Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204199
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204199.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zast.: JUDr. Veronika Kubriková PhD., advokátka,
so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: N. V., S..: XX.XX.XXXX, M. Z. XX, o vymoženie
2.416,71 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava č. k. 10Er/372/2015-15 zo dňa 26.05.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného podľa rozsudku vydaného
StálymrozhodcovskýmsúdomSlovenskejbankovejasociáciesosídlomvBratislavesp.zn.II/2014-2811
zo dňa 31.03.2014. Podľa odôvodnenia bol rozsudok vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná úverová banka

a.s.) a povinným, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver . Z uvedenej zmluvy súd
taktiežzistil,žejejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkyVÚB,a.s.naposkytovaniespotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom, účinné od 01.01.2008, ktoré v článku IX. Záverečné ustanovenia,
bod 3 upravujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré v budúcnosti vzniknú zo zmluvy,
budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa
zákona č. 510/2002 Z. z..

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý
povinnému na základe zmluvy, je spotrebiteľským úverom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a

zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ďalej uviedol, že uvedená rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy, pričom neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom v majetkových sporoch z úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý

všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale nazačiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko

čitateľná. Povinný - spotrebiteľ mal možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere, alebo podrobiť sa všetkým
zmluvným a obchodným podmienkam určeným právnym predchodcom oprávneného - dodávateľom.
Prvostupňový súd má teda za to, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či
brániť svoje práva výhradne pred jediným, v zmluve vopred určeným rozhodcovským súdom.

Predmetná rozhodcovská doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s ust. §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a

absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom.
Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Keďže
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie na rozhodnutie v predmetnej
veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, prvostupňový súd po preskúmaní exekučného
titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie oprávnený, a to z
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) O.s.p. a ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p.

V odôvodnení odvolania poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v
zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku,
nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne
príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol
súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok
aj z hľadiska súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009 zo
dňa 16.06.2009.

Uviedol, že skúmanie listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského
rozsudkuakoexekučnéhotitulujearbitrárnymasvojvoľnýmpostupomsúdu,ktorýjevrozporesust.§45

ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenie § 159 O.s.p. a uviedol, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona o rozhodcovskom konaní
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho
vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného
uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený

skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil,
že uvedeným konaním súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal pritom aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012

a sp. zn. PL. ÚS 21/08.

Zároveň uviedol, že právny predchodca oprávneného Všeobecná úverová banka, a. s. postupoval v
súlade s ustanovením § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré mu ukladalo povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto

zákonom stanovenú ponuku. Skutočnosť, že ju klient neodmietol, je len prejavom jeho osobnej a
zmluvnej slobody. Ak by tak právny predchodca neurobil, porušil by zákon o bankách.Taktiež namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012,
uznesenie sp. zn. I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález

sp. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05). Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú
zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov
konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., z ktorého je zrejmé,

že každá zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu.
Zdôraznil, že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým
vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú
úroveň ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,
čím mu súd odňal možnosť konať pred súdom.

Ďalej uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie a pokiaľ by súd dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné uvedený
záver vyvodiť z použitia smernice Rady č. 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam a v žiadnom prípade
interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom

tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov pokiaľ ide o
posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty a neprimeranému
zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Zdôraznil, že exekučný
súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Zdôraznil, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná

a.s. je členom záujmového združenia Slovenská banková asociácia, zapísaného v zozname stálych
rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory v súlade s ustanovením § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Navrhol preto napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia
vyhovieť resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "
O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2014-2811 zo dňa 31.03.2014,
ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému dlžnú sumu vo výške 3.948,34 Eur spolu s
príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala

rozhodcovská doložka uvedená v článku IX. bode 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú prílohou Zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru č. 001394311170408, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB,
a.s.) a povinným dňa 17.04.2008.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

VychádzajúczprávnejúpravyobsiahnutejvExekučnomporiadkujezrejmé,žepovinnosťouexekučného
súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd SR

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012
sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem

iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva
bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo
dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa

ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.

Vposudzovanejvecinebolosporné,žezmluvaoposkytnutíspotrebnéhoúveru uzavretámedziprávnym
predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd.

Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.
Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstveiných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv
dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu

všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka
absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Odvolací súd sa preto
stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval
v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený
sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné
vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil

jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len
rozhodcovskú doložku ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Z týchto dôvodov je záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej
doložky vecne správny.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka
koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je táto
rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd dospel teda k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z
uvedeného preto vyplýva, že neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (VÚB, a.s.) povinný podľa ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú
rozhodnutévrozhodcovskomkonaní,anitátoodvolacianámietkaneobstojí.Uvedenéustanoveniepodľa
názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného predložiť povinnému

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež
zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto
postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvého

stupňa konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.Odvolací súd preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.