Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adriana Szaniszlová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 24C/50/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210210628
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210210628.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Y. W.,
B.. XX.X.XXXX, X. P. W., X. XX, zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Zvonárska 8, proti odporcovi: HC Košice, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Nerudova 12, IČO: 36 198 072,
zast. JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, v konaní o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu odmeny takto
r o z h o d o l :
Návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 6.573,28 eur, z toho 365,- eur na účet
odporcu a 6.208,28 eur na účet právneho zástupcu odporcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.5.2010 žiadal, aby súd určil, že výpoveď
daná odporcom navrhovateľovi zo dňa 28.1.2010 je neplatná, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi jeho odmenu za mesiac február vo výške 4.000,- eur vrátane úrokov z omeškania vo
výške9%zosumy4.000,-eurod22.3.2010dozaplatenia,zamesiacmarecvovýške4.000,-eurvrátane
úrokov z omeškania vo výške 9 % zo sumy 4.000,- eur od 21.4.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva na dobu určitú v trvaní
od 1.5.2009 do 30.4.2012. Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa vykonávať športovú činnosť
profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách odporcu, predovšetkým v areáli
odporcu a na miestach určených odporcom v Slovenskej republike ako aj v zahraničí a záväzok odporcu
poskytovať navrhovateľovi za túto činnosť odmenu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve. Odporca
bol povinný poskytnúť navrhovateľovi potrebnú športovú výstroj, výzbroj a športové náradie a ostatné
vybavenie nevyhnutné k vykonávaniu jeho športovej činnosti, hradiť navrhovateľovi náklady spojené
s účasťou na zápasoch, sústredeniach a ďalších akciách konaných v záujme odporcu, poskytovať
voľno za účelom regenerácie a zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť. Navrhovateľ bol povinný
rešpektovať smernice a normy odporcu (organizačný poriadok, disciplinárny poriadok a podobne) a
dodržiavať rozhodnutia príslušných orgánov odporcu.
Účastníci sa dohodli, že odmena navrhovateľa je splatná v mesačných splátkach v priebehu hokejovej
sezóny vždy do 20-teho dňa nasledujúceho mesiaca bezhotovostným prevodom na účet hráča.
Odporca dňa 28.1.2010 doručil navrhovateľovi listinu označenú ako „Ukončenie profesionálnej hráčskej
zmluvy výpoveďou“. Dôvod výpovede odporca založil na tom skutkovom základe, že navrhovateľ sa
dňa 10.1.2010 po ukončení extraligového zápasu s tímom Slovan Bratislava v priestoroch Steel arény
zdržiaval v priestoroch hráčskej šatne A tímu hokejového klubu HC Košice s.r.o. do skorých ranných
hodín 11.1.2010. Počas prítomnosti navrhovateľa bol umožnený vstup cudzím osobám (dve osobyženského pohlavia), ktoré sa v týchto priestoroch zdržali od 00.10 do 02.15 hod., navrhovateľ priestory
Steel arény opustil o 03.30 hod. dňa 11.1.2010.
Navrhovateľovi sa ďalej pričíta na ťarchu, že jeho prítomnosť bola v priestoroch hráčskej šatne
sprevádzaná požívaním alkoholických nápojov a aktivitami, na ktoré poukázal stav v šatni, ktorý bol
zhliadnutý a zdokumentovaný v raňajších hodinách dňa 11.1.2010. Údajne šlo o množstvo prázdnych
plechoviek alkoholického piva, pohárov s nedopitým alkoholom, rozbité sklenené fľaše od alkoholu,
otvorená fľaša s alkoholom, množstvo cigaretových ohorkov, a to všetko porozhadzované po hráčskej
šatni, zničený vianočný stromček, úmyselne poškodené vnútorné dvere a množstvo prezervatívov
zanechaných rôzne na rôznych miestach šatne a v regeneračných častiach šatne.
Navrhovateľ predmetný stav nijakým spôsobom nezapríčinil a neumožnil vstup žiadnym cudzím osobám
do priestorov Steel arény. Aj z tejto skutočnosti odvodzuje navrhovateľ neplatnosť výpovede. Z faktu,
že navrhovateľ opustil priestory Steel arény v čase 03.30 hod. dňa 11.1.2010 nevyplývajú závery
preukazujúce alebo čo i len nasvedčujúce tomu, že za uvedený stav by navrhovateľ niesol akúkoľvek
zodpovednosť, teda že by navrhovateľ svojím konaním prispel k takémuto stavu. Navyše z výpovede
nie je možné dôvodiť, že by medzi konaním navrhovateľa a skutočnosťami, ktoré odporca uvádza vo
výpovedi, existovala akákoľvek príčinná súvislosť.
Odporca si z dôvodov uvedených vo výpovedi uplatnil voči navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50
% z odmeny navrhovateľa. Z toho dôvodu odporca vyplatil navrhovateľovi ku dňu podania tohto návrhu
len polovicu odmeny, na ktorú má navrhovateľ v zmysle dodatku č. 1 k zmluve nárok.
Navrhovateľdňa26.3.2010doručilodporcovilistinu,ktorousadovolalneplatnostiskončeniapracovného
pomeru a zároveň oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a vyzval ho na prideľovanie
práce podľa zmluvy.
Navrhovateľ je toho názoru, že na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý bol založený
zmluvou, dopadajú ustanovenia zák. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce).
V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že zmluva nebola ukončená ani len spôsobom, ktorý predpokladá
samotná zmluva, keďže podľa zmluvy výpoveď môže byť daná jedine v tom prípade, ak strana
porušujúca svoje povinnosti bola druhou stranou písomne vyzvaná na ich plnenie a na možnosť
výpovede bola upozornená a napriek týmto skutočnostiam nedošlo na jej strane k náprave, t. j. že bez
ohľadu na tieto úkony dochádzalo k následnému porušovaniu povinností.
Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede je to, že výpoveď ako úkon odporcu nespĺňa z formálneho
hľadiska požiadavky, ktoré právny poriadok vyžaduje v prípade konania právnických osôb, konkrétne
výpoveď nebola podpísaná tak, ako to vyplýva zo zápisu v obchodnom registri, podľa ktorého písomnosti
zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne, a to tak, že
k písanému alebo tlačenému obchodnému meno spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy.
Vzhľadom na uvedené nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že by výpoveď bola prejavom vôle
odporcu, z dôvodu, že podpis konateľa N.. Y. T. nie je pripojený k obchodnému menu odporcu tak, ako
to pravdepodobne požaduje zápis v obchodnom registri.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 6.9.2011 doručil súdu rozšírenie žalobného návrhu.
Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.9.2011 pripustil zmenu návrhu, ktorým sa
navrhovateľ domáhal určenia, že výpoveď daná odporcom navrhovateľovi zo dňa 28.1.2010 je neplatná
auloženiapovinnostiodporcovizaplatiťnavrhovateľoviodmenuzamesiacfebruár2010vovýške4.000,-
eur vrátane 9 % úrokov z omeškania od 22.3.2010 do zaplatenia, za marec 2010 vo výške 4.000,- eur
s 9 % úrokmi z omeškania od 21.4.2010 do zaplatenia, za apríl 2010 vo výške 8.000,-eur s 9 % úrokmi
z omeškania od 1.6.2010 do zaplatenia, za máj 2010 vo výške 6.650,- eur s 9 % úrokmi z omeškania
od 1.7.2010 do zaplatenia, za jún 2010 vo výške 6.650,- eur s 9 % úrokmi z omeškania do 1.8.2010 do
zaplatenia, za júl 2010 vo výške 6.650,- eur s 9 % úrokmi z omeškania od 1.9.2010 do zaplatenia, za
august 2010 vo výške 6.650,- eur s 9 % úrokmi z omeškania od 1.10.2010 do zaplatenia, za september
2010 vo výške 8.000,- eur s 9 % úrokmi z omeškania od 1.11.2010 do zaplatenia, za október 2010 vo
výške 8.000,- eur s 9 % úrokmi z omeškania od 1.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca vo svojom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 27.10.2010 (č.l. 43) uviedol, že navrhovateľ
svoj právny vzťah k odporcovi nesprávne posudzuje podľa Zákonníka práce. Medzi účastníkmi konania
došlo dňa 1.5.2009 k uzavretiu Profesionálnej hráčskej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka a
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
V článku I. bod 2. zmluvy sa konštatuje, že hráč vykonáva svoju športovú činnosť profesionálneho
hokejistu ako svoju hlavnú činnosť v postavení osoby samostatne zárobkovo činnej. Podľa článku III.bod 5. hráč berie na vedomie, že ako osoba samostatne zárobkovo činná je povinný si sám plniť svoje
záväzky voči orgánom sociálneho, dôchodkového a nemocenského poistenia a daňové povinnosti podľa
platných právnych predpisov. Z cit. ustanovení zmluvy jednoznačne vyplýva, že právny vzťah medzi
účastníkmi nemožno posudzovať podľa Zákonníka práce ako pracovnoprávny vzťah a preto ani nároky,
ktoré navrhovateľ uplatňuje, nemožno posudzovať podľa Zákonníka práce, ale podľa Občianskeho a
Obchodného zákonníka.
