Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/14/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010320
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Soňa Mihaľáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213010320.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12. 8. 2014 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
I. M., nar. XX. X.. XXXX v Y., bytom Y., Y. č. 8,
t.č. bez pracovného pomeru

j e v i n n ý , ž e

dňa 13. 5. 2012 okolo 10,30 hod. v byte na ul. B. č. X v Y., potom ako ho bezdôvodne fyzicky napadol
poškodený Bc. C. G., udrel ho dlaňou po tvári, v dôsledku čoho poškodený spadol a následne ho ďalej
fyzicky napádal údermi päsťou a kopaním, čím mu spôsobil zlomeninu nosových kostí s minimálnym
posunom kostených úlomkov, viacpočetné pomliaždenie tváre a tržnú ranu na záhlaví s dobou liečenia
do 42 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 / šesť / mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 / jedného / roka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov
K. D., H. G., prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, listinných dôkazov v spise
obsiahnutých a po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti, dospel
k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hl. pojednávaní prehlásil, že je nevinný a využil právo odoprieť vypovedať. Vo
výpovediach v prípravnom konaní, ktoré boli prečítané, uvádzal na svoju obranu nasledovné:
Poškodeného pozná, sú bývalí spolužiaci zo strednej školy. Po dlhšom čase sa s ním náhodne stretol v
reštaurácii, kde bol s manželkou a obaja sedeli pri stole s jeho otcom. Keď skonzumoval tri pivá, odišiel
domov, poškodený ešte ostal v reštaurácii. Nasledujúce ráno mu telefonoval, že ho navštívi a prinesie
fľašu alkoholu. Súhlasil, navrhol , aby prišiel aj s manželkou, poškodený tvrdil, že ona ešte spí. Prišiel k
nemu bez alkoholu, bol ešte pripitý zo včera. Začali spolu konzumovať alkohol, rozprávali sa, boli pri
počítači, poškodený neustále vyrýval, on mal dobrú náladu. Medzitým prišiel do bytu na jeho pozvanie
K. D., sedel na gauči. Keď poškodený úmyselne zhodil zo stolíka pri počítači poháriky s nápojmi , vytkol
mu to a požiadal ho, aby vypadol z bytu. Keď ho poškodený udrel čelom do tváre, udrel ho dlaňou po
tvári, poškodený bol opitý, mal problém s rovnováhou, narazil tvárou do zárubne a po chváli spadol
horeznačky na konferenčný stolík, odtiaľ na koberec, kde boli črepiny z rozbitých pohárov. Poškodený
krvácal z nosa od nárazu na zárubňu, iné poranenie na ňom nevidel, od krvi mal pošpinený koberec.
Poškodený stonal, D. mu pomohol postaviť ho na nohy, aby ho dostal do kúpelne, aby sa poriadne
umyl. Potom mu dal hygienické vreckovky, pretože ďalej krvácal a ešte mu dvakrát nalial. Poškodený
sa poďakoval a odišiel Asi o hodinu mu volala jeho manželka a povedala, že idú na políciu.
Pri konfrontácii s poškodeným obžalovaný zotrval v celom rozsahu na svojej výpovedi.

Poškodený Bc. C. G. vypovedal, že po stretnutí a posedení s obžalovaným v reštaurácii, sa dohodli, že
sa ešte stretnú . Obžalovaný sa správa divne, keď má viac vypité, ale zdal sa mu triezvy, keď mu ráno
zavolal, aby k nemu prišiel, že si ešte vypijú. Kým on vypil asi dva poldeci alkoholu, obžalovaný „ pil ako
divý „ Obžalovaný zhodil poháriky, nič sa nerozbilo, potom akoby dostal nejaký skrat, znervóznel, udrel
ho čelom do tváre a aj päsťou. Krvácal, išiel sa umyť do kúpelne. Priateľ obžalovaného ho ukľudňoval,
obžalovaný sa mu ospravedlňoval, ponúkol ho ešte alkoholom , po čase však začal mať opäť divné reči
a agresívne poznámky. Rozhodol sa , že radšej odíde, obžalovaný ho však na chodbe bytu opäť fyzicky
napadol a kopal do neho, keď spadol aj keď si už obúval topánky.
K osobe obžalovaného uviedol, že ho pozná od r. 1994 zo strednej školy, kde mal povesť agresora a
príslušníka skupiny neonacistov. Odvtedy nemali žiadne kontakty a teda ani konflikty.

