Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/5/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1100899498
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1100899498.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa O., bývajúceho

v Bratislave, S., proti odporcovi Schultz - Agro, spol. s.r.o., IČO: 31 394 469, so sídlom v Bratislave,
Chlumeckého č. 15, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd 5. novembra 1999 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu neoprávneným odstránením garáží a užívaním odcudzených
vecí v celkovej výške 794.790,-Sk a nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že odporca sa na základe

kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava I, odbor katastra nehnuteľností
pod K. z 14.9.1998, stal vlastníkom nehnuteľností, a to parc. č. XXXX/X. - zastavaná plocha o výmere
563 m2, a parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 237 m2, v katastrálnom území Staré mesto,
zapísaných na LV č. XXXX. Pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľností bola Mestská časť Bratislava -
Staré mesto, ktorá navrhovateľovi umožnila využívať ich nielen ako príjazdovú cestu k nehnuteľnosti,
a to parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 284 m2, v ktorej prevádzkuje vináreň Biela kocka,
ale aj ako prístupovú cestu k trom garážam postaveným v roku 1968 na parc. č. XXXX. Po zmene

vlastníctva sa navrhovateľ dozvedel, že v dňoch 28.7. až 30.7.1999 dal odporca odstrániť predmetné
garáže z pozemkov, spolu s hnuteľnými vecami, ktoré sa v nich nachádzali, pričom poškodil aj motorové
vozidlá vo vlastníctve navrhovateľa. Na žiadosť navrhovateľa, aby mu odporca oznámil miesto, kde sa
nachádzajú hnuteľné veci, mu tento uviedol, že si ich môže vyzdvihnúť u firmy APEX spol. s.r.o. Táto
spoločnosť však na adrese uvedenej odporcom neexistuje. Vzhľadom na to, že odporca do dnešného
dňa navrhovateľovi nevrátil z garáží odstránené hnuteľné veci a neuhradil mu ani škodu vzniknutú na
motorových vozidlách, žiadal o náhradu prostredníctvom súdu.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa v rámci prípravy pojednávania nevyjadril.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, svedka Z. ako bývalého
konateľa odporcu, oboznámil sa so spisom Okresného úradu Bratislava I pod č. K. vyšetrovacím spisom
Okresného riaditeľstva PZ SR v Bratislave, č. ORP - 1233/SML-99-I, s dopytom na Mestskú časť
Bratislava - Nové Mesto ohľadne rozhodnutia o prípustnosti stavby č. 1327/1960 z 4.5.1960, dopytom

na Archív hlavného mesta SR Bratislava, dopytom na Obvodný úrad v Bratislave a na pojednávaní dňa
12. júla 2007 vyhlásil rozsudok, č.k. 8C 5/2000-115, ktorým návrh v celom rozsahu zamietol a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní
v zmysle § 420 ods. 1 O.s.p., keď na jeho strane absentovali podmienky pre vznik zodpovednosti zaškodu. Odporca sa nedopustil žiadneho konania, ktorým by porušil konkrétnu právnu povinnosť. Pri
odstraňovaní garáží z pozemkov totiž realizoval len jedno z oprávnení vlastníka vo vzťahu k predmetu
svojho vlastníctva. Naviac, navrhovateľa viackrát vyzval a žiadal o jeho súčinnosť pri vypratávaní

nehnuteľností, navrhovateľ však ostal nečinný.

Krajský súd v Bratislave, na odvolanie navrhovateľa, uznesením z 19. marca 2009, sp. zn. 6Co
44/2008, zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa považoval za predčasné. Vytkol súdu prvého stupňa, že neskúmal, či mal navrhovateľ

skutočne v garážach uložené veci podľa predloženého zoznamu, či tieto veci boli odcudzené, resp.
poškodené odporcom, či ich hodnota zodpovedala skutočnej hodnote uvedenej navrhovateľom v čase
ich odcudzenia, resp. poškodenia. Ak by odporca skutočne tieto veci vzal a odviezol na neznáme miesto,
ako to tvrdí navrhovateľ, bolo jeho povinnosťou tieto veci vydať späť navrhovateľovi. V tom prípade
by bola daná zodpovednosť odporcu za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
protiprávnym úkonom by bol neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa. Zdôraznil však,

že dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje navrhovateľa, ktorý musí preukázať, že každá zo 153
vecí zoznamu sa skutočne nachádzala v predmetných garážach a že tieto veci vzal odporca a nevrátil
ich navrhovateľovi.

