Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215239
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614215239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia a.s.,
Karadžičova 8 , Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovaným 1) Y. Y., X) D. Y., B. H. I., C. XXX/XX Z. X) J. H., H. Y. XXX,
zast. AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o. Kuzmányho 29, Košice, o zaplatenie 9133,77 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11C/231/2014-94 z 11. decembra 2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca

je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaných 1-3 trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia 1375,11 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z toho, že podľa žaloby pri úvere prvá splátka stanovená bola 20.4.2006 a posledná na
20.2.2016. RPMN činila 5,08%. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaní svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky, istiny a úrokov úveru neplnili riadne a včas, čím nastal prípad porušenia
podmienok úverovej zmluvy podľa ustanovenia 7.6 bod 7.6.1 písmena a Všeob. obchodných podmienok
úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaných s platením právny predchodca žalobcu

vyhlásil dňa 19.2.2013 mimoriadnu splatnosť úveru čím sa stala splatnou pohľadávka z úverovej zmluvy
v celom rozsahu. V dôsledku uvedeného žalobca eviduje ku dňu mimoriadneho vyhlásenia splatnosti
úveru, t.j. k 19.2.2013, voči žalovaným peňažný záväzok vo výške 9507,94 €. Tento pozostáva z istiny
7850,25 €, nesplatených úrokov vo výške 1232,69 € a nezaplatených poplatkov vo výške 50,83 € a
nesplatených zmluvných úrokov z omeškania vo výške 370,10 € a nesplatených zákonných úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu v
písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyzval žalovaných na okamžitú úhradu

dlžnej sumy 9507,94 € s prísl. v lehote 10 dní odo dňa doručenia oznámenia. Toto im bolo doručené
dňa 1.3.2013. Pohľadávka bola zabezpečená ručiteľským vyhlásením žalovaného v 3. rade v písomnej
dohode o ručení.
Žalobca poukázal na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 54/2007, zo
dňa 17.6.2008. Ďalej poukázal na to, že v zmluve o splátkovom úvere je uvedená v čl. I., bod 1. RPMN
5,08%, pričom táto reálne podľa ich prepočtu dosiahla viac ako dvojnásobok. Uvedená nesprávnosť ma
v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia

zmluvy, má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a to z toho dôvodu, že nesprávne
uvedenie RPMN ma rovnaké následky ako jeho neuvedenie. Preto je teda zrejme, že nárok uplatnený
žalobcom je uplatnený v nesprávnej výške a žalovaní by mali vrátiť iba istinu. Súd sa oboznámil so
žalobou, zmluvou o splátkovom úvere č. 0523052985 zo dňa 10.3.2006, dohodou o ručení zo dňa10.3.2006, oznámeniami o postúpení pohľadávky, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
výpisom obratov na úverovej zmluve, rozpisom platieb - výpisom z úverového účtu, Sadzobníkom
poplatkov a náhrad SLSP a.s. a Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s., ostatným spisovým

materiálom a zistil zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0523052985 zo dňa 10.3.2006 zistil, že žalobca
poskytolžalovaným1,2úvervovýške 9958,17€(300000,-Sk).Žalovanísazaviazaliúversplácaťv119-
tich mesačných splátkach po 135,73 € s 10,10%-tným ročným úrokom v deň uzavretia zmluvy, pričom
splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.4.2006 a poslednej na 20.2.2016. RPMN činila 5,08%.
Títo možnosť čerpania úveru využili, avšak žalobcovi v lehote splatnosti jednotlivé splátky neplnili a z

Dohody o ručení zo dňa 10.3.2006 súd zistil, že žalovaný v 3. rade vyhlásil, že uspokojí pohľadávku
veriteľa za žalovaných 1,2 ak tak neučinia oni, po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
20.2.2013 súd zistil, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19.2.2013, čím sa
pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu. Zároveň boli dlžníci i ručiteľ vyzvaní na jej úhradu v sume
9507,94 € v lehote 10 dní.
Súd citoval §§ 52, 54 ods. 1, 2 OZ, §§ 101, 103 OZ a dôvode, že medzi právnym predchodcom

