Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114200125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobkyne A. G., E. XX.X.XXXX,

I. Z. XX, J., proti žalovanej A. D., E. X.X.XXXX, I. F. XX/XX, S., o neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala dňa 7.1.2014 žalobu o neplatnosť závetu. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa
24.2.2010 zomrel Z. I., E.. X.X.XXXX, naposledy trvalé bytom D. - S. A., G. XX/XXX, ktorý bol strýkom
žalobkyne. V konaní o dedičstve vedenom súdnym komisárom notárkou JUDr. Katarínou Pravotiakovou
pod č. k. 13 D/114/2010, Dnot 43/2010 predložila žalovaná závet zo dňa 5.2.1999, ktorý mal údajne

vlastnoručne napísať a podpísať nebohý Z. I.. V zmysle uvedeného závetu prenechal nebohý poručiteľ
všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanej. Žalobkyňa si dovoľuje vysloviť presvedčenie,
že poručiteľ vlastnoručne nenapísal predmetný závet. Podpis poručiteľa nachádzajúci sa na závete
zo dňa 5.2.1999 je možno pravý, ale text závetu, v zmysle ktorého poručiteľ celý svoj hnuteľný i
nehnuteľný majetok prenecháva výlučne žalovanej, nie je napísaný rukou poručiteľa, v dôsledku čoho je
závet neplatný. Žalobkyňa namietala neplatnosť závetu už v dedičskom konaní vedenom pred súdnym
komisárom. So strýkom udržiavali dobré vzťahy, navštevovali sa, ale strýko nikdy nepovedal, že by bol

nejaký závet urobil. Tobôž nie ešte v roku 1999, jedenásť rokov pred svojou smrťou. Žalovaná sa o strýka
starala len posledných 8 mesiacov, pretože mu zomrela družka a potreboval skoro dennú starostlivosť.
Spochybňuje skutočnosť, že bol závet spísaný ešte za života jeho družky na v tom čase cudziu ženu,
ktorá bola strýkovi len susedou. Predpokladám, že závet bol spísaný podvodom, s tým že strýko ani
nevedel čo podpisuje, pretože bol starý a ani jeho psychický stav nebol dobrý. Navrhuje, aby súd určil,
že závet zo dňa 5.2.1999 napísaný poručiteľom Z. I., E.. X.X.XXXX, E. J. I. D. - S. A., G. XX/XXX, je
neplatný.

Žalovanávosvojomvyjadreníknávrhuuviedla,žeporučiteľaZ.I.,E..X.X.XXXX,naposledybytomD.-S.
A., G. XX/XXX, Y.. XX.X.XXXX poznala od roku 1984, ako aj jeho družku A. D., t.j. od doby, keď sa vydala
zasvojhomanžela.PoručiteľbývalsosvojoudružkouA.D.,E.Q.G.XXXX/XK.S..Dvarokysmanželom
u nich aj bývala, kým nedostali byt. Ona sa starala aj o poručiteľa, ako aj o jeho družku, až do ich smrti. B.
A. D., ktorá žila s poručiteľom približne 40 rokov, bola babkou jej manžela, ktorá ho vychovala od jedného
roku, lebo matka sa o neho nestarala. Tvrdenie navrhovateľky, že závet nie je napísaný vlastnou rukou

poručiteľa a preto je neplatný, je v rozpore so zákonom. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka,
poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice. Túto poslednú vôľu poručiteľ aj
prejavil, keď spísal závet vo forme notárskej zápisnice. Forma, akou poručiteľ urobil závet je v súlade
so zákonom a je platná. Poručiteľ môže prejaviť svoju vôľu spísaním závetu kedykoľvek počas svojhoživota. Zákon neukladá poručiteľovi lehotu, kedy má prejaviť svoju vôľu spísaním závetu. Tvrdenie
odporcu, že poručiteľ urobil závet tak skoro pred smrťou, robí závet neplatným, sa prieči zákonu. Zákon
ani neukladá povinnosť, aby poručiteľ oznámil dedičovi, koho uviedol v závete, že mu odkázal nejaký

majetok. Oznámenie je na vôli poručiteľa, a to že nepovedal navrhovateľke, že urobil závet, nerobí závet
neplatným. Poručiteľ v čase spísania závetu a ani potom, až do jeho smrti nebol pozbavený spôsobilosti
na právne úkony. Psychický stav poručiteľa bol dobrý, po psychickej stránke sa nikdy neliečil, netrpel
duševnou chorobou a stále vedel rozpoznať svoje právne úkony. Ona chodila s poručiteľom po lekároch
a predpisovať lieky pre poručiteľa, a preto vie, že sa po psychickej stránke neliečil, a jeho psychický stav