Súc viazaný názorom krajského súdu, okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 26.3.2010,

3.5.2010 a 28.5.2010, na ktoré predvolal oboch účastníkov konania. Odporca, ktorý mal doručenie
predvolania na pojednávania súdu vykázané postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p., sa na tieto
pojednávania nedostavil, svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Podaním z 22. februára 2010, ktoré navrhovateľ upresnil na pojednávaní súdu dňa 26.3.2010, požiadal,
abysúdpripustilzmenupetitutak,žepánZ.budepovinnývrátiťmuvecipodľaprílohyč.7spisualebomu
zaplatiť sumu 794.790,-Sk. Súd tomuto návrhu navrhovateľa nevyhovel a uznesením z 26. marca 2010,
písomne vypracovanom na č.k. 8C 5/200-170, zmenu petitu nepripustil. Dôvodom bola skutočnosť, že
navrhovateľ sa domáhal uloženia povinnosti výslovne od subjektu, ktorý nie je účastníkom konania,

keďže na strane odporcu vystupuje spoločnosť Schultz - Agro, spol. s.r.o. a Z. nie je jej konateľom, ani
spoločníkom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa a jeho písomnými vyjadreniami,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom z obchodného registra odporcu, zoznamom

odcudzených a poškodených vecí, listom spoločnosti Autoonkel z 29.10.1999, zápisom o poškodení
motorového vozidla, fotokópiami faktúr z 6.7.1999, 7.7.1999, 9.7.1999, správou OR PZ v Bratislave z
18.4.2006, uznesením ORPZ v Bratislave z 29.11.2001, uznesením Okresnej prokuratúry z 31.1.2002,
výpisom z LV č. XXXX a XXXX, katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré
mesto, okres Bratislava I, správami Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, oboznámil sa s

fotografiami navrhovateľa, ako aj s pripojeným vyšetrovacím spisom č. ORP - 1233/SMz - 99-I a spisom
Okresného úradu Bratislava I V-40583/98, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

Odporca sa stal vlastníkom nehnuteľností, a to pozemku parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere

563 m2 s objektom súp. č. XXXXXX a pozemku parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 237 m2, k.ú.
Staré mesto, obec I., okres Bratislava, zapísaných na LV č. XXXX. Okresného úradu v Bratislave I, odbor
katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Hlavným mestom Slovenskej republiky
Bratislava zo dňa 16.6.1998. Na uvedených parcelách sa nachádzali garáže (prístrešky) vo vlastníctve
navrhovateľa, ktorý bol spoluvlastníkom susediacej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a

domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X, k.ú. Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto,
okres Bratislava, a tieto garáže využíval.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že navrhovateľ oznámil dňa 29.7.1999 Okresnému riaditeľstvu
PZ v Bratislave, že neznámy páchateľ začal deň predtým s výkonom asanačných prác na pozemkoch

parc. č. XXXX a pozemku par.č. XXXX na K. v Bratislave, na ktorých mal navrhovateľ postavenú
dvojgaráž a pri týchto prácach mu spôsobil materiálnu škodu. Neskôr (26.4.2000) navrhovateľ doplnil
svoje oznámenie, že hnuteľné veci, ktoré sa v garážach nachádzali, už nie neznámy páchateľ, ale
odporca za pomoci firmy APEX spol. s.r.o., rozobral a odviezol na neznáme miesto. Celkovú výšku škodynavrhovateľ vyčíslil na 794.790,40 Sk, ktorá zodpovedala hodnote všetkých zničených a odcudzených
vecí podľa ním dodatočne predloženého zoznamu. Po vykonaní dôsledného dokazovania listinnými
dôkazmi, ako aj výsluchmi navrhovateľa a vtedajšieho konateľa odporcu Z. policajný orgán uznesením z

29.11.2001 odložil vec podľa § 159 ods. 2 Tr. por., keď mal za preukázané, že konaním odporcu nedošlo
k spáchaniu trestného činu, ani iného právneho deliktu. Sťažnosť navrhovateľa proti predmetnému
uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I ako nedôvodnú zamietol.