žalobcu ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, bola dňa 10.3.2006 uzavretá zmluva o
splátkovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná zmluvu
pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemali žalovaní možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Zmluvu uzavreli žalovaní ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Žalovaný v 3. rade podpísal dohodu o
ručení za úver žalovaných 1,2. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského

úverujeotáznečižalovanímalidostatokčasuamožnosťoboznámiťsascelýmobsahomzmluvyvrátane
zmluvných dojednaní a pochopiť význam podmienok v nej uvedených, ako aj samostatne uvedených
vo Všeobecných obchodných podmienkach vydaných bankou, (ďalej len VOP) ktoré boli súčasťou
zmluvy a ktoré predstavujú mnohostránkový elaborát, písaný malými písmenami, navyše obsahujúci
množstvo odborných ekonomických a právnych termínov, ťažko pochopiteľný osobám bez príslušného

vzdelania. Práve všeobecné obchodné podmienky obsahujú i dojednania týkajúce sa sankcií pre prípad
porušenia rôznych povinností zo strany klientov (vrátane bodu 7.6.1. písm a VOP), kde je veriteľovi
jednostranne ponechaná možnosť rozhodnutia o zosplatnení úveru v neprospech spotrebiteľa. Je
teda na vôli veriteľa, či úver zosplatní a kedy sa tak stane, čím mu je daná možnosť jednostrannej
manipulácie s inštitútom premlčania dlhu , ako aj zaťaženia spotrebiteľa sankčnými úrokmi a poplatkami.

Tu teda možno konštatovať, že žalobca konal v rozpore s ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy,
Dokazovaním mal tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalovaným 1, 2 poskytnutý
úver vo výške 9958,17 €, z ktorého, ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu i výpisu obratov, žalovaní
úver uhradili vo výške 7839,01 €. Dostali sa však do omeškania so splácaním jednotlivých splátok,

a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru a to ku dňu 19.2.2013. Túto skutočnosť žalovaným oznámil v Oznámeniach o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti a vyzval ich k úhrade dlžnej sumy do 10 dní odo dňa doručenia
oznámenia. V predmetných oznámeniach absentuje údaj na základe nezaplatenia ktorej zo splátok
došlo k mimoriadnej splatnosti úveru. Je v ňom iba uvedené, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru došlo ku dňu 19.2.2013, pričom žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2014
konštatoval, že konečný zostatok úveru bol zúčtovaný ku dňu 30.9.2011 a tento činí 7850,25 € titulom
neuhradenejčastiúveru,pozostávajúcejznesplatenejistiny,nezaplatených riadnych úrokovzaobdobie
od uzavretia zmluvy do 30.9.2011 a tiež nezaplatených poplatkov za úver k tomuto dátumu. Ďalej
uplatňovalnesplatenériadneúrokyvovýške1232,69€od1.10.2011do19.2.2013anesplatenépoplatky

za správu úveru.
Prezumoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo na základe nezaplatenia prvej v poradí
nezaplatenej splátky. Touto bola splátka splatná dňa 20.11.2008, takže od tohto momentu začala
plynúť trojročná premlčacia doba u žalobcom následne zosplatneného úveru. Keďže žaloba bola
podaná až 3.9.2014 bol súd toho názoru, že nárok žalobcu sa po uplynutí premlčacej doby premlčal.

Ak žalobca, argumentuje, že na prípad je potrebné i čo sa týka premlčania aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, je nutné konštatovať, že i za aplikácie ustanovenia § 397 Obchodného
zákonníka, (štvroročná premlčacia lehota) by bol nárok žalobcu premlčaný, preto žalobu zamietol.
V závere súd konštatoval, že RPMN úveru, ktorá je uvedená v zmluve o splátkovom úvere zo dňa
10.3.2006 ako 5,08%, je uvedená nesprávne, pretože pri jej prepočte súdom interaktívnou RPMN