K tvrdeniu navrhovateľa, že profesionálna hráčska zmluva nebola ukončená spôsobom, ktorý
predpokladá samotná zmluva uviedol, že zmluva rozlišuje dva druhy porušenia povinností, a to
podstatné porušenie povinností a opakované porušenie povinností, ktoré nie je podstatným porušením
zmluvných povinností. Pri podstatnom porušení zmluvy nie je potrebná žiadna výzva na plnenie a ani
upozornenie na možnosť výpovede. Upozornenie je potrebné pri opakovanom, nie podstatnom porušení
zmluvných povinností.
Odporca námietku navrhovateľa, že výpoveď pravdepodobne nespĺňa z formálneho hľadiska
požiadavky, ktoré právny poriadok vyžaduje v prípade konania právnických osôb, konkrétne že výpoveď
nebola podpísaná tak, ako to vyplýva zo zápisu v obchodnom registri, považuje za bezvýznamnú.
Výpoveď je podpísaná v súlade s Obchodným zákonníkom, k tlačenému názvu spoločnosti sú pripojené
podpisy konateľov. Žiaden právny predpis ani zápis v obchodnom registri pri spoločnom podpise
konateľmi nevyžaduje to, čo má navrhovateľ pravdepodobne na mysli, teda že ku každému podpisu
konateľa musí byť pripojené osobitne obchodné meno spoločnosti. Zákon nepredpisuje ani to, v akej
vzdialenosti od obchodného mena spoločnosti má byť podpis jednotlivých konateľov. Výpoveď v závere
textu obsahuje obchodné meno spoločnosti, ku ktorému sú pripojené podpisy konateľov a preto spĺňa
všetky formálne náležitosti, ktoré Obchodný zákonník vyžaduje pre konanie právnických osôb.
Ku skutkovým otázkam odporca uviedol, že samotný navrhovateľ v návrhu nepopiera, že sa zdržiaval
v priestoroch hráčskej šatne A tímu hokejového klubu HC Košice s.r.o. do skorých ranných hodín
dňa 11.1.2010. Počas prítomnosti navrhovateľa došlo k požívaniu alkoholických nápojov a poškodeniu
zariadenia šatne. Už len tieto nesporné fakty potvrdzujú, že týmto svojím konaním navrhovateľ porušil
článok IV. bod 2. písm. b) zmluvy tým, že nedodržal riadnu životosprávu, porušil povinnosť udržiavať
sa v dobrej fyzickej i psychickej kondícii po celú dobu platnosti zmluvy, porušil článok IV. bod 2. písm.
d) zmluvy, ktorý mu ukladal povinnosť chovať sa pri športovej činnosti i v občianskom živote podľa
najvyšších princípov cti, morálky a športového ducha fair play a zdržať sa akéhokoľvek chovania a
konania, ktoré by bolo na ujmu klubu, porušil článok IV. bod 2. písm. h) zmluvy, ktorý mu ukladal
povinnosť vystupovať a konať v občianskom živote spôsobom, ktorý zodpovedá všeobecne platným
zásadám slušného správania, ktoré zlepšuje postavenie hráča ako zmluvného partnera klubu a
napomáha zvyšovaniu dobrého mena klubu. Tieto pravidlá boli špecifikované aj v dodatku č. 2 k zmluve,
ktoré navrhovateľ porušil, ide konkrétne o povinnosť nevodiť do priestorov klubu návštevy a udržiavať
čistotu a poriadok v priestoroch klubu.
Podľa článku VIII. bod 2. zmluvy bolo medzi stranami dohodnuté, že porušenie ktorejkoľvek, čo i len
jednej z povinností uvedených v článku IV. a V. zmluvy, je podstatným porušením záväzkov zmluvných
strán.
Je nepochybné, že k porušeniu dohodnutých zmluvných povinností zo strany navrhovateľa došlo, už
len tým, čo sám navrhovateľ nepopiera a čo nie je sporné, t.j. že navrhovateľ sa zdržiaval v priestoroch
hráčskej šatne A tímu hokejového klubu HC Košice s.r.o. do skorých ranných hodín 11.1.2010 a že
počas jeho prítomnosti došlo k požívaniu alkoholických nápojov a poškodeniu zariadenia šatne.
Týmto svojím konaním porušil navrhovateľ aj disciplinárny poriadok klubu, podľa ktorého, v prípade
porušenia večierky nariadenej trénerom alebo klubom s ním klub môže okamžite ukončiť zmluvu.
Na základe týchto skutočností navrhol, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol a žiadal priznať náhradu
trov konania.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 30.9.2011 vo veci rozhodol tak, že návrh v časti o určenie,
že výpoveď zo dňa 28.1.2010 daná odporcom navrhovateľovi je neplatná, zamietol, odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.090,22 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 4.000,- eur
od 22.3.2010 do zaplatenia a zo sumy 2.090,22 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti
návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok v sume 365,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku včas podali odvolanie navrhovateľ aj odporca.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 31.5.2013 sp. zn. 3Co/76/2012 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že podľa názoru Krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré je nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnené, došlo postupom
súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom obom účastníkom konania a súd prvého stupňa vec
nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil
skutkový stav. Súd prvého stupňa posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah pracovnoprávny,
keď skonštatoval, že profesionálna hráčska zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 1.5.2009 je
simulovaným právnym úkonom. Súd prvého stupňa k tomuto záveru dospel bez toho, aby vykonal na
túto okolnosť akékoľvek dokazovanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť uvedený záver. Ak súd prvého
stupňa má dospieť k záveru, že právny úkon je simulovaný, nemôže tak urobiť bez toho, aby skúmal
vôľu strán v čase uzatvárania danej zmluvy. V tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie a ani
žiadne dokazovanie na túto okolnosť navrhované nebolo. Súd pochybil, ak nebral do úvahy okolnosti
uzatvárania profesionálnej hráčskej zmluvy, nebral do úvahy skutočnosť, že obe zmluvné strany sa
profesionálnou hráčskou zmluvou a jej obsahom riadili a podľa tvrdenia odporcu minimálne z jeho
strany tu neexistovala vôľa uzavrieť platnú pracovnú zmluvu. Súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec
nevysporiadal s okolnosťami vôle oboch účastníkov konania pri uzatváraní profesionálnej hráčskej
zmluvy, nezaoberal sa interpretáciou profesionálnej hráčskej zmluvy ako písomného právneho úkonu a
bez ďalšej argumentácie a riadneho odôvodnenia dospel k záveru o existencii pracovnoprávneho vzťahu
medzi účastníkmi konania.
Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa riadne posúdiť vzťah vyplývajúci z profesionálnej hráčskej
zmluvy predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o zmluvu uzavretú v písomnej forme.
Pre interpretáciu písomných právnych úkonov platí najmä ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. To znamená, že aj pri skúmaní písomnej zmluvy je potrebné v prvom rade skúmať
vôľu zmluvným strán. Skúmanie vôle zmluvných strán prichádza do úvahy hlavne za situácie, ak
môže vzniknúť pochybnosť o obsahu písomného právneho úkonu, pritom však je potrebné zvážiť, že
súd nemôže uprednostniť tvrdenú vôľu účastníka pred jazykovým vyjadrením, ak je toto vyjadrenie
obsiahnuté v písomnej zmluve natoľko jednoznačné, že nie je možné s prihliadnutím na tvrdenú vôľu
účastníka vyvodiť iný obsah právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/434/2009),
to znamená, že argumentácia jedného z účastníkov zmluvy spochybňujúca skutočný obsah zmluvy
nemôže byť vzatá do úvahy bez ďalšieho, teda bez vykonania dôkazov smerujúcich k posúdeniu
vôle zmluvných strán v čase uzatvárania zmluvného vzťahu. Odvolací súd považoval za potrebné
uviesť, že v profesionálnom hokeji platí súťažný poriadok Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý v
článku 2 písm. a) uvádza, že každý hráč extraligy musí mať platnú hráčsku zmluvu, t.j. profesionálnu
hráčsku zmluvu s materským klubom alebo s klubom, kde prvé majstrovské stretnutie odohrá. Hráč
je povinný mať uzatvorenú zmluvu pred odohratím prvého majstrovského stretnutia, pričom klub, ktorý
s hráčom uzatvoril zmluvu zodpovedá za zaregistrovanie zmluvy na SZĽH. Aj keď právne postavenie
športovcov v kolektívnych športoch nie je v slovenskom právnom poriadku osobitne upravené, je
potrebné rešpektovať, že ak športový klub a športovec uzavrú profesionálnu športovú zmluvu, pričom
nezamýšľajú uzavrieť pracovnú zmluvu a športový klub nijako nenútil športovca k uzavretiu takejto
zmluvy, nezneužil jeho závislosť na to, aby ho donútil uzavrieť zmluvu, ktorú by inak nebol zamýšľal.
Nie je potrebné trvať na to, že medzi športovým klubom a športovcom vznikol pracovný pomer. Je
pravdou, že ust. § 3 ods. 2 Zákonníka práce uvádza, že pracovnoprávne vzťahy profesionálnych
športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak, nie je však možné z
tohto ustanovenia vyvodiť záver, že medzi športovcom a klubom môžu existovať aj iné právne vzťahy
než vzťahy pracovnoprávne. Odvolací súd na záver konštatoval, že predpokladom pre kvalifikované
posúdenie nárokov navrhovateľa z neplatného ukončenia profesionálnej hráčskej zmluvy je riadne
právne posúdenie vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania touto zmluvou vznikol. Iba v prípade, ak súd
prvého stupňa dospeje na základe riadne vykonaných dôkazov k zisteniu, že došlo medzi účastníkmi
konania k uzavretiu pracovnoprávnej zmluvy, môže vec posudzovať podľa ustanovení Zákonníka práce.