bol dobrý. Navrhuje súdu vyžiadať lekársku správu, od ošetrujúceho lekára poručiteľa, o zdravotnom
stave poručiteľa v čase spísania závetu, ako dôkaz o tom, že poručiteľ vedel rozpoznať svoje právne
úkony, že jeho psychický stav v čase spísania závetu bol dobrý a nebol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony a po psychickej stránke sa nelieči. K spísaniu závetu poručiteľa nikdy nenútila, ani nebola
prítomná, keď bol poručiteľ u notára urobiť závet. Zákon vylučuje, aby závetom povolaný prípadne iné
osoby boli účastníkmi pri spísaní závetu. Podľa ustanovenia § 476f Občianskeho zákonníka závetom

povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné
osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. O tom, že poručiteľ urobil závet sa dozvedela
odneho,keďjejdalpotvrdenieodnotáraapovedaljej,žeakzomrie,stýmtopapierommáísťzanotárom,
že urobil závet. Poručiteľ jej závet neodovzdal, o obsahu závetu sa dozvedela až v dedičskom konaní,
pri predbežnom šetrení u notárky JUDr. Kataríny Pravotiakovej, ktorá jej závet prečítala, a spýtala sa

jej, či súhlasí so závetom. Zákon neukladá povinnosť poručiteľovi, koho poručiteľ má určiť v závete ako
dediča jeho majetku. Môže to byť blízka osoba, ako aj celkom cudzia osoba. Je to na slobodnej vôli
poručiteľa, ako sa rozhodne nakladať so svojím majetkom po jeho smrti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom žalobkyne, s vyjadrením

žalovanej, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13 D 114/2010 a s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z notárskej zápisnice, sp. zn. N 49/99, Nz 44/99 zo dňa 5.2.1999 súd zistil, že Z. I. po dôkladnom uvážení
a zo slobodnej vôle rozhodol sa pre prípad svojej smrti so svojím majetkom naložiť tak, že všetok svoj

hnuteľný a nehnuteľný majetok, kdekoľvek sa nachádzajúci, aj budúci zanecháva A. D., I. F. XX/XX, S..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13 D 114/2010 súd zistil, že poručiteľ Z. I., E.. X.X.XXXX, Y.. XX.X.XXXX
zomrel slobodný a bezdetný, jeho rodičia nežijú a v čase smrti žil sám. Ako dedičia prichádzajú do úvahy:
žalobkyňa - neter poručiteľa, A. G. - synovec poručiteľa, B. G. - S. Z..

Podľa ustanovenia § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ustanovenia § 175b O.s.p. účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať,

že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v
prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní
podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

Podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko,

koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica
ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa ustanovenia § 475 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov,

dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po
dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí,
nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Podľa ustanovenia § 175k ods. 1 a 2 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že
je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky
dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse ozmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez
zreteľa na tohto dediča.

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (porov. § 460 obč. Zák.). K nadobudnutiu dedičstva
poručiteľovým dedičom však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského
práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva; predpokladá okrem iného, ??že
dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, že konanie o dedičstve sa

začína aj bez návrhu a že v konaní o dedičstve musí byť prerokovaný aj majetok, ktorý pri pôvodnom
prejednaní a rozhodnutí dedičstva nebol známy (nebol zistený). Podľa rozhodnutia súdu o dedičstve (§
175q O.s.p.) sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V čase od smrti poručiteľa
až do rozhodnutia o dedičstve právoplatným uznesením súdu tu nemôže byť istota, s akým výsledkom
konanie o dedičstve skončí (najmä, kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané
dedičstvo medzi viac poručiteľovými dedičmi).

Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, prejavuje sa stav, aký tu vzniká v čase od smrti poručiteľa až do
právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve, tiež v ich vzájomných vzťahoch k majetku patriacemu
do dedičstva. Musí byť vzaté do úvahy, že rozhodnutie súdu o dedičstve má síce účinky ku dňu smrti
poručiteľa, že však do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti

k dedičstvu upravené. Uvedený "osobitný" vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má okrem iného
za následok, že až do právoplatnosti uznesenia súdu o dedičstve sú dedičia považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva (všetkých vecí a majetkových práv poručiteľa) a že z právnych
úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči
iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom

podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V sporoch s inými osobami, týkajúcich sa vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičov k majetku poručiteľa prejavuje
tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.), keďže ide o také spoločné
práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 10.11.1999, sp. zn. 21 Cdo 1820/99, uverejnený v časopise Súdna judikatúra,

ročník 2000, pod číslom 67).