kalkulačkou, RPMN pri tomto úvere činí 11,16%. Uvedená nesprávnosť ma rovnaké následky ako keby
tento údaj obligatórne požadovaný ust. § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzavretia zmluvy, absentoval úplne, čo má za následok, že úver je nutné považovať za bezúročný
a bez poplatkov, pretože nesprávne uvedenie RPMN ma rovnaké následky ako jej neuvedenie. Pretoje teda zrejme, že nárok uplatnený žalobcom je uplatnený v nesprávnej výške a žalovaní by mali vrátiť
časť nezaplatenej istiny.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie, preto priznal 107,20 € (výšku odmeny aj s cestovným, odôvodnil
§ 13 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Žalobca proti rozsudku podal odvolanie, ktorým podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. predmetný
rozsudok v celom rozsahu žiadali, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť tak, že

zaviaže žalovaných v 1.. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného 3. rade zaplatiť žalobcovi istinu
9133,77 €, úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 7850,25 € od 12.3.2013 do zaplatenia a
nahradiťmutrovykonaniatitulomzaplatenýchsúdnychpoplatkovatrovyprávnehozastúpenia,tovšetko
v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým, že spoločným a nerozdielnym
plnením žalovaných v 1. a 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného v 3.rade a
plnením žalovaného v 3. ráde zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti na uvedený právny vzťah založený úverovou zmluvou
ako absolútnym obchodom nie je dôvod na použitie ustanovení občianskeho práva o premlčaní, bez
ohľadu na súdom 1. stupňa uvádzaný spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy. V tomto odkazujeme
na zásadné uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. ztt. 6MCdo/4/2012, ktorý sa
jednoznačne vyjadril, že na záväzkové vzťahy z úverovej zmluvy vrátane otázky premlčania sa použijú

ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Odvolateľ žiada odvolací súd, aby
pri rozhodovaní prihliadal na právne závery vyjadrené v rozhodnutí súdu vyššej inštancie. Úlohou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v zmysle ust. § 8 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z. dbať o jednotný
výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou
rozhodovacoučinnosťoutým,žeprijímastanoviskákzjednocovaniuvýkladuzákonovainýchvšeobecne

záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Premlčanie pôsobí voči obom rovnako; z komplexnej úpravy premlčania v Občianskom zákonníku
a Obchodnom zákonníku nie je možné lén niektoré ustanovenia považovať za výhodnejšie pre
spotrebiteľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ Obchodný zákonník obsahuje kogentnú a ucelenú úprava
premlčania,taknaabsolútnyobchodnývzťah,ktorýmúverovývzťahjebezohľadunapovahuúčastníkov
je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka pri posúdení premlčania, pretože
právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku nebola prijatá za účelom ochrany
spotrebiteľa. Zmyslom ochrany spotrebiteľa nie je dosiahnutie stavu, že spotrebiteľ nebude musieť svoj

záväzok pre uplynutie času splniť.
Za potrebné považujeme vyjadriť sa aj k deklarovanej nesprávnosti uvedenia výšky RPMN. Výška
RPMN v úverovej zmluve je uvedená správne v súlade s v tom čase platným právom. Úverová zmluva
uzavretá našim právnym predchodcom so žalovanými spĺňa všetky náležitosti kladené pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere z.č, 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy,

obsahujezákonnýúdajovýškeRPMNvypočítanejpodľazáväznéhovzorca(prílohazákonač.258/2001
Z.z. vo vtedy platnom znení, tj. ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 10.3.2006). Výpočet RPMN podľa
tohto vzorca a jeho uvedenie v úverovej zmluve je splnením zákonnej povinnosti zakotvenej v § 4 z.č.
258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.
§ 4 ods. 2 písm. g) z č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy

určoval úver za bezúročný jedine v prípade, že údaj o RPMN nie je v zmluve uvedený.
Je pravdou, že príloha z.č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
obsahoval chybou zákonodarcu chybný vzorec pre výpočet RPMN. Správny vzorec na výpočet RPMN
spôsobom, ktorý zohľadňuje skutočné náklady na úver v čase jeho poskytnutia bol zavedený až novelou
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 264/2006 Z.z.. platnou od 1.7.2006. Z tohto dôvodu neobstojí ani