V opačnom prípade bude povinnosťou súdu prvého stupňa posudzovať nároky navrhovateľa podľa
ustanovení Občianskeho resp. Obchodného zákonníka v súlade s písomným vyjadrením profesionálnej
hráčskej zmluvy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:Podľa výpisu z obchodného registra, štatutárnym orgánom odporcu sú konatelia, ktorí konajú menom
spoločnostitak,žepísomnostizakladajúceprávaapovinnostispoločnostipodpisujúvždydvajakonatelia
spoločne, a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje
vlastnoručné podpisy. V čase uzavretia Profesionálnej hráčskej zmluvy zo dňa 1.5.2009 konateľmi
odporcu boli Y. X., N.. Y. T. H. N.. N. W., v čase doručenia výpovede zmluvy dňa 28.1.2010 konateľmi
odporcu boli Y. X. H. N.. Y. T. (č.l. 321).
Navrhovateľ ako hráč a odporca ako klub dňa 1.5.2009 uzatvorili Profesionálnu hráčsku zmluvu na dobu
určitú od 1.5.2009 do 30.4.2012 (č.l. 14).
Podľa článku I. ods. 2 zmluvy, hráč vykonáva svoju športovú činnosť profesionálneho hokejistu ako svoju
hlavnú činnosť v postavení osoby samostatne zárobkovo činnej.
Podľa článku II. ods. 4 zmluvy, hráč bude vykonávať vyššie uvedenú činnosť predovšetkým v areáli
klubu na miestach určených klubom v SR i v zahraničí.
Podľa článku II. ods. 3 zmluvy, sa navrhovateľ ako hráč zaviazal rešpektovať a riadiť sa pokynmi
trénera a jeho asistentov, ako aj osôb oprávnených vystupovať za klub a podriadiť svoje osobné záujmy
reprezentácii klubu a dosahovaniu čo najlepších výsledkov klubu.
Podľa článku III. ods. 1 a 3 zmluvy, hráčovi náleží mesačná odmena uvedená v dodatku č. 1 k zmluve,
splatná v dohodnutých mesačných splátkach, pričom táto zmluva nahrádza faktúru hráča, vždy do 20-
teho dňa nasledujúceho mesiaca.
Podľa článku IV. ods. 2 písm. b), d), e) a h) zmluvy, hráč je povinný dodržiavať riadnu životosprávu,
nepožívať alkoholické nápoje a nastúpiť v dobrej fyzickej a psychickej kondícii a pripravenosti
zodpovedajúcej úrovni extraligy ľadového hokeja do klubového tréningového tábora v mieste a čase
stanovenom klubom a v dobrej fyzickej i psychickej kondícii sa udržovať po celú dobu platnosti
zmluvy, chovať sa pri športovej činnosti i v občianskom živote podľa najvyšších princípov cti, morálky
a športového ducha fair play a zdržať sa akéhokoľvek chovania a konania, ktoré by bolo na ujmu
klubu, neustále zlepšovať svoje fyzické a psychické ako i hokejové schopnosti a zručnosti, hráč sa
zaväzuje vystupovať a konať vo svojom občianskom živote spôsobom, ktorý zodpovedá všeobecne
platným zásadám slušného správania a ktoré zlepšuje postavenie hráča ako zmluvného partnera klubu
a napomáha zvyšovaniu dobrého mena klubu.
Podľa písm. u) cit. ust. zmluvy, klub je oprávnený podrobnejšie upraviť pravidlá správania sa hráča, ktoré
sú súčasťou zmluvy ako dodatok č. 2 a zároveň stanoviť sankcie za ich porušenie. Podľa písm. v) cit.
ust. zmluvy, hráč je povinný rešpektovať smernice a normy klubu (organizačný poriadok, disciplinárny
poriadok a pod.) a dodržiavať rozhodnutia príslušných orgánov klubu.
V dodatku č. 1 k zmluve uzavretom dňa 1.5.2009 sa účastníci dohodli, že hráč má nárok a klub sa
zaväzuje zaplatiť hráčovi počas platnosti hráčskej zmluvy základnú mesačnú odmenu za obdobie od
1.9.2009 do 30.4.2010 v sume 8.000,-eur, od 1.5.2010 do 31.8.2010 v sume 6.650,- eur, od 1.9.2010
do 30.4.2011 v sume 8.000,- eur (č.l. 25).
Podľa dodatku č. 2 označeného ako „Pravidlá pre správanie sa hráčov HC Košice s.r.o. v športovej
činnosti a občianskom živote“, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy zo dňa 1.5.2009, navrhovateľ
ako hráč sa v bode 3 zaviazal počas vykonávania svojej športovej činnosti, ako aj v príprave na jej
vykonávanie nebyť pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok, nekonzumovať alebo inak neprijímať
omamné látky alebo alkohol počas alebo pred výkonom svojej činnosti a v priestoroch klubu, nevodiť do
priestorov klubu bez jeho súhlasu návštevy, udržiavať čistotu a poriadok v priestoroch klubu (č.l. 73).
Navrhovateľ listom zo dňa 28.1.2010 označeným ako „Ukončenie profesionálnej hráčskej zmluvy
výpoveďou“ ukončil platnosť zmluvy s navrhovateľom podľa čl. X. bod 1 c) a bod 2 z dôvodu podstatného
porušenia povinností zo strany navrhovateľa.
K podstatnému porušeniu povinností došlo konaním navrhovateľa tým, že dňa 10.1.2010 po ukončení
extraligového zápasu s tímom Slovan Bratislava v priestoroch Steel arény sa zdržiaval v priestoroch
hráčskej šatne A tímu hotelového klubu HC Košice s.r.o. do skorých ranných hodín 11.1.2010. Počas
jeho prítomnosti bol umožnený vstup cudzím osobám (dve osoby ženského pohlavia), ktoré sa v týchto
priestoroch zdržali od 00.10 do 02.15 hod. dňa 11.1.2010. Navrhovateľ priestory Steel arény opustil
o 03.30 hod. dňa 11.1.2010. Prítomnosť odporcu do toho času v priestoroch hráčskej šatne bola
sprevádzaná požívaním alkoholických nápojov a aktivitami, na ktoré poukázal stav v šatni, ktorý bol
zhliadnutý a zdokumentovaný v raňajších hodinách dňa 11.1.2010 zamestnancami OZ Košická aréna a
HC Košice, s.r.o.. Išlo najmä o množstvo prázdnych plechoviek alkoholického piva, poháre s nedopitýmalkoholom, rozbitých sklenených fliaš od alkoholu, otvorenej fľaše s alkoholom, množstvom cigaretových
ohorkov, to všetko porozhadzované po hráčskej šatni. Naviac bol zničený vianočný stromček, úmyselne
poškodené vnútorné dvere, množstvo prezervatívov zanechaných voľne na rôznych miestach šatne.
Uvedeným konaním došlo zo strany navrhovateľa k podstatnému porušeniu jeho povinností uvedených
v článku IV. bod 2 písm. b) zmluvy, podľa ktorého bol povinný dodržiavať riadnu životosprávu, nepožívať
alkoholické nápoje, písm. d) chovať sa pri športovej činnosti i v občianskom živote podľa najvyšších
princípov cti, morálky a športového ducha fair play a zdržať sa akéhokoľvek chovania a konania, ktoré
by bolo na ujmu klubu, písm. h) povinnosť vystupovať a konať vo svojom občianskom živote spôsobom,
ktorý zodpovedá všeobecne platným zásadám slušného správania a ktoré zlepšuje postavenie hráča
ako zmluvného partnera klubu a napomáha k zvyšovaniu dobrého mena klubu a písm. o) a to neustále
zlepšovať fyzické a psychické, ako i hokejové schopnosti a zručnosti a tiež k porušeniu pravidiel pre
správanie sa hráčov HC Košice s.r.o. v športovej činnosti a občianskom živote uvedených v dodatku č.
2 zmluvy pod bodom 3, podľa ktorých sa hráč zaväzuje d) počas vykonávania svojej športovej činnosti
nekonzumovať alkohol počas alebo pred výkonom svojej činnosti hráča a v priestoroch klubu, nevodiť
do priestorov klubu bez jeho súhlasu návštevy, podľa písm. e) udržiavať čistotu a poriadok v priestoroch
klubu.
Konanie navrhovateľa odporca považoval za tak závažné, že berúc do úvahy jeho pozíciu asistenta
kapitána v tíme, v zmysle článku VII. bod 1 a 2 ukončil platnosť tejto zmluvy výpoveďou.
Podľa článku VII. bod 1 zmluvy, výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť dňom doručenia tejto
výpovede.
Zároveň odporca oznámil, že v zmysle článku IX. bod 2 a 4 zmluvy z dôvodu podstatného porušenia
článku IV. bod 2 zmluvy si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 50% odmeny počas trvania výpovednej
lehoty (č.l. 11).
Navrhovateľ listom doručeným odporcovi dňa 26.3.2010 oznámil, že skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatné a trvá na ďalšom prideľovaní práce v súlade so zmluvou a zároveň vyzval odporcu
na doplatenie časti odmeny, ktorá bola bezdôvodne krátená (č.l. 29).