Svedok K. D. uviedol, že sa asi 10 rokov priatelí s obžalovaným, ktorý je nekonflitný, poškodeného
stretol po prvýkrát u obžalovaného. Keď k nemu prišiel, obaja už mali vypité, bola tam dobrá
atmosféra .Nevie, čo sa medzi nimi stalo, keď odrazu poškodený znervóznel, urážal obžalovaného,
zhodil poháriky, niečo sa aj rozbilo. Potom stáli proti sebe a poškodený udrel obžalovaného čelom
do tváre, ten ho vzápätí udrel päsťou do tváre. Poškodený sa udrel o zárubňu, potácal sa, spadol na
konferenčný stolík, krvácal, aj on mu pomáhal vstať, keď sa išiel umyť do kúpelne. Obžalovaný mu dal
vreckovky, aby si utrel tvár a ešte mu nalial, potom poškodený odišiel domov, bol veľmi opitý.

Manželka poškodeného, svedkyňa H. G. , vypovedala, že obžalovaného spoznala v r. 1994 v
psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, kde bola pre záškoláctvo a on pre gamblerstvo. Potom ho
vídavala aj na strednej škole, kde študoval o jeden ročník vyššie, neboli však kamaráti, od školy ho
videla až dňa 12. 5. 2012 v reštaurácii. Pretože tam hajloval, čo tvrdil na súde aj poškodený , zdal sa jej
čudný a preto odmietla jeho pozvanie na návštevu, jej manžel odišiel sám s tým, že sa vráti o hodinu,
pretože mali ísť k svokrovcom na obed. Okolo 11,00 hod. jej prezvonil a pretože sa mu nevedela dovolať,
išla mu peši oproti. Keď prichádzala k vchodu domu na ul. B. č. 2, uvidela ho stáť pod schodami, bol
zakrvavený a povedal jej, že ho obžalovaný zbil, že do neho začal skákať, že tam bol ešte nejaký chlapík.
Až doma si všimla , že má ranu na hlave, prezliekol si zakrvavené šatstvo a odišli na lekárske ošetrenie.
Odfotila ho a zavolala obžalovanému, ktorý jej na otázku, čo to urobil, iba ironicky odvetil „ no a čo „,

Podľa lekárskej správy bol poškodený ošetrený v zdravotníckom zariadení dňa 13. 5. 2012 so zistenou
diagnózou zlomenina nosa, pomliaždenie hlavy, tržná rana záhlavia.

Súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia , MUDr. H. W., v znaleckom
posudku uviedol, že poškodený podľa záznamu zdravotnej dokumentácie prišiel na ošetrenie dňa 13.
5. 2012 okolo 12,00 hod. v sprievode manželky. Priznal požitie alkoholu a uviedol, že bol napadnutý
známou osobou. Po klinickom a RTG vyšetrení boli konštatované zranenia: zlomenina nosových kostí s
minimálnym posunom úlomkov, tržná rana veľkosti cca 4 cm v záhlaví hlavy a viacpočetné pomliaždenie
tváre. Po zašití rany bol odoslaný na neurologické vyšetrenie na vylúčenie prípadných komplikácií. Na
kontrolné vyšetrenie o tri dni sa riadne dostavil . K jednotlivým zraneniam znalec uviedol: Zlomenina

nosových kostí s minimálnym posunom úlomkov je v prípade fyzického napadnutia typický následok
úderu päsťou , kopanca nohou, prípadne úderu tupým tvrdým predmetom. Obvyklá doba liečby a
prípadnej práceneschopnosti tohoto ľahkého zranenia je do 42 dní. Mechanizmus vzniku tržnej rany
v záhlaví hlavy a viacpočetných pomliaždenín tváre , v prípade fyzického napadnutia, je rovnaký ako pri
zlomenine nosových kostí. Doba liečby týchto ľahkých zranení je 7 dní. Rozsah, charakter a lokalizácia
týchto zranení zodpovedá mechanizmu vzniku podľa opisu poškodeného. Znalec označil náhodný vznik
týchto poranení za nepravdepodobný. Obvyklý spôsob života poškodeného bol obmedzený stredne
závažne prvých cca 14 -21 dní po úraze, po uplynutí tejto doby odoznela aj bolesť stredne vysokej
intenzity zlomeniny nosových kostí.