argumentácia súdu prvého stupňa o zistení odlišnej výšky RPMN pri dosadení veličín do „interaktívnej
kalkulačky" pre výpočet RPMN. Súd prvého stupňa len stroho odkázal na údaje z interaktívnej kalkulačky
bez riadneho odôvodnenia a vysvetlenia výpočtu rozdielne zistenej RPMN, pričom z odôvodnenia nie je
možné zistiť aký vzorec pre výpočet RPMN súd prvého stupňa použil, či vzorec podľa právneho stavu
platného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy alebo vzorec pre výpočet RPMN platný od 1.7.2006. Takisto

nie je možné zistiť aké veličiny do vzorca dosadil a akým výpočtom dospel k tvrdeniu o nesprávne
vyčíslenej RPMN. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti považujeme v celom rozsahu za
nepreskúmateľné.Žalovaní sa nevyjadrili k odvolaniu.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vo výroku vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením stotožňuje.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa vzal do úvahy

iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z
vykonaných dôkazov vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov prípadne
poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovaleboktorévyšlinajavoinakzhľadiskaichzávažnosti,
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

K výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku odvolací súd dodáva:
Občiansky súdny poriadok upravuje celý súbor procesných oprávnení účastníka vrátane navrhovania
dôkazov podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré musí tieto dôkazy a skutočnosti označiť pred vyhlásením
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí podľa § 120 ods. 4 O.s.p. na súde a v prípade žalobcu tieto
procesné práva na spravodlivý súdny proces boli zaručené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa mal

možnosť vyjadriť k odporu žalovaných, mohol preniesť svoj návrh na pojednávaní, žalobca však nemal
ďalšie návrhy na dokazovanie a nevyužil svoje procesné práva.
Kľúčovou otázkou bolo posúdiť, či pohľadávka podľa zmluvy o splátkovom úvere č. 0523052985
uzavretej dňa 10.3.2006 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalovanými v 1., 2. a 3. rade,
predstavujúca zaplatenie 9.133,77 € s prísl., bola premlčaná alebo nie, keďže žalobca poukazoval na

právny záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp. zn. 4 Obo/54/2007 zo dňa 17.6.2008. Súd posúdil riešenú
vec správne a zákonne, lebo žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, právny
predchodca žalobu vyhlásil v súlade s bodom 7.6.1 písm. a) VOP mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru, a to ku dňu 19.2.2013, žalovaným to oznámil v Oznámeniach o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a vyzval ich k úhrade dlžnej sumy do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia. V týchto oznámeniach

však absentuje údaj, na základe nezaplatenia ktorej zo splátok došlo k mimoriadnej splatnosti úveru,
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 19.2.2013, ale žalobca vo svojom písomnom
vyjadrení už zo dňa 6.11.2014 konštatuje, že konečný zostatok úveru bol zúčtovaný ku dňu 30.9.2011
a ten predstavuje 7.850,25 € z dôvodu neuhradenej časti úveru, pozostávajúcej z nesplatenej istiny,
nezaplatených úrokov za obdobie od uzavretia zmluvy do 30.9.2011 a tiež nezaplatených poplatkov

za úver k uvedenému dátumu. Argumentácia žalovaných bola presvedčivá, pretože v súlade s § 54
ods. 2 OZ súd posúdil v prípade pochybnosti spotrebiteľské vzťahy v prospech spotrebiteľov, teda
žalovaných, lebo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo na základe nezaplatenia prvej v
poradí nezaplatenej splátky, táto bola splátka splatná dňa 20.11.2008 a už od tohto momentu začala
plynúť trojročná premlčacia doba pri zosplatnení úveru tak ako ho vyčíslil žalobca. Žaloba bola podaná

nesporne až 3.9.2014, preto nárok žalobcu je premlčaný a žalovaní v 1., 2. a 3. rade práve argumentovali
námietkou premlčania tak istiny ako aj úrokov. Odvolací súd konštatuje, že i pri aplikácii Obchodného
zákonníkajeo.i.popoužití§397Obch.zák.prištvorročnejpremlčacejlehotetentonároktiežpremlčaný.
Ročná percentuálna miera nákladov pri úvere predstavovala 11,16 % podľa súdu, avšak žalobca
nesprávne vypočítal RPMN úveru pri splátkovom úvere zo dňa 10.3.2006 vo výške 5,08 %. Podľa §

