Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžso/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200574
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2014200574.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.,
Poľská republika, zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 7332-3/2013-BA zo dňa 19. augusta 2013, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/134/2014-109 zo dňa 23. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/134/2014-109 zo dňa
23. februára 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 23. februára 2016, č. k. 14S/134/2014-109, rozhodnutie
žalovanej č. 7332-3/2013-BA zo dňa 19.08.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec
vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu

trov konania.

V správnom konaní vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutie č. 23208-1/2011-SE zo
dňa 22.08.2011, podľa ktorého zamestnancovi V. W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Poľská republika
nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom
01.08.2010. Žalovaná ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. 7332-3/2013-BA zo dňa 19.08.2013

odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Senica č. 23208-1/2011-SE zo
dňa 22.08.2011 potvrdila.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave vyplýva, že žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila
iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané,
že by žalobca na území Slovenskej republiky reálne vykonával činnosť ako zamestnanec. Nevykonala

žiadne dokazovanie a nezískala žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že žalobca nemôže podliehať
slovenskému právnemu predpisu podľa čl. 13(3) základného nariadenia. Krajský súd považoval záver,
na základe ktorého žalovaná o veci rozhodla, za predčasný, prijatý na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Argumentáciu, na ktorej žalovaná založila svoje rozhodnutie, označil vzhľadom na
rozsah zistených skutočností za pochybnú, nepodloženú žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Tiež spôsob,
akýmžalovanávykonávalašetrenienebolpodľakrajskéhosúdudostačujúci.Malzato,žeibanazáklade

nepreukázaných indícií zo strany žalovanej o možnosti zneužívania sociálneho systému nie je možné
prijať rozhodnutie, že u žalobcu účasť na sociálnom poistení nevznikla. Za nedostatočne preukázané
považoval aj okolnosti spojené s uzavretím dohody medzi Slovenskou republikou a orgánmi sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p.

Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Namietla, že pred vydaním

napadnutého rozhodnutia sa Sociálna poisťovňa, pobočka Senica dňa 24. júna 2011 pokúsila vykonať
kontrolu reálneho výkonu činnosti zamestnancov v mieste sídla zamestnávateľa, pričom zistila, že naadrese podnikania 906 05 Sobotište 17, je len starý neobývaný dom. Z vyjadrenia Obecného úradu
Sobotište vyplýva, že podnikateľský subjekt Adam Bocheński - PROJEKT PLUS v obci nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť a podľa dostupných informácií ani v minulosti takúto činnosť na území

obce nevykonával, resp. nemal v obci zriadenú prevádzku. Šetrením bolo zistené, že objekt na adrese
Sobotište 17 bol zamestnávateľovi prenajatý, avšak od 30. mája 2011 bol vlastníkom nehnuteľnosti
odvolaný súhlas so sídlom živnostníka „Adam Bochenski - PROJEKT PLUS“, z čoho vyplýva, že bol
prenájom nehnuteľnosti, v ktorej má zamestnávateľ vedené sídlo podnikania, zrušený. Na základe
kontroly sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania

pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci prácu na území Slovenskej republiky skutočne vykonávali.
Žalovanápoukazujeajnaskutočnosť,žezamestnávateľAdamBocheński-PROJEKTPLUSzanikoldňa
21. septembra 2011, preto iné kontroly reálneho výkonu činnosti žalovaná a Národný inšpektorát práce
nemohli vykonať. Na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym
spôsobom deklarovať podnikanie. Žalovaná poukazuje na to, že počet hodín, ktoré majú zamestnanci
za mesiac odpracovať (napr. 8 hodín mesačne) a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu (napr.

