Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/301/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114204992
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114204992.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému V. W., bývajúcom v S., V. D. Č.. XX, o zaplatenie 345,33
€, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.2.2015 č.k. 25C/164/2014 -
75 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 345,33 € s 9% ročným úrokom z
omeškania od 21.11.2010 do zaplatenia ako aj úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2010 do
20.11.2010 vo výške 10,36 € v pravidelných mesačných splátkach po 30 €, počnúc mesiacom apríl 2015

do budúcna, vždy do 25-tého dňa v mesiaci, pod následkami straty výhody splátok. Žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Súd o žalobe rozhodol podľa § 2 písm. a/ a písm. b/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 153a ods. 1, 157 ods. 4, § 160 O.s.p..

Žalovaný uznal pred súdom nárok žalobcu na zaplatenie istiny i príslušenstva pohľadávky, preto súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 345,33 € s príslušenstvom.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na finančnú situáciu
žalovaného, keďže je poberateľom dávky v hmotnej núdzi 120,90 € mesačne, s doplnkovým zárobkom
v sume cca 55 € mesačne a preukázanú mzdu jeho manželky v spoločnosti LAING s.r.o. s priemerným

zárobkom vo výške cca 56 € za obdobie od augusta 2014 do novembra 2014, od ktorej výšky závisí
žalovaného príjem z brigádnickej činnosti a má preukázané mesačné výdavky v sume cca 158 €, pričom
nie je vlastníkom nehnuteľného majetku. Súd mal za to, že u tohto žalovaného existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach na jeho strane, preto žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a
navrholzmeniťrozsudokvnapadnutomvýrokuapriznaťmunáhradutrovkonania.Malzato,žežalovaný
si bol vedomý existencie pohľadávky, na čo bol upozornený predžalobnou výzvou. Napriek tomu dlžnú
sumu neuhradil. Žalobca vo veci vykonal a následne si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre
dosiahnutie úspechu vo veci. Poukázal aj na to, že mu nebola priznaná ani suma súdneho poplatku.
Uzavrel, že ak aj napriek uvedenému súd dospeje k inému záveru, došlo by k porušeniu zásady rovného

prístupou oboch účastníkov k spravodlivosti a ustanovenia čl. 47 Ústavy SR. Uzavrel, že súd mohol
povoliť odporcovi splácanie trov konania formou mesačných splátok, ako to urobil pri splácaní dlhu.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok v trovách konania je vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,

ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný
osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho
prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu
inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných

prípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranejtvrdosti.Úvahasúdu,žeideovýnimočnýprípadačisú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj pomery toho účastníka, ktorému by

inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 150
O.s.p. na majetkové pomery tohto oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie ust. § 150
O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania
a podobne.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa je toho názoru, že na strane žalovaného sú dôvody hodné
osobitného zreteľa pre jeho sociálnu a majetkovú situáciu. Žalovaný je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi vo výške 120,90 € s doplnkovým zárobkom v sume približne 55 € mesačne, nevlastní žiaden
väčší hnuteľný a nehnuteľný majetok, má mesačné výdavky v sume približne 158 €. Zistené osobné,
majetkové a zárobkové pomery žalovaného, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku,

neumožňujú mu zaplatiť súdny poplatok a trovy konania bez toho, aby tým došlo k ohrozeniu jeho výživy
a uspokojovania jeho základných potrieb. Naproti tomu pri zohľadnení majetkových pomerov žalobcu
odvolací súd poznamenáva, že výška súdneho poplatku za podanie návrhu na súd nebude mať pre
neho zásadný vplyv v majetkovej sfére.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom
výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, pretože účastníci konania si ich náhradu neuplatnili.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.