Zo správy Strednej priemyselnej školy Košice súd zistil, že obžalovaný aj poškodený ukončili štúdium na
tejto škole maturitnou skúškou v šk. roku 1997/1998. Obžalovaný počas štúdia nemal zníženú známku
zo správania, poškodený pre porušovanie školského poriadku mal v treťom ročníku znížené hodnotenie
zo správania na ,, uspokojivé “. Poškodený má v odpise z registra trestov dva záznamy, v r. 2004 bol
odsúdený za útok na verejného činiteľa a v roku 2011 za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sa žalovaný skutok stal, že ho spáchal obžalovaný
a že konaním popísaným vo výrokovej časti naplnil po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona. Po stránke subjektívnej konal minimálne vo
forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zákona.

Súd uveril tvrdeniu obžalovaného, že incident vyprovokoval poškodený, neuveril ale tvrdeniu, že na jeho
útok čelom do oblasti tváre zareagoval iba jedným úderom päsťou a že zranenia, ktoré poškodený utrpel,
boli spôsobené nárazom o zárubňu, pádom na konferenčný stolík a následne na črepiny skla. Vylučuje
to objektívny dôkaz, ktorým je znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, znalec označil náhodný
vznik poranení za málo pravdepodobný. Nešlo o neočakávaný fyzický útok, pretože poškodený už
predtým slovne obžalovaného napádal a choval sa v jeho byte, kde ho hostil alkoholom, neprístojne.
Toto správanie poškodeného, mohlo obžalovaného tak rozčúliť, že sa potom neobmedzil len na jeden
odvracajúci úder. Svedectvo K. D. vzhľadom na priateľský vzťah k obžalovanému súd považuje za
účelové. Súd vyvodil záver o priebehu skutku, ako je uvedený vo výroku rozsudku aj z úvahy, že
poškodený bezprostredne po incidente vyhľadal lekárske ošetrenie, kde uvádzal mechanizmus vzniku
poranení, ktorý znalec aj neskôr potvrdil. V prípade, že by poranenia vznikli inak, poškodený si musel byť
vedomý, že svoje nepravdivé tvrdenia by neskôr nemusel obhájiť pred odborníkom - znalcom a zvlášť za
situácie, že obžalovaný mohol pri svojej verzii počítať s korešpondujúcim svedectvom priateľa D.. Medzi
obžalovaným a poškodeným neboli nezhody, pretože sa dovtedy nestýkali, poškodený teda nemal ani
motív krivo ho obviniť.

Pri rozhodovaní o treste a jeho druhu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie sankcií ako sú
uvedené v § 34 a nasl. Tr. zákona. Prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Obžalovaný je toho času nezamestnaný, pracoval ako rušňovodič, z miesta bydliska je hodnotený iba
evidenčne. V odpise registra trestov má dva záznamy, odsúdený bol v roku 2003 a 2005 vojenským
súdom za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a za spreneveru, odsúdenia majú fikciu zahladenia.
Priťažujúce okolnosti súd nezistil, ako poľahčujúcu okolnosť súd ustálil, že obžalovaný spáchal trestný
čin odvracajúc útok, ale konal bez toho, aby boli celkom splnené podmienky nutnej obrany / § 36 písm.
i/ Tr. zákona /.

Obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a
jeho výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, čo tiež predstavuje spodnú hranicu
trestnej sadzby.

Tento trest súd považuje z hľadiska dosiahnutia jeho individuálneho aj generálneho účelu za postačujúci
a primeraný všetkým okolnostiam prípadu a osobe páchateľa.

O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože poškodený ho síce uplatnil včas, ale nie riadne v zmysle
ust. § 46 ods.3 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.