Zo Zápisu z vypočutia hráčov k udalosti po zápase so Slovanom Bratislava dňa 10.1.2011, ktoré sa
konalo dňa 11.1.2010 za prítomnosti G.. T. W. - prezidenta, N.. Y. X. - generálneho manažéra a konateľa
odporcu, N.. Y. T. - člena Správnej rady a konateľa odporcu, G. Č. - hlavného trénera A mužstva, L. Z. - H.
O. H. V. O. V., Y. O., J. V., L. T., G. J., L. V., P. J., G. Y., T. Š.N., T. T., L. Š., Y. V., Y. W., Y. W. H. Y. K. vyplýva,
že boli uskutočnené rozhovory s každým hráčom osobitne za prítomnosti hlavného trénera, asistenta
trénera, konateľov odporcu a prezidenta HC Košice a podľa výpovedí hráčov, po skončení zápasu HC
Košice - Slovan Bratislava ostala časť mužstva v kabíne a v priestoroch regeneračnej miestnosti, kde
pili pivo a alkoholické nápoje, a to hráči Y. O., L. T., L. V.Q., P. J., G. Y., T. Š., L. Š., Y. V., Y. W., Y.
W. H. Y. K.. Neskôr sa k nim pridali G. J. H. O. V., ktorí museli plniť úlohy tzv. nosičov alkoholu. Podľa
výpovedí hráčov, okrem hráčov J., V. a T., všetci ostatní požívali alkoholické nápoje. Hráči nepopierali
požívanie alkoholických nápojov a priznali skutky, ktoré boli spomenuté a ktorých následkom sa v kabíne
A mužstva nachádzalo množstvo porozhadzovaných prázdnych plechoviek alkoholického piva, poháre
s nedopitým alkoholom, rozbité sklenené fľaše od alkoholu, množstvo cigaretových ohorkov, zničený
vianočný stromček, úmyselne poškodené vnútorné dvere, rozlámané majstrovské DVD „Cesta k titulu“
a množstvo použitých prezervatívov zanechaných voľne na rôznych miestach šatne, v regeneračnej
miestnosti a pri bazéne. Podľa výpovede hráčov cca pred 24.00 hod. navrhovateľ zavolal do priestorov
šatne dve cudzie osoby ženského pohlavia, malo ísť o striptérky, ktorým W. zaplatil z fondu hráčskych
pokút. Hlavným organizátorom celej akcie bol Y. K. (č.l. 59).
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pre odporcu vykonával športovú činnosť asi 10 rokov,
naposledynazákladepredmetnejzmluvy.Vovýpovediuvedenéskutočnostiniesúpravdivé.Jepravdou,
že sa v priestore Steel arény zdržiaval z dňa 10.1.010 na 11.1.2010 asi do 02.45 hod. nadránom, kedy
odchádzal so spoluhráčmi L. T. H. G. Y.Í.. Po predmetnom zápase zostali asi pätnásti hráči v šatni a
rozoberali nevydarený zápas a okrem toho L. T. mal aj narodeniny. Bolo zvykom, že ak niektorý z hráčov
malnarodeniny,takdoniesolnapr.kartónpiva,pretožetrénermužstvapovedal,žepozápasehráčimôžu
vypiť jedno pivo. Navrhovateľ uviedol, že v tú noc vypil dve pivá. V ten večer sa v šatni pil okrem piva aj
tvrdýalkohol,alenavrhovateľnevedeluviesť,ktoalkoholdoniesol;poprel,žebyonokremdvochpívpilaj
tvrdý alkohol. Keď odchádzal z hráčskej šatne, videl prevrátený vianočný stromček, po zemi rozšliapnuté
plechovky od piva, ale cigaretové ohorky na zemi nevidel. Niektorí zo spoluhráčov v ten večer fajčili v
šatni, avšak navrhovateľ uviedol, že on nefajčí a ani v ten deň nefajčil. Okolo polnoci spoluhráči priviedlido šatne dve striptérky, navrhovateľ ale tvrdil, že on striptérky nezavolal, ani nepriviedol do šatne. O
poškodených dverách ani nevedel.
Na druhý deň ráno 11.1.2010 bolo zavolané celé mužstvo na pohovor, kde ich vedenie klubu po jednom
vypočúvali. Dňa 13.1.2010 boli opätovne predvolaní pred vedenie klubu, kde oznámili, že končia s ním
a s dvoma jeho spoluhráčmi, K. H. W. činnosť.
Dňa 28.1.2010 mu odporca doručil písomné ukončenie zmluvy.
Navrhovateľ poprel, že by čokoľvek z toho, čo mu bolo vytknuté vo výpovedi, skutočne aj robil, preto
považoval výpoveď za nedôvodnú. Po spornom zápase, teda dňa 11.1.2010, mali všetci hráči, vrátane
navrhovateľa voľno, nemali žiadne povinnosti, mali deň určený na regeneráciu. Nemali povinnosť byť
prítomní ani v priestoroch klubu. Počas desiatich rokov, kedy vykonával športovú činnosť pre odporcu,
nikdy nebol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny.
Uviedol, že je zamestnaný, od 1. augusta 2010 vykonáva športovú činnosť v Poprade.
Štatutárny zástupca odporcu - konateľ N.. Y. T. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ vykonával
u odporcu športovú činnosť desať rokov spätne do 10.1.2010. K ukončeniu hráčskej zmluvy došlo z
dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnej výpovedi, dňa 28.1.2010. V ten istý deň bola výpoveď doručená
navrhovateľovi a začala plynúť dvojmesačná výpovedná lehota. Navrhovateľovi bola riadne vyplatená
odmena až do uplynutia výpovednej doby, krátená o 50 %. Navrhovateľ počas výkonu športovej činnosti
pre odporcu nikdy nebol ani upozorňovaný na porušenie žiadnej zo svojich povinností.
Konanie navrhovateľa, kvôli ktorému mu bola vypovedaná hráčska zmluva, považoval za závažné
porušenie povinností navrhovateľa, predovšetkým z dôvodu, že porušil zákaz požívania alkoholických
nápojov a nedodržal večierku. Všetky tieto povinnosti hráčov sú podrobne rozpísané v disciplinárnom
poriadku odporcu a je to dôvod na okamžitú výpoveď hráčskej zmluvy.
Dňa11.1.2010vedenieSteelarény, potom,akoboliupozornenízostranyupratovacejslužby,sizavolalo
celé vedenie odporcu kvôli stavu v šatni, nakoľko upratovacia služba odmietla upratať šatňu; celý stav
bol zadokumentovaný aj na fotografiách. Vedenie odporcu malo obavy, že celá udalosť bude prípadne
medializovaná a dôjde k poškodeniu dobrého mena odporcu. Preto sa rozhodli danú situáciu právne
riešiť. Na druhý deň zavolali všetkých hráčov a viedli s nimi osobné pohovory. Po predchádzajúcej
dohode vedenia klubu, ako aj správnej rady klubu sa zhodli na tom, že treba z tejto udalosti vyvodiť
dôsledky. Vychádzali z toho, že takúto udalosť najviac vedia v mužstve ovplyvniť práve kapitán a
asistenti kapitána a z toho dôvodu, že navrhovateľ bol jedným z asistentov kapitána, voči nemu vyvodili
takétodôsledky.Sdruhýmasistentomkapitánaajskapitánombolatiežukončenáhráčskazmluva,avšak
s týmito dohodou. Takéto prísne dôsledky vyvodili predovšetkým z toho dôvodu, že hráči nedodržali
riadnu životosprávu, teda že požívali alkoholické nápoje, pričom podľa ich zistení nešlo, ani v prípade
navrhovateľa o vypitie dvoch pív, ale väčšieho množstva alkoholu a okrem toho z videozáznamu bolo
jednoznačne preukázané, že navrhovateľ zo šatne odišiel niekedy nadránom, čím porušil aj večierku.
SvedokO.V.uviedol,žesnavrhovateľomtrirokyhralivjednommužstve.Počastejtodobyboliadoposiaľ
sú dobrí kamaráti. Odporca je jeho zamestnávateľom. Dňa 10.1.2009 hrali zápas, za odporcu hral
navrhovateľ aj svedok. Svedok po zápase hneď odišiel domov. Okolo polnoci mu zavolal spoluhráč G.
J., aby išli spolu na štadión s tým, že sú tam aj ďalší ich spoluhráči, trocha sa tam pije a že je zábava.
V šatni boli asi dvanásti členovia družstva a dve tanečnice. Videl, že sa pilo, avšak nesledoval kto a
koľko pil, ani to, či tam bol neporiadok, porozhadzované fľaše alebo plechovky od alkoholu. Odchádzal
posledný zo šatne niekedy medzi treťou a štvrtou hodinou nadránom. Uviedol, že o navrhovateľovi vie,
že pil, pretože si spolu aj štrngli, ale nepamätal sa, konkrétne čo a koľko pil, nebol opitý, bol v nálade,
nevidel navrhovateľa fajčiť. O tej skutočnosti, kto zavolal tanečnice do šatne, nevedel, ako ani o tom,
kto poškodil vianočný stromček a dvere šatne. Tréner im dovolil po každom zápase vypiť jedno pivo.
