Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609212526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7609212526.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2,
Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, IČO 00 735 850 proti povinnému:
I. Ž.V., T.. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, G. T. D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Karasom,
Exekútorský úrad v Humennom, Staničná 11, Humenné pod č. EX 1332/2009, pre vymoženie 16,59 eura
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.9.2015

č. k. 11Er/608/2009-11 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Odmieta odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,04 eura do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného, právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Poprade zo dňa 2.5.2008 č. Z. XXXXXXX
a žiadosti súdneho exekútora dňa 1.10.2009 vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor dňa 20.7.2015 doručil súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť povinného.

Súd prvého stupňa mal nemajetnosť povinného v exekučnom konaní súdnym exekútorom preukázanú,

preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a §2, § 14,
§ 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,04 eura. Priznané

trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny súdneho exekútora vo výške 33,09 eura a z náhrady
hotových výdavkov (poštovné) v sume 5,85 eura. Ďalšiu požadovanú odmenu (do sumy 59,69 eura) súd
prvého stupňa súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že vykonanie označených exekučných úkonov
z exekútorského spisu nevyplývalo.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol tak výrok

o zastavení exekúcie, ako aj výrok o trovách exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej
veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným v máji 2008a ak mal súd prvého stupňa za to, že povinný je nemajetný a z tohto dôvodu exekúciu zastavil, mal
posudzovať procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Zastával názor, že aj keď znenie
ustanovenia§203ods.2vetyprvejExekučnéhokonaniamôževiesťkzáveru, ževprípadenemajetnosti

povinného musí trovy exekúcie uhradiť oprávnený, tvrdil, že namiesto gramatického výkladu je potrebné
uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti na jeho odsek l tak,
že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť oprávneného
hradiť trovy exekúcie závislá od zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Mal za to, že takýto
výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto konformný.

Oprávnený uviedol, že v tomto prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, pretože návrh
na vykonanie exekúcie podal včas a udelením poverenia súdnemu exekútorovi bolo jeho návrhu na
vykonanie exekúcie vyhovené. Pre prípad, ak by bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti
povinného, oprávnený zastával názor, že nie sú zákonné predpoklady preto, aby znášal trovy exekúcie.
S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 27/08 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci van der Mussele proti Belgicku uviedol, že súdny exekútor nesie podnikateľské riziko, že

nebudú uspokojené všetky jeho nároky, pričom riziko spojené s výkonom určitej profesie je na druhej
strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214

ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti nedôvodné a sčasti je potrebné ho odmietnuť.

Súd prvého stupňa zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného s poukazom na zistenia
súdneho exekútora, podľa ktorých povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nie je držiteľom motorového

vozidla, nie je vedený v živnostenskom registri a nebol zistený žiaden iný jeho majetok ani príjem
okrem invalidného dôchodku vo výške 79,60 eura, ktorý nemožno exekúciou postihnúť vzhľadom na
nezabaviteľné životné minimum 198,09 eura. Tieto zistenia súdneho exekútora oprávnený žiadnym
spôsobom nespochybnil. Pokiaľ povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov
exekúcie, je to dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie aj bez

návrhu.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zastavení exekúcie podľa §
219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Oprávnený odvolaním napadol aj výrok o trovách exekúcie, ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť
súdnemuexekútorovitrovyexekúcie,pretožepovinnýjenemajetný.Odvolanieoprávnenéhoprotivýroku
napadnutého uznesenia o trovách exekúcie nie je odvolací súd podľa platnej právnej úpravy oprávnený
v predmetnej veci prejednať.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v
§ 202 ods. 2 a príslušné ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní
o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného
zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

O zastavení exekúcie v predmetnej veci a o náhrade trov exekúcie rozhodol sudca súdu prvého stupňa
uznesením dňa 23.9.2015.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov

konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 exekučné konania začaté pred
1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3

neustanovujú inak.

O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o
odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca

(§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku).

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. a čl. 142 Ústavy
SR odvolanie vždy prípustné.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné

iba podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2013. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku
účinná od 1.11.2013 znamená, že sa vypustil vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie. Odvolanie proti výroku o
náhrade trov exekúcie nie je teda od 1.11.2013 prípustné. Len v prípade, ak odvolanie podané v

odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje
a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. veta tretia O. s. p.)

V posudzovanej veci nerozhodoval vo veci vyšší súdny úradník, ale zákonný sudca, preto proti výroku

uznesenia o náhrade trov konania (proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa) odvolanie nemožno
podať.

Na tento záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie účastníkov konania súdom prvého stupňa o
prípustnosti opravného prostriedku proti výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov konania, pretože

toto nesprávne poučenie nezakladá ich procesnú legitimáciu na podanie odvolania, keďže odvolanie
proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie, ak vo veci rozhodoval sudca súdu prvého stupňa, je
zo zákona vylúčené.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.

s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní
úspešný a povinný a súdny exekútor trovy odvolacieho konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.