Postavenie žalobcu v konaní pred súdom je určené obsahom rozhodnutia súdu, vydaného podľa
ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p.. Ostatní účastníci konania o dedičstve budú vystupovať v konaní pred
súdom ako žalovaní, a to aj keď v konaní o dedičstve sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali

odmietavo alebo vystupovali pasívne. Okruh žalovaných súd v sporovom konaní zisťuje nezávisle na
údajoch uvedených v rozhodnutí vydanom podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. v konaní o dedičstve.
Žalovaným v sporovom konaní nič nebráni v tom, aby zaujali stanovisko zhodné so žalobcom.

Ak určí žalobca okruh účastníkov sporového konania v návrhu na jeho začatie (§ 90 O.s.p.) odchylne

od okruhu účastníkov konania o dedičstve a ako žalovaných označí len niektorého (niektorých) z nich,
nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, pretože
sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci (§ 91 ods. 2 O.s.p.) [porov. správu prerokovanú
a schválenú občianskoprávnym kolégiom bývalého Najvyššieho súdu ČSR 18.6.1982, Cpj 165/81,
uverejnenú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1982, pod číslom 49; tiež rozsudok

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 10.2.2004, sp. zn. 30 Cdo 2537/2003, uverejnený v časopise Súdna
judikatúra pod č. 70, ročník 2004].

V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ Z. I., E.. X.X.XXXX spísal pred notárom
dňa 5.2.1999 závet, ktorým odkázal „svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, kdekoľvek sa nachádzajúci,

aj budúci“ žalovanej, že ako dedičia poručiteľa zo zákona by prichádzali do úvahy žalobkyňa - neter
poručiteľa,A.G.-synovecporučiteľaaB.G.-synovecporučiteľa,žežalobkyňaaB.G.sadovolalisvojho
práva neopomenuteľných dedičov po poručiteľovi, že v konaní o dedičstve po poručiteľovi vedenom
Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 13 D 114/2010 bolo uznesením zo dňa 30.10.2013 žalobkyni
a B. G. uložené, aby "do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali na Okresnom súde Košice I

žalobu o určenie, že závet spísaný poručiteľom Z. I., E.. X.X.XXXX, E. J. I. D. - S. A., G. XX/XXX B.
X.X.XXXX, nie je platný.Súd v tomto konaní vychádzal zo záveru, že požiadavku žalobkyne, že závet je neplatný, možno
považovať za návrh v zmysle § 175k O.s.p.. Súčasne má za to, že nemožno touto žalobou pri súčasnom
znení právnej úpravy požadovať určenie púhej neplatnosti závetu, či inej spornej skutočnosti alebo

právnejotázky,alejepotrebnésadomáhaťkomplexnéhourčenia,žežalobkyňajededičom,tedauplatniť
dedičské právo ako celok. Žaloba o určenie, že je neplatný závet poručiteľa nezodpovedá ust. § 175k
ods. 2 O.s.p.. Tomuto ustanoveniu zodpovedá požiadavka na určenie, že žalobca je dedičom (alebo, že
iná osoba nie je dedičom) po poručiteľovi. Sporné skutočnosti alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto
určenie významné (tj. napr. neplatnosť závetu), predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorých

vplyv sa môže prejaviť iba v dôvodoch rozhodnutia.

Ako je vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobe nemožno vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie,
lebo účastníkmi tohto konania neboli všetci účastníci konania o dedičstve po poručiteľovi Z. I.. Výklad
tejto právnej otázky sa v rozhodovacej praxi súdov už ustálil. Bol prijatý záver, že v sporovom konaní
je potrebné považovať všetkých účastníkov dedičského konania v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2

O.s.p. za nerozlučných spoločníkov, a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného, ??a ak sa
nezúčastnia takého konania všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť žalobe vyhovené pre nedostatok
vecnej legitimácie. Takáto žaloba, akú podala žalobkyňa, by totiž mohla mať (všeobecne vzaté) význam
len vtedy, keby otázka dedičského práva mohla byť na jej základe vyriešená rozsudkom, ktorého výrok
by bol záväzný (§ 159 ods. 2 O.s.p.) pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve,

lebo jej vyriešenie sa dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve;
pretože žalobkyňa takémuto vyriešeniu otázky dedičského práva zabránila (tým, že nepodala žalobu
voči všetkým účastníkom dedičského konania), nemohlo byť žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej
legitimácie.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje
stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú legitimáciu má účastník, u ktorého je
preukázateľné, že je zaviazaným z tvrdeného hmotného práva žalobcu a v prípade, že to účastník
konania nepreukáže, vedie to k jeho neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo
pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý oveciúspechnemalvspojenísprvou vetouustanovenia
§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná mala plný úspech v konaní, avšak náhradu trov konania
nepožadovala, preto jej ju súd nepriznal.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.