Nepovedal síce jednoznačne, že to pivo môžu vypiť priamo v šatni, avšak z okolností im bolo zrejmé,
že to môže byť len mimo šatne.
Svedok Y. K. uviedol, že navrhovateľa pozná asi pätnásť rokov ako svojho spoluhráča a kamaráta,
odporca bol jeho zamestnávateľom do januára 2010. Od odporcu odišiel z rovnakých dôvodov, z ktorých
bola daná výpoveď navrhovateľovi, avšak on uzavrel s odporcom dohodu. Dňa 10.1.2010 hrali zápas v
Košiciach a po zápase asi 90 % mužstva zostalo v šatni na spornej akcii, na ktorej sa dohodli všetci hráči
asi dva až tri týždne pred zápasom, a to aj z toho dôvodu, že po tomto zápase nasledovala týždenná
prestávka v tom zmysle, že celý nasledujúci týždeň nemali žiaden zápas. Najbližší tréning po spornom
zápase, ktorý sa konal v nedeľu, mal byť až v utorok, a v nasledujúci deň, v pondelok, nemali nič
naplánované. Okolo 20,00 hod. sa zišli hráči v šatni, kde boli až do skorých ranných hodín. Svedok akokapitán mužstva doniesol kartón piva, čo je 24 plechoviek a okrem toho tam mohli byť aj nejaké ďalšie
zásoby piva, keďže po každom zápase mali od trénera dovolené vypiť jedno pivo. Tvrdil, že v šatni
sa nenachádzal žiaden tvrdý alkohol, keďže toto mali striktne zakázané. Striptérky v tú noc do šatne
zavolal V., nie navrhovateľ. Videl navrhovateľa piť pivo, avšak žiadny iný druh alkoholu nepil; nevedel
však uviesť aké množstvo piva vypil navrhovateľ. Aj ostatní spoluhráči pili, nikto nebol triezvy, avšak
nikto nebol ani veľmi opitý. Navrhovateľa nevidel fajčiť. Nevidel, kto poškodil vianočný stromček, videl,
že dvere šatne poškodil W., nie navrhovateľ.
Svedok T. Š. uviedol, že navrhovateľa pozná ako spoluhráča a dobrého kamaráta, odporca bol jeho
zamestnávateľom do 14.1.2010, odišiel na základe svojej žiadosti, jeho odchod nesúvisel s udalosťami,
ktoré sa udiali v sporný deň. Dňa 10.1.2010 aj svedok hral zápas so Slovanom. Keďže zápas prehrali,
dohodli sa hráči medzi sebou, že sa stretnú v šatni, kde s dohodnú na ďalšom postupe. Zišla sa
väčšina hráčov, boli spolu asi dvadsiati. V šatni všetci spoluhráči pili pivo; nevedel uviesť, kto tam pivo
doniesol, okrem piva žiaden iný druh alkoholu nebol. Nesledoval, kto koľko pil. O navrhovateľovi vedel
s určitosťou povedať, že vypil jedno pivo, keďže na začiatku mali každý v ruke plechovku piva a štrngali
si. Navrhovateľa v ďalšom už neregistroval; nevedel uviesť, či pil, alebo či fajčil. O poškodení vecí v
šatni nevedel uviesť nič.
Svedok J. V. uviedol, že navrhovateľa pozná ako svojho bývalého spoluhráča a odporcu ako bývalého
zamestnávateľa. Dňa 10.1.2010 zápas v Košiciach nehral, hral zápas v Bardejove, odkiaľ sa vrátil do
hráčskej šatne tímu A niekedy okolo 23,00 hod. a zostal asi do 03,00 hod. nadránom. Videl, že je tam
skoro celé košické mužstvo a popíjali pivo. Nevedel uviesť, aké množstvo alkoholu vypil navrhovateľ,
ale v ten večer sa navrhovateľ správal normálne, tak, ako vždy. S určitosťou vedel, že navrhovateľ
nepoškodil žiadne zariadenie šatne. Svedok potvrdil, že videl ktorý zo spoluhráčov zavolal striptérky do
šatne v ten večer ale nebol to navrhovateľ. Keďže bol najmladším hráčom, dostal pokyn od starších
hráčov, aby striptérky previedol cez vrátnicu. V ten večer bol dvakrát kupovať alkohol so spoluhráčom T.
T., na čerpacej stanici a v reštaurácii Športkafé, ale uviesť, aký druh alkoholu kupovali, ani jeho množstvo
nevedel.
Svedok Y. V. uviedol, že navrhovateľa osobne pozná ako svojho bývalého spoluhráča a kamaráta,
odporca je jeho zamestnávateľom. Dňa 10.1.2010 sa konal extraligový zápas. Svedok vtedy nehral,
keďže bol zranený, ale na zápase bol prítomný. Po zápase sa zišli skoro celé družstvo, medzi nimi aj
navrhovateľ, keďže jeden zo spoluhráčov oslavoval aj narodeniny. Niekto tam doniesol pivo, aj tvrdý
alkohol. Väčšina jeho spoluhráčov pili pivo, niektorí aj tvrdý alkohol; všetci však pili alkohol, ale svedok
uviesť, aké množstvo a aký druh alkoholu pil navrhovateľ, nevedel, on sa za krátky čas opil a celé dianie
okolo seba nevnímal. Z klubu odchádzal po polnoci, okolo jednej hodiny. Na navrhovateľovi nevidel, že
by javil nejaké známky opitosti, správal sa tak, ako vždy. Nevedel uviesť, či navrhovateľ fajčil v šatni, ani
to, že kto poškodil zariadenie šatne. Svedok uviedol, že o tom, že by tréner povolil hráčom po zápase
vypiť jedno pivo, nič nevie.
Svedok Y. W. uviedol, že navrhovateľa pozná ako svojho bývalého spoluhráča a priateľa. Pre odporcu
hrával 10 rokov. Musel odísť od odporcu v dôsledku tých okolností, ktoré sú predmetom aj tohto sporu.
Odišiel však na základe vzájomnej dohody s odporcom. Dňa 10.1.2010 hrali zápas, ktorý prehrali. V
tom čase v mužstve bola asi dva mesiace trvajúca kríza, preto sa niekoľko dní pred týmto zápasom
spoluhráči dohodli na tom, že keďže po zápase nasleduje niekoľko dní voľna, po zápase sa stretnú v
šatni. V podobných situáciách sa aj inokedy stávalo, že si dohodli takéto stretnutia v šatni. V ten večer sa
donieslo do šatne nejaké víno, pivo, jedlo a chceli sa so spoluhráčmi odreagovať. V šatni boli rozdelení
na skupinky. Hráčska šatňa má viacej miestností a tým, že boli v skupinkách, nemali prehľad jeden o
druhom. Svedok nebol v rovnakej skupine s navrhovateľom, takže ani nevedel uviesť, či navrhovateľ pil
a pokiaľ áno, aké množstvo alkoholu vypil, uviedol však, že ho videl s pivom v ruke, ale určite ho nevidel
piť víno, ani tvrdý alkohol. Navrhovateľ nikdy neholdoval alkoholu a je presvedčený, že ani v ten večer,
aj keď si vypil, nebol opitý a určite nefajčil. V šatni boli aj dve striptérky, ale svedok nevedel uviesť, kto
ich zavolal. Vianočný stromček, ktorý sa nachádzal v šatni, poškodil svedok ešte s jedným spoluhráčom,
ale nie s navrhovateľom. O poškodení dverí a rozbití DVD nič nevedel. Dozvedel sa o tom až na druhý
deň, keď ich vypočúvalo vedenie mužstva. Bolo v mužstve zvykom, že keď po zápase sedeli pri večeri
a pýtali sa trénera, či si môžu po večeri objednať jedno pivo, tréner im zvyčajne zvykol povoliť objednať
si jedno pivo. Nebol ale vydaný nijaký všeobecný pokyn od trénera, že po každom zápase môžu vypiť
jedno pivo. O spornej akcii, podľa jeho názoru, tréner nevedel nič.Svedok G. Y. uviedol, že navrhovateľa osobne pozná ako svojho bývalého spoluhráča aj kamaráta, pre
odporcu vykonáva hráčsku činnosť a túto činnosť vykonával aj v januári 2010. Dňa 10.1.2010 večer po
prehratom zápase sa hráči dohodli, že zostanú v šatni. Mali v zásobe pivo, ktoré pili všetci hráči. Potom
niekto zo spoluhráčov, nie navrhovateľ, poslal mladších spoluhráčov nakúpiť ďalší aj tvrdý alkohol. Pili
všetci, ale kto, aké množstvo a aký druh alkoholu v ten večer vypil, vrátane navrhovateľa, svedok uviesť
nevedel, keďže navrhovateľa ako ani ostatných spoluhráčov nesledoval. Nevedel uviesť ani kto poškodil
zariadenie šatne, kto zavolal a priviedol striptérky do šatne. Navrhovateľa nevidel fajčiť.