Svedok Z. ktorý bol konateľom odporcu do roku 1999, vo svojej výpovedi potvrdil, že spoločnosť

kúpila pozemky (parc. č. XXXX/X a XXXX, k.ú. Staré mesto, zapísané na LV č. XXXX) na K.j ulici v
Bratislave. Podľa právnej analýzy, ktorú si nechali vypracovať, mali byť predmetné nehnuteľnosti bez
vecných bremien. Následne však zistili, že na pozemkoch sa nachádzajú garáže, ktoré neboli pevne
spojené so zemou, ale postavené z lešenárskych trubiek a ako strechu mali plech. Svedok si pamätal,
že jedným z vlastníkov garáží bol aj navrhovateľ, ktorý využíval pozemky odporcu ako prechod do
svojho domu. Podobne ako s inými vlastníkmi prístreškov, aj s navrhovateľom sa snažili dohodnúť

ohľadne odstránenia týchto stavieb, avšak bezvýsledne. Keďže s navrhovateľom k žiadnej dohode
nedošlo, rozhodol sa poveriť vyriešením celej záležitosti kanceláriu JUDr. Hercega. Tá zabezpečovala aj
odstránenie prístreškov z pozemkov odporcu prostredníctvom tretej firmy. Keďže svedok nebol osobne
prítomný pri samotnej realizácii úlohy, nevedel sa bližšie vyjadriť k tvrdeniam navrhovateľa ohľadne
požadovaného nároku na náhradu škody.

Z písomných vyjadrení a výpovede navrhovateľa súd zistil, že garáže nachádzajúce sa na pozemku
odporcu parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX kúpil asi pred 15 až 20 rokmi. Mali železnú konštrukciu,
pravá strana garáže bola murovaná, ľavá strana a zadná stena boli kovové. Na pravej strane garáže
sa nachádzalo okno. Strecha garáže bola rovnako kovovej konštrukcie a nachádzali sa na nej

dosky s plechom. Vstup do garáže zabezpečovala kovová brána. Popis garáží pritom navrhovateľ
doplnil aj fotografiami. Cez pozemok, na ktorom sa nachádzali garáže, viedla aj prístupová cesta do
vinárne, ktorú navrhovateľ prevádzkoval. Požiadal preto bývalého vlastníka nehnuteľností Mestskú
časť Bratislava Staré mesto o ich predaj. Vlastník mu však oznámil, že predmetné nehnuteľnosti
majú verejný charakter, slúžia potrebám občanov, preto jeho žiadosti nemôže vyhovieť. Následne

nehnuteľnosti predal odporcovi, ktorý garáže navrhovateľa stojace na týchto pozemkoch v dňoch
28-30.7.1999 odstránil, spolu aj s hnuteľnými vecami, čím mu spôsobil vecnú škodu. Pri odstraňovaní
garáží poškodil odporca aj motorové vozidlá zn. Hyundai a Daewoo, a to tak, že pri búraní garáže na
vozidlá padla kovová konštrukcia strechy. Motorové vozidlo zn. Hyundai navrhovateľ predal v stave
ako bolo poškodené, pričom rozsah tohto poškodenia bol zadokumentovaný Slovenskou poisťovňou,

a.s. a výška škody následne stanovená odhadom na 60.000,-Sk spoločnosťou Autoonkel. Motorové
vozidlo zn. Daewoo si dal navrhovateľ opraviť, pričom z predložených faktúr, ktoré založil aj do súdneho
spisu vyplýva, že celkové náklady prestavovali 56.792,540 Sk. Ohľadne ostatných poškodených vecí v
zozname (č.l. 6g - 6j spisu) navrhovateľ zotrval na tom, že tieto sa preukázateľne nachádzali v garážach,
pričom za dôkaz o ich prítomnosti považoval list odporcu z 9.8.1999. V tomto liste mal odporca priznať,

že o súpise vecí (zoznam) má vedomosť a že veci jednotlivo v ňom uvedené vráti navrhovateľovi.
Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by týmto listom odporca poukazoval na iný zoznam než ten, ktorý bol
založený do súdneho spisu a obsahuje spolu 153 položiek. Pripustil, že určitý súpis vecí ním podpísaný
sa nachádza aj vo vyšetrovacom spise (č.l. 13), obsahuje hnuteľné veci, ktoré boli taktiež umiestnené
v garáži, avšak tieto mu boli vydané. Zoznam, ktorý mal podľa navrhovateľa odporca na mysli v liste

z 9.8.1999 síce nie je nikým podpísaný, avšak bol spísaný pri rozoberaní prístreškov a veci v ňom
zachytené nie sú identické s tými, ktoré mu boli vydané.