30 eur) vzbudzujú dôvodné pochybnosti o rentabilnosti, keďže zamestnanci dochádzajú na územie
Slovenskej republiky z Poľskej republiky individuálne a je teda predpoklad, že výdavky významným
spôsobom presahujú príjmy, ktoré majú zamestnanci zaručené v pracovnej zmluve. Uvedené vyvoláva
podozrenie z obchádzania právnych predpisov Poľskej republiky. Žalovaná má za to, že dôkazné
bremeno leží nielen na nej, ale aj na žalobcovi a zamestnávateľovi a túto povinnosť si riadne

nesplnili. Poukazuje tiež na skutočnosť, že dohoda medzi poľskou inštitúciou ZUS Varšava a Sociálnou
poisťovňou nemusí mať podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia písomnú formu. V súlade s čl.
76 ods. 4 základného nariadenia Sociálna poisťovňa vo vzťahu k zamestnávateľovi Adam Bocheński -
PROJEKT PLUS, ako aj ostatným zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú osoby s nízkym vymeriavacím
základom a bydliskom v Poľskej republike, informovala poľskú inštitúciu sociálneho zabezpečenia ZUS

Varšava, listom č. 36968-2/2013-BA zo dňa 25. júla 2013, že v prípade zamestnávateľov o.i. Adam
Bocheński - PROJEKT PLUS ide o spoločnosti, ktorých zamestnanci reálne nevykonávajú činnosť
na území Slovenskej republiky. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava listom č.
992900/502/32/2013 zo dňa 10. októbra 2013 tieto skutočnosti akceptovala. Žalovaná má za to, že hoci
v liste nie je uvedené, že určenie poľského zákonodarstva platí aj pre žalobcu, uvedené sa vzťahuje

na každého zamestnanca zamestnávateľa Adam Bocheński - PROJEKT PLUS v čase, za ktorý bola
vykonaná kontrola Sociálnou poisťovňou, pretože z listu vyplýva, že zamestnanci u zamestnávateľa
Adam Bocheński - PROJEKT PLUS nepodliehajú slovenskej legislatíve. Vzhľadom na uvedené potom
žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/134/2014-109 zo dňa
23. februára 2016 zmenil tak, že žalobu zamietne.

Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu pridržiaval dôvodov žaloby a mal za to, že odvolanie je
neopodstatnené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Zároveň navrhol, s
poukazomnauznesenieNajvyššiehosúduč.k.1Sžso/11/2015zodňa28.01.2016,ktorýmbolovprávnej
veci s totožným skutkovým stavom prerušené konanie z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok

Súdnemu dvoru Európskej Únie, aby odvolací súd prebiehajúce odvolacie konanie aj v tejto veci prerušil
do ukončenia konania o prejudiciálnych otázkach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského
súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a

jednomyseľne dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia žalovanej, zamestnávateľ Adam Bocheński - PROJEKT
PLUS, Sobotište 17, 906 05 Sobotište IČO: 45681848 prihlásil žalobcu do poistenia odo dňa 1. augusta
2010 ako svojho zamestnanca. Zamestnávateľom teda bola fyzická osoba: F. Z., trvale bytom E., Poľská

republika. Ako ďalej vyplýva z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 21. mája 2012, nachádzajúceho
sa v administratívnom spise žalovanej, živnostenské oprávnenie zamestnávateľovi žalobcu zaniklo dňa
21. septembra 2011.

Podľa § 2 zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou

je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za
účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať
živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré
jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení

so zamestnávaním zamestnancov. Nedochádza preto ani k zániku zodpovednosti, ktoré takej fyzickej
osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho poistenia.

F. Z. bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v súlade s § 173
ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených

týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť
rozhodnutím správnych orgánov priamo dotknuté, a to najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým
povinnostiam na sociálne poistenie podľa § 141 ods. 1 a § 144 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z., resp.
právu na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu podľa § 145 ods. 1 tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že v dôsledku zániku živnostenského oprávnenia

živnostníka Adam Bocheński - PROJEKT PLUS, Sobotište 17, 906 05 Sobotište IČO: 45681848
nezanikla spôsobilosť fyzickej osoby F. Z., trvale bytom E., Poľská republika, byť účastníkom konania, a
preto bolo potrebné s ním konať aj v konaní pred správnym súdom ako účastníkom správneho konania,
ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Krajský súd postupoval nesprávne, keď do konania ako účastníka nepribral F. Z., podľa § 250 ods.1 veta
druhá O.s.p. Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa
§ 250ja ods.3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania

odvolacieho.

O návrhu na prerušenie konania, ktorý bol súčasťou vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej, odvolací
súd nerozhodoval, nakoľko konanie je v štádiu, v ktorom nie je zrejmé, či sa v tejto veci bude aplikovať
právo Európskej Únie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.