Svedok G. J. uviedol, že navrhovateľa pozná ako bývalého spoluhráča a kamaráta. Odporcu ako svojho
zamestnávateľa. Dňa 10.1.2010 po prehratom zápase išiel hneď domov, nevedel o tom, že sa v šatni
niečo organizuje. Okolo polnoci mu zavolal spoluhráč T. T., ktorý bol v šatni hráčov, aby prišiel. Na
to svedok zavolal aj O. V. a okolo pol jednej po polnoci došli obidvaja do šatne. Keď tam prišli videl,
že spoluhráči pijú pivo. Uviedol, že určite aj navrhovateľ pil, avšak nevedel uviesť, aký druh a aké
množstvo alkoholu, avšak nebolo na ňom vidno, že by bol opitý. Navrhovateľ v šatni nefajčil. Zo strany
trénera mali hráči dovolené po každom zápase vypiť jedno až dve pivá. Svedok to síce nikdy priamo
od trénera nepočul, ale tak sa rozprávalo medzi ostatnými spoluhráčmi. Nevedel kto poškodil vianočný
stromček, o poškodení ďalšieho zariadenia šatne nič nevedel. Nevedel uviesť, ktorý zo spoluhráčov
zavolal striptérky.
Svedok Y. O. uviedol, že navrhovateľa pozná ako svojho bývalého spoluhráča. Odporca je jeho
zamestnávateľom posledné štyri roky. Dňa 10.1.2010 sa spoluhráči zišli v šatni po prehratom zápase.
Akcia nebola nikým vopred organizovaná, bola spontánna. Takto to zvyčajne robievali aj po iných
nevydarených zápasoch. Uviedol, že všetci pili a teda zrejme
aj navrhovateľ pil, ale nevedel koľko a aký druh alkoholu, keďže ho nesledoval. Nepamätal si, že by
navrhovateľ fajčil. Nevidel ani to, že v šatni boli rozbité fľaše, prípadne že kto ich rozbíjal. Nepamätal si
ani to, že v ten večer boli v šatni striptérky.
Svedok T. T. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa pozná ako svojho bývalého spoluhráča.
Odporca bol jeho zamestnávateľom v rokoch 2009 a 2010, odišiel od odporcu dobrovoľne. Dňa
10.1.2010 svedok nehral v spornom družstve, hral za iné družstvo. Po zápase išiel odložiť výstroj do
hráčskej šatne okolo 23,00 hod. a zdržal sa tam asi do jednej až druhej hodiny po polnoci. Za celý ten čas
všetci sedeli a rozprávali sa. Keď došiel do šatne, videl, že tam bolo nejaké pivo, ale či navrhovateľ pil a
koľko pil, resp. aký druh alkoholu, sa vyjadriť nevedel. Videl však, že navrhovateľ bol v normálnom stave.
Videl v šatni niektorých spoluhráčov fajčiť, ale medzi nimi navrhovateľ nebol. Nevidel, že kto poškodil
zariadenie šatne, kto zavolal striptérky do šatne. Niektorý zo spoluhráčov, nebol to navrhovateľ, ho poslal
na čerpaciu stanicu po ďalšie pivo, doniesol dvanásť plechoviek piva. Cestou späť z čerpacej stanice
kde boli s J. V., sa zastavili v Športkafé a tam kupovali ešte fľašu vodky a cigarety. Peniaze na alkohol
mu dal spoluhráč W..
Svedok N.. N. V. uviedol, že navrhovateľa osobne pozná ako bývalého hráča odporcu, nie je však
medzi nimi žiaden vzťah. S odporcom je v obchodnom vzťahu, nakoľko je generálnym manažérom
Občianskeho združenia Košická aréna, ktoré združenie je vlastníkom Steel arény Košice, ktorej priestory
využíva odporca. Dňa 11.1.2010 upratovacia služba, ktorá je zmluvným partnerom občianskeho
združenia, informovala technického manažéra ohľadom stavu šatní. Technický manažér následne
informoval svedka, ktorý aj s technickým manažérom sa bol pozrieť na stav v šatni a po tomto informovali
vedenie odporcu. V šatni bol neporiadok, boli tam rozhádzané stoličky, porozbíjané fľaše od alkoholu,
prezervatívy, v bazéniku sa nachádzal vianočný stromček. Zistili, že išlo len o neporiadok, boli tam len
minimálne materiálne škody. Po uvedenom incidente vyvodili dôsledky voči obchodnej spoločnosti, ktorá
zabezpečujestrážnuslužbuvSteelaréne,kdetrvalinatom,abyzamestnanecstrážnejslužby,ktorýbolv
čase, keď došlo k predmetnej akcii na vrátnici, aby už tam ďalej nevykonával prácu. Medzi spoločnosťou
svedka a odporcom to fungovalo tak, že po skončení zápasu hráči mali možnosť upraviť sa v šatni,
prípadne mali možnosť aj na regeneráciu, čo trvalo hodinu až dve po zápase a po tomto mali povinnosť
opustiť šatňu; presný čas nikdy stanovený nebol. V prípade, ak hráči chceli zostať dlhší čas po zápase v
šatni, bola taká dohoda, že odporca mal túto skutočnosť avizovať spoločnosti svedka a pri každej takejto
príležitosti občianske združenie aj vyšlo v ústrety požiadavke odporcu.
V tomto prípade, však nebola avizovaná žiadna takáto požiadavka. Pokiaľ hráči zostali dlhšie v šatni,
ako to bolo zvykom, bez toho, aby odporca toto avizoval vedeniu občianskeho združenia, zamestnanciSBS-ky boli povinní túto skutočnosť nahlásiť svojmu priamemu nadriadenému a ten následne bol
povinný informovať vedenie občianskeho združenia, k čomu v danom prípade nedošlo. Po danej udalosti
občianske združenie požiadalo odporcu, aby dali šatňu do poriadku na vlastné náklady, upratovanie
šatne nezabezpečovali tak, ako v iných prípadoch, cestou upratovacej služby.
Z prepúšťacej správy navrhovateľa z Nemocnice Košice - Šaca, a.s. vyplýva, že navrhovateľ bol
hospitalizovaný na ortopedickom oddelení od 17.2.2010 do 20.2.2010. Dňa 18.2.2010 bola vykonaná
operácia s následnou rehabilitáciou. Navrhovateľ po prepustení do domáceho ošetrovania chodil
s odľahčením operovanej končatiny s pomocou nemeckých barlí a bola mu doporučená ďalšia
rehabilitácia (č.l. 146).
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 31.5.2011 vyplýva, že navrhovateľ si v období
od 1.2.2010 do 31.3.2010 neuplatnil nárok na nemocenské v sociálnej poisťovni (č.l. 186).
Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi dňa 13.12.2013 uviedol, že čo sa týka okolností uzatvárania
profesionálnej hráčskej zmluvy, táto bola vyhotovená a predložená zo strany odporcu. Navrhovateľ v
podstate obsah tejto zmluvy už poznal, pretože takúto zmluvu už aj pred týmto obdobím uzatváral
s odporcom. Je to akási vzorová zmluva akú uzatvárajú všetci hráči extraligy. V danom prípade mu
táto zmluva nebola vopred predložená, keď ju išiel podpisovať, keďže jej obsah už poznal. Vopred sa
dohadovali len ohľadom výšky odmeny. Pri samotnom podpisovaní zmluvy bol prítomný navrhovateľ
a za odporcu p. X.. Pri uzatváraní zmluvy sa nerozprávali o tom, akým zákonom sa má riadiť vzťah
navrhovateľa a odporcu. Rozprávali sa jedine o výške odmeny a o čase, na ktorý sa zmluva uzatvára.
Navrhovateľ bol v tom čase samostatne zárobkovo činnou osobou a súhlasil s tým, čo bolo uvedené v
zmluve. V zmluve je uvedené, že sa riadi Občianskym resp. Obchodným zákonníkom, túto zmluvu pred
jej podpísaním prečítal, napriek tomu nezisťoval aké práva a povinnosti pre neho z tohto vzťahu ďalej
vyplývajú. Riadil sa len tým, čo bolo uvedené v zmluve.
Y. X., konateľ odporcu vo svojej účastníckej výpovedi dňa 13.12.2013 uviedol, že je generálnym
manažérom odporcu a je v jeho výlučnej pracovnej pôsobnosti uzatvárať zmluvy s hráčmi. On jediný
sa dohaduje o podmienkach uvedených v zmluve so samotnými hráčmi. Samozrejme profesionálnu
hráčsku zmluvu podpisujú vždy dvaja konatelia oprávnení konať za odporcu. K samotnej zmluve uviedol,
že každý hráč extraligy na Slovensku má uzavretú takúto profesionálnu hráčsku zmluvu. Zmluva bola
vypracovaná právnym oddelením spoločnosti PRO-HOKEJ, ktorej akcionármi sú všetky extraligové tímy
na Slovensku. Pri rokovaní s navrhovateľom, samotný obsah tejto zmluvy po právnej stránke vôbec
neriešili. Zmluva bola predložená navrhovateľovi na podpis potom, ako sa predtým s navrhovateľom
dohodli na výške odmeny. Navrhovateľ hral u odporcu od svojich 18 rokov a zakaždým mal takú
istú zmluvu, preto on túto zmluvu po obsahovej stránke perfektne poznal. Táto zmluva sa mení len
málokedy, a to len ohľadom práv a povinností jednej alebo druhej strany. Čo sa týka zmluvy, nebolo
medzi nimi nič sporné a preto ani nebol dôvod čokoľvek riešiť v súvislosti s podpísaním tejto zmluvy.