Z listu z 9.8.1999, ktorý navrhovateľ vo fotokópii predložil, vyplýva, že odporca ním reaguje na
predchádzajúci list navrhovateľa z 3.8.1999, keď uvádza, že videonahrávka, ako aj zoznam vecí

navrhovateľom podpísaný a prevzatý sa nachádza u firmy APEX, spol. s.r.o. Trnavská cesta 70,
Bratislava, ktorá zabezpečovala právny servis a ostatné úkony spojené s odstránením neoprávnene
postavených prístreškov. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi odporučil, aby dotazy ohľadne likvidácie
smeroval na predmetnú spoločnosť.

Z fotokópie listu spoločnosti Autoonkel z 29.10.1999 súd zistil, že táto spoločnosť uskutočnila odhad
škody na motorovom vozidle zn. Hyundai Accent ŠPZ I., a to na cca 60.000,-Sk, a to podľa obhliadky
Slovenskej poisťovne, a.s. Podľa zápisu o poškodení motorového vozidla vykonanej Slovenskou
poisťovňoua.s.vpresnenezistiteľnýdeňbolonamotorovomvozidlezn.HyundaiAccentŠPZBLL19-18,evidované poškodenie zadného nárazníka, pravého a ľavého zadného blatníka a pravého predného
blatníka a pravých a ľavých predných dverí.

Z fotokópií faktúr a pokladničných dokladov spoločnosti FANCAR s.r.o. a Daewoo MOTOR Slovakia súd
zistil, že boli vystavené v dňoch 6.7, 7.7., a 9.7.1999 a znejú na sumu 11.593,50 Sk, 44.623,10 Sk,
36.279,-Sk, 418,20 Sk a 1.507,60 Sk.

Zo zoznamu odcudzených a poškodených vecí (č.l. spisu 6g - 6j) súd zistil, že sú v ňom pod bodmi 1 -

153 zachytené hnuteľné veci, ktoré sa mali nachádzať v garáži, vonku v slepej uličke, ako aj za posuvnou
bránou, s celkovou hodnotou 794. 790,40 Sk.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktoré spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená fyzickou osobou alebo právnickou
osobou, keď bola spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samim za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, keďže nepreukázal splnenie podmienok
zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú 1/
porušenie právnej povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a 4/ zavinenie. Splnenie predpokladov uvedených pod bodmi 1/ až 3/ pritom
zaťažuje poškodeného, ktorý musí preukázať, že škodca uskutočnil taký úkon, ktorý je v rozpore s
hmotným právom a práve v dôsledku tohto úkonu mu vznikla škoda. Za škodu sa pritom považuje

ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako
všeobecným ekvivalentom. Škoda potom spočíva v úbytku, resp. zmenšení majetku poškodeného.

Navrhovateľ odôvodňoval žalobou uplatnený nárok titulom zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá mu
mala byť spôsobená odcudzením, zničením, príp. iným znehodnotením hnuteľných vecí podľa zoznamu

na č.l. 6g - 6j v súdnom spise. Tieto veci sa mali, podľa jeho tvrdení, nachádzať v čase škodnej udalosti,
t.j. 28-30.7.1999 v garážach, ktoré odporca odstraňoval. Ako z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2009, sp. zn. 6Co 44/2008, vyplýva, bolo povinnosťou
navrhovateľa preukázať, že každá zo 153 vecí podľa zoznamu sa nachádzala v predmetných garážach,
a že tieto veci vzal odporca a nevrátil ich navrhovateľovi. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo

navrhovateľa. O tejto skutočnosti súd poučil navrhovateľa aj v priebehu konania, a to na pojednávaní
súdu 26.3.2010, na ktorom navrhovateľ pri pristúpení k dokazovaniu uviedol, že „je mu to jedno“ a
„musí si rozmyslieť, či vôbec a ako bude svoje tvrdenia preukazovať“. Na ďalšom pojednávaní predložil
súdu list odporcu z 9.8.1999, ktorý mal preukazovať, že veci uvedené v zozname odcudzených a
poškodených vecí pod bodmi 1-153 sa nachádzali v garáži, resp. mimo nej. Súd tento list však nemohol

považovať za dôkaz o prítomnosti 153 vecí v garážach. Ako z jeho obsahu vyplýva, odporca sa v
ňom síce zmieňuje aj o určitom zozname vecí, ktorý však mal byť navrhovateľom podpísaný a veci z
neho navrhovateľovi vrátené. Zoznam vecí založený v súdnom spise (č.l. 6g-6j) nie je navrhovateľom,
ani nikým iným podpísaný; takým zoznamom je len súpis vecí vo vyšetrovacom spise na č.l. 13. I
keď navrhovateľ výslovne poprel, že by odporca odkazoval na tento zoznam vecí, súd jeho tvrdeniam

neuveril. Mal za to, že listom z 9.8.1999 mal odporca na mysli práve súpis 28 hnuteľných vecí podľa
zoznamu vo vyšetrovacom spise (č.l.13), ktoré boli navrhovateľovi preukázateľne vrátené. Nasvedčuje
tomu aj doslovné znenie úvodu tohto zoznamu, podľa ktorého bol „zoznam materiálov spísaný podľa
videozáznamu z 29.7.1999“. Na tento videozáznam, podľa ktorého bol spísaný zoznam vecí, sa potomodporca odvolával v liste z 9.8.1999. Predmetný list odporcu preto súd nepovažoval za dôkaz o
prítomnosti jednotlivých vecí zo zoznamu na č.l. 6g - 6j spisu v garážach. Pokiaľ sa navrhovateľ osobitne
zaoberal škodou, ktorá mu mala vzniknúť na motorových vozidlách zn. Hyundai a Daewoo, tu rovnako

nepreukázal, že tieto vozidlá sa nachádzali v garážach, príp. mimo nich, rovnako ako nepreukázal príp.
vznik škody. I keď za dôkaz o vzniku škody na vozidlách považoval faktúry na č.l. 6c až 6f spisu, tieto
súd vyhodnotil za irelevantné. Faktúry totiž preukazujú náklady na opravu, resp. výmenu súčiastok a
určitých častí vozidla zn. Daewoo, ktoré však boli vynaložené ešte pred škodnou udalosťou 6.-7.7. a
9.7.1999, pričom škodná udalosť sa stala 28-30.7.1999. Rovnako súd nepovažoval za relevantný dôkaz

list spoločnosti Autoonkel, ktorý konštatuje len odhad ceny opravy, pričom nepreukazuje, že by taká
oprava bola vykonaná, resp. vykonaná v súvislosti s poškodením vozidla zn. Hyundai práve konaním
odporcu.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním sa navrhovateľovi
nepodarila preukázať rozhodná skutočnosť, že každá jednotlivá vec pojatá do zoznamu odcudzených

a poškodených vecí na č.l. 6g - 6j spisu sa skutočne nachádzala v garážach patriacich navrhovateľovi,
rovnako ako sa mu nepodarilo preukázať, že na týchto veciach mu bola spôsobená škoda konaním
odporcu. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno v otázke vzniku vecnej škody, resp. majetkovej
ujmy v jeho majetkovej sfére, ktorej úhrady sa v konaní domáhal a ktorej výšku odvodzoval od hodnoty
hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v jeho garáži.. Navrhovateľ mal vedomosť a bol poučený, tak

odvolacím súdom, ako aj súdom prvého stupňa, že je nositeľom dôkazného bremena a je povinný
uplatňovaný nárok preukázať. Dôkazné bremeno však v tomto smere neuniesol. S poukazom na túto
skutočnosť, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému odporcovi priznal právo

na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže však odporcovi v súvislosti s
prebiehajúcim konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.