4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy, tento
údaj absentoval, preto možno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov z hľadiska favorizácie
spotrebiteľa a nesprávne uvedenie RPMN má rovnaké následky ako keby nebol uvedený žiaden údaj.Ročná percentuálna miera nákladov na príslušný spotrebiteľský úver bola posúdená súdom prvého
stupňa zákonne, keď vychádzal z ustálenej súdnej praxe, keď môže vnútroštátny súd použiť vo
vnútroštátnom práve ustanovenia Smernice 87/102/EHS stanovujúce, že neexistencia údajov RPMN v

spotrebiteľskej zmluve o úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (pozri uznesenie SD EÚ zo 16. novembra 2010 vo veci C-76/2010 Pohotovosť, Zb. 2010 s.
1 - 11557, b. 77).
V súlade s inými skutkovými okolnosťami riešenej veci nebolo možné aplikovať uznesenie NS SR sp.
zn. 6MCdo/4/2012 o záväzkových vzťahoch z úverovej zmluvy vrátane otázky premlčania. Ani námietka

žalobcu, že úprava premlčania nie je otázkou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa, nie je relevantná.
O. i. aj spomínané rozhodnutie NS ČR 32Cdo/3337/2010 ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici 17Co/40/2012 nemožno aplikovať na riešenú vec. V odvolaní žalobca namieta aj počiatok
plynutia premlčacej doby dňa 20.11.2008 bez presvedčivého zdôvodnenia súdu (cituje aj rozsudok NS
SR 4Obo/54/2007), t.j. pri neplnení platobných povinností žalovaných, títo sa mali dostať do omeškania
s vrátením nesplatenej časti úveru deň nasledujúci po dátume splatnosti úveru, t.j. 12.3.2013.

V obsahu odvolania o. i. sa namieta aj nesprávnosť uvedenia výšky RPMN, lebo podľa žalobcu podľa §
4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy určoval sa úver
za bezúročný jedine v prípade, že údaj o RPMN nie je v zmluve uvedený. Iste aj príloha zák. č. 258/2001
Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahovala chybou zákonodarcu
chybný vzorec pre výpočet RPMN, ale správny vzorec na výpočet RPMN pri zohľadnení skutočných

nákladov na úver v čase jeho poskytnutia bol zavedený až novelou Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 264/2006 Z.z. platnou od 1.7.2006, a že súd však neuviedol aký vzorec pre výpočet RPMN použil,
preto jeho rozhodnutie nie je správne.
K týmto námietkam žalobcu v odvolaní je treba uviesť, že v každom prípade pri aplikácii ust. § 101
a § 103 OZ je nárok žalobcu premlčaný. Podľa VOP bod 7.6.1. písm. a) veriteľ má viac práv ako

spotrebiteľ, lebo je mu jednostranne ponechaná možnosť rozhodnutia o zosplatnení úveru v neprospech
spotrebiteľa. Favorizácia spotrebiteľov na žalovanej strane sporu znamená to, že nemožno dovoliť
jednostrannú manipuláciu s inštitútom premlčania dlhu ako aj zaťažovania spotrebiteľa sankčnými
úrokmi a poplatkami. Žalobca konal v rozpore s § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platných v čase uzavretia úverovej zmluvy, dokazovaním bolo preukázané, že k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru došlo na základe nezaplatenia prvej v poradí nezaplatenej splátky a táto
splátka bola splatná už dňa 20.11.2008, týmto momentom začala plynúť trojročná premlčacia doba pri
vyčíslenom a následne zosplatnenom úvere žalobcom, žaloba bola podaná až 3.9.2014 a preto odvolací
súd považuje námietky žalobcu uvedené v odvolaní za neopodstatnené, rozsudok preto potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1, § 142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu

neúspechu žalobcu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.