Navrhovateľ tak ako aj ostatní hráči sú samostatne zárobkovo činné osoby, čiže odporca za nich
neodvádzaodvodynasociálneanizdravotnépoistenie.Všetkytietopovinnostisiplnípriamohráč.Každá
zmluva sa vyhotovuje v štyroch rovnopisoch, jeden ostáva u štatutára odporcu, jedno vyhotovenie dáva
hráčovi, jedno vyhotovenie na ekonomické oddelenie odporcu a jedno vyhotovenie spoločnosti PRO-
HOKEJ. Zmluvy sú riadne zaregistrované aj v spoločnosti PRO-HOKEJ, o čom svedčí pečiatka, ktorá
sa nachádza na prvej strane zmluvy v pravom hornom rohu.
N.. Y. T., štatutárny zástupca odporcu vo svojej účastníckej výpovedi dňa 13.12.2013 uviedol, že postup
pri podpisovaní zmlúv je taký ako to uviedol jeho kolega Y. X., on pri samotnom podpisovaní predmetnej
zmluvy osobne prítomný nebol. K veci uviedol, že navrhovateľ všetky činnosti na základe uvedenej
zmluvy vykonával na základe pokynov odporcu, všetky činnosti vykonával osobne, všetku výstroj mu
poskytoval odporca a za výkon činnosti odporca uhrádzal navrhovateľovi odmenu.
Svedkyňa N.. N. W. vo svojej svedeckej výpovedi dňa 18.2.2014 uviedla, že navrhovateľa pozná ako
hráča z čias, keď bola konateľkou odporcu. Nebol a nie je medzi nimi žiadny vzťah. S odporcom nie je
v žiadnom vzťahu, nevykonáva žiadnu funkciu ani prácu pre odporcu. Funkciu konateľa vykonávala v
období od 26.10.2006 do 18.11.2009. Po nahliadnutí do hráčskej zmluvy, ktorú uzavreli medzi sebou
účastníci konania uviedla, že na hráčskej zmluve za odporcu sú podpísaní p.X. a svedkyňa ako (v tom
čase) konatelia odporcu. Hráčsku zmluvu dostala podpísanú navrhovateľom aj p. X. za odporcu už len
na podpis, čiže s navrhovateľom v danom prípade nejednala o žiadnych okolnostiach ohľadom uzavretiazmluvy.Podpisovalaužhotovézmluvylenakodruhýkonateľspoločnosti,naprípraveauzatváranítýchto
zmlúv z pohľadu svojich kompetencií sa vôbec nezúčastňovala. Čo sa týka okolností výpovede danej
odporcom navrhovateľovi uviedla, že o tomto nevie nič, pretože jej funkcia u odporcu sa ukončila v
novembri 2009 a potom u odporcu už žiadne práce fyzicky nevykonávala, ani sa fyzicky nezdržiavala,
čiže o záležitostiach, ktoré sa udiali potom ako dostala výpoveď už nemá vôbec žiadne informácie. Hráči
u odporcu neboli v pracovnom pomere, uzatvárali sa s nimi profesionálne hráčske zmluvy a fungovalo
to tak, že hráči fakturovali za svoje služby odporcovi a odporca im tieto faktúry preplácal. Výstroj pre
hráčov objednával odporca a zostávala majetkom klubu. Keď hráč odišiel, výstroj zostávala v klube.
Svedok L. X. na pojednávaní dňa 18.2.2014 uviedol, že navrhovateľa pozná ako svojho bývalého
spoluhráča, je medzi nimi kamarátsky vzťah a odporca je jeho zamestnávateľom od 1.3.2013 a tiež bol
spätne počas 7 rokov. Na prelome rokov 2009/2010 hral u odporcu. Predmet konania uviedol, že je mu
známy, rozprávali sa o tom medzi spoluhráčmi, ktorí boli v tomto konaní vypočúvaní ako svedkovia. K
veci samej svedok uviedol, že dňa 10.1.2010 tiež hral zápas s HC Slovanom, ktorý sa skončil okolo
20.00 hod.. Následne sa zdržiaval v hráčskej šatni do 21.00 hod., dovtedy sa predmetná akcia ešte
nerozbehla a ani nevedel o tom, že sa vôbec niečo chystá. Keby bol vedel, zrejme by tam zostal aj on.
Presne čo sa v šatni po jeho odchode udialo k tomu sa vyjadriť nevedel, uviedol, že má informácie z
novín aj od svojich spoluhráčov, avšak ide len o sprostredkované informácie, keďže nebol pri tom. Na
druhý deň ráno o 9.00 hod. mu volali, že sa má okamžite dostaviť do kabíny. Po svojom príchode do
kabíny samozrejme videl, že tam bol neporiadok, boli rozhádzané koše. Čo sa týka takýchto posedení,
svedok uviedol, že nebola to ničím výnimočná udalosť, takéto posedenia bežne organizovali, väčšinou
v šatni a nikdy s tým nebol žiadny problém. Keď G. Č. nastúpil do funkcie trénera, povedal hráčom,
že po večeri môžu vypiť jedno až dve pivá. Toto povolenie sa týkalo len starších hráčov, nie mladých
hráčov. Domáce zápasy sa nekončili večerami, večerami sa končili len zápasy, ktoré sa hrali u súperov
a preto pokiaľ tréner dovolil po večeri vypiť pivo, chápali to tak, že pivo môžu vypiť po večeri, ktorú mali
po zápase na štadióne súpera. Pokiaľ však hrali domáci zápas a bola taká situácia, že na druhý deň mali
voľno po zápase, aj vtedy hráči zvykli piť pivo. V kabíne bolo zakázané piť akýkoľvek alkohol vrátane
piva a v kabíne piť hoci len pivo im nedovolil ani tréner. Navrhovateľa v šatni nikdy nevidel fajčiť, avšak
mimo sezóny ho videl aj fajčiť a piť. Uviedol, že takéto akcie aj keď nie je pravidelne, ale pokiaľ bola
nejaká príležitosť sa organizovali a pil sa na nich aj tvrdý alkohol. V jednom prípade boli zavolané aj
striptérky, zariadenie šatne sa, ale nikdy neničilo, pretože tam bol prítomný svedok na týchto akciách a
dohliadal na poriadok. Keď organizovali takého akcie, väčšinou to povedali trénerovi vopred a to, že boli
do druhej, tretej hodiny nadránom v šatni, bolo úplne bežné. Táto akcia bola výnimočná len v tom, že
bol zanechaný neporiadok v šatni a o celej akcii sa dozvedela verejnosť. Na druhý deň si ich vedenie
odporcu zavolalo, celé mužstvo bolo prítomné v kabíne a zo strany odporcu boli vyzvaní, aby sa prihlásili
tí, ktorí v predchádzajúcu noc boli prítomní v kabíne a tých čo neboli poslali preč. Následne tých čo
zostali vypočúvali po jednom. Keď išiel svedok na individuálny výsluch, oznámili mu, že vedia, že on
tam nebol, napriek tomu, že sa neprihlásil a poslali ho preč.
Na základe návrhu navrhovateľa súd nariadil výsluch svedka G. Č. dožiadaným súdom a to Okresným
súdom Bratislava III. Zo zápisnice o výsluchu zo dňa 24.7.2014 vyplýva, že svedok uviedol, že hráčom
povolil vypiť pivo iba na spoločnej večeri za prítomnosti svedka a nikdy v iných prípadoch nebola
povolená konzumácia alkoholických nápojov, naopak bola zakázaná. Nikdy žiadnym hráčom vrátane
hráčov v Košiciach nedovolil požívať alkoholické nápoje v kabíne na štadióne. O akcii organizovanej
hráčmi dňa 10.1.2010 nevedel, v ten večer odchádzal ako jeden z posledných cez šatňu hráčov, v
ktorej nikto nebol. Zo šatne nie je možné vidieť do regeneračných priestorov. Na túto akciu reagoval
tak, že nakoľko išlo o veľmi závažné porušenie povinností hráčov, na druhý deň ako sa o tom dozvedel
zavolali s generálnym manažérom vedenie klubu, ktoré začalo následne túto situáciu riešiť. Z jeho
strany nebolo dovolené hráčom zdržiavať sa dňa 10.1.2009 dlhšie v šatni, akcia sa realizovala bez
vedomia svedka. Ako tréner nedovolil hráčom po zápase dňa 10.1.2010 vypiť ani pivo, práve naopak
zakázal im to. Svedok uviedol, že na sporný zápas navrhovateľ ako aj ostatní jeho spoluhráči v mužstve
nastúpili v optimálnej fyzickej a psychickej kondícii na to, aby zvládli úspešne odohrať daný zápas.
Ako tréner hodnotil navrhovateľa ako priemerného hráča. Po morálnej stránke nemal voči členom tímu
žiadne výhrady, ani voči plneniu pracovných povinností. Pokiaľ vznikli nejaké problémy, tieto riešil vždy
bezodkladne. Situácia však nikdy nevyžadovala až zásah vedenia klubu (č.l. 372).
V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, súd posudzoval vzťah medzi účastníkmi konania z
profesionálnej hráčskej zmluvy. Samotná profesionálna hráčska zmluva bola, podľa textu uvedenéhona zmluve, uzavretá podľa § 51 Občianskeho zákonníka a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
čiže ako nepomenovaná zmluva. Navrhovateľ tvrdil, že ide o pracovnú zmluvu, preto súd skúmal vôľu
oboch účastníkov pri uzatváraní profesionálnej hráčskej zmluvy. Z výsluchu navrhovateľa aj štatutárnych
zástupcov odporcu, predovšetkým z výsluchu Y. X., ktorý fyzicky uzatváral túto zmluvu za odporcu
vyplýva, že navrhovateľ ani Y. X., ani ostatní konatelia odporcu pri podpisovaní profesionálnej hráčskej
zmluvy neriešili tú okolnosť akým zákonom sa bude tento vzťah riadiť. Ide o vzorovú zmluvu, ktorú
vyhotovilo právne oddelenie spoločnosti PRO-HOKEJ, ktorej akcionármi sú všetky extraligové tímy,
teda aj odporca. Takéto zmluvy uzatvárali všetci hráči extraligy v Slovenskej republike. Navrhovateľ,
keďže už dlhší čas hral u odporcu, zmluvu v takomto znení neuzatváral prvýkrát, čiže samotný obsah
tejto zmluvy už poznal, čo potvrdil aj navrhovateľ. Samotný navrhovateľ tvrdil, že pri uzatváraní tejto
konkrétnej zmluvy sa dohadovali s p. X. len ohľadom výšky odmeny a času, na ktorý bude zmluva
uzatvorená. Ďalšie okolnosti vyplývajúce zo zmluvy boli obom stranám známe. Ďalej uviedol, že v tom
čase bol samostatne zárobkovo činnou osobou, sám odvádzal dane aj odvody (na nemocenské a
sociálne poistenie) vyplývajúce z tohto jeho postavenia. To, že hráči (všetci hráči nielen navrhovateľ)
boli vedení ako samostatne zárobkovo činné osoby, pričom za svoju činnosť vykonávanú pre odporcu,
odporcovi fakturovali a následne im odporca faktúry preplácal a všetky odvodové a daňové povinnosti
si zabezpečovali vo vlastnej réžii, čiže mimo odporcu, potvrdili aj štatutárni zástupcovia odporcu.
Na základe týchto skutočností súd má za to, že minimálne zo strany odporcu nebola vôľa uzavrieť
pracovnú zmluvu, čo odporca počas celého tohto konania aj deklaroval. Navrhovateľ síce tvrdil, že
ide v danom prípade o pracovnú zmluvu, avšak z obsahu jeho výpovede nevyplýva, že by mal vôľu
uzavrieťpracovnoprávnuzmluvu,keďtvrdil,žepôsobilvovzťahukodporcoviakosamostatnezárobkovo
činná osoba plniaca všetky daňové a odvodové povinnosti. Preto súd, poukazujúc na ust. § 35 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je
v rozpore s jazykovým prejavom, dospel k záveru, že ani jedna zo zmluvných strán nemala v úmysle
uzatvoriť pracovnú zmluvu.
Súd sa preto ďalej riadil ust. § 491 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzky vznikajú najmä zo
zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v
zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ
samotnázmluvaneurčujeinak.Zuvedenéhovyplýva,žeanalógiazákonajeprípustnáibavtomrozsahu,
v akom zmluva neobsahuje vlastnú úpravu, čiže súd sa v ďalšom riadil samotnou Profesionálnou
hráčskou zmluvou uzavretou účastníkmi konania dňa 1.5.2009.
Podľa článku VIII ods. 1 a 2 profesionálnej hráčskej zmluvy, pri podstatnom alebo pri opakovanom
porušení povinností podľa tejto zmluvy, ak druhá zmluvná strana porušuje svoje povinnosti i napriek
tomu, že bola na ich plnenie písomne vyzvaná a na možnosť výpovede výslovne upozornená, sú
zmluvné strany oprávnené ju jednostranne vypovedať a to písomne, doručením výpovede zmluvy druhej
zmluvnej strane. Výpovedná doba je dvojmesačná. Podstatným porušením záväzkov zmluvných strán
podľa tejto zmluvy sa rozumie porušenie akýchkoľvek povinností uvedených v článku IV alebo článku
V tejto zmluvy.
PodľačlánkuIVods.2hráčjepovinný:b)dodržiavaťriadnuživotosprávu,nepožívaťalkoholickénápojea
nastúpiť v dobrej fyzickej a psychickej kondícii a pripravenosti zodpovedajúcej úrovni extraligy ľadového
hokeja do klubového tréningového tábora v mieste a čase stanovenom klubom a v dobrej fyzickej i
psychickej kondícii sa udržiavať po celú dobu platnosti zmluvy, d) chovať sa pri športovej činnosti i
v občianskom živote podľa najvyšších princípov cti, morálky a športového ducha fair play a zdržať
sa akéhokoľvek chovania a konania, ktoré by bolo na ujmu klubu, h) hráč sa zaväzuje vystupovať
a konať vo svojom občianskom živote spôsobom, ktorý zodpovedá všeobecne platným zásadám
slušného správania a ktoré zlepšuje postavenie hráča ako zmluvného partnera klubu a napomáha k
zvyšovaniu dobrého mena klubu, o)stále zlepšovať svoje fyzické, psychické a svoje hokejové schopnosti
a zručnosti, v) rešpektovať smernice a normy klubu (organizačný poriadok, disciplinárny poriadok a pod.)
a dodržiavať rozhodnutia príslušných orgánov klubu.
Odporca listom zo dňa 28.1.2010, doručeným navrhovateľovi dňa 28.1.2010, vypovedal profesionálnu
hráčsku zmluvu uzavretú dňa 1.5.2009 z dôvodu, že navrhovateľ porušil svoje povinnosti vyplývajúce
z čl. IV bodu 2 písm. b), d), h) a o) hráčskej zmluvy. Zo znenia hráčskej zmluvy vyplýva, že ide
o podstatné porušenie zmluvy zo strany hráča, čo je dôvodom na danie výpovede zo strany klubu.Argumentácia navrhovateľa, že aj pri podstatnom porušení zmluvy bol odporca povinný pred daním
výpovede na túto okolnosť písomne upozorniť navrhovateľa, čo podľa jeho názoru vyplýva z čl. VIII
ods. 1 zmluvy, podľa názoru súdu neobstojí, pretože zo samotného znenia čl. VIII ods. 1 vyplýva, že
odporca rozlišuje podstatné a opakované porušenie povinností hráča (zrejme nepodstatné opakované
porušenie povinností), pričom predchádzajúce písomné upozornenie sa viaže len k opakovanému (a
zrejme nepodstatnému) porušeniu povinností zo strany hráča, avšak pri podstatnom porušení, podľa
znenia zmluvy, sa nevyžaduje predchádzajúce písomné upozornenie zo strany odporcu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ porušil svoje povinnosti uvedené v
zmluve a to minimálne čl. IV ods. 2 písm. b) týkajúci sa dodržiavania riadnej životosprávy a nepožívania
alkoholických nápojov. Vykonaným dokazovaním - výpoveďami svedkov, bolo jednoznačne preukázané,
čo potvrdil aj samotný navrhovateľ, že v ten večer sa zdržiaval v priestoroch hráčskej šatne do tretej
hodiny nadránom a požíval alkoholické nápoje, čo nepochybne je porušením čl. IV ods. 2 písm. b)
zmluvy bez ohľadu na množstvo a druh požívaných alkoholických nápojov. Aj tréner mužstva potvrdil,
že po domácom zápase a v hráčskej šatni mali hráči prísne zakázané požívať akýkoľvek alkohol a v
akomkoľvek množstve z čoho vyplýva, že navrhovateľ pokiaľ požíval alkohol, hoci išlo len jedno alebo
dve pivá, týmto porušil ustanovenie čl. IV ods. 2 písm. b), čo sa v zmysle uzavretej zmluvy považuje
za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou odporcu dať v takom prípade hráčovi výpoveď,
čo odporca v danom prípade aj urobil. Preto výpoveď odporcu súd považoval za dôvodnú a návrh
navrhovateľa v časti o určenie neplatnosti výpovede považoval za nedôvodný a preto v tejto časti návrh
navrhovateľa zamietol.
Podľa čl. VIII. ods. 1 profesionálnej hráčskej zmluvy, výpovedná lehota je dvojmesačná. V zmysle
uvedeného, odporca zaplatil navrhovateľovi za dvojmesačnú výpovednú lehotu dohodnutú odmenu, čo
nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Odporca túto odmenu krátil o zmluvnú pokutu vo výške 50 %
odmeny v zmysle čl. IX ods. 4 profesionálnej hráčskej zmluvy, podľa ktorého za porušenie ustanovenia
čl. IV bodu 2 tejto zmluvy si hráč a klub dohodli zmluvnú pokutu až do výšky 50 % odmeny. Hráč súhlasí
s tým, aby bola odmena v takýchto prípadoch znížená o sumu pokuty, ktorej výšku stanoví klub. Z
uvedeného vyplýva, že odporca aj v tomto prípade postupoval v súlade s uzavretou zmluvou a súd
krátenie odmeny o túto zmluvnú pokutu považoval za dôvodné, pretože jednoznačne bolo preukázané,
že došlo k porušeniu čl. IV bodu 2 zmluvy a z toho dôvodu zamietol návrh navrhovateľa aj v časti, v
ktorej si uplatňoval nárok na zaplatenie 58.600,- eur titulom doplatku dohodnutej mesačnej odmeny za
mesiace február a marec 2010 (2 x 4.000,- eur), dohodnutej odmeny za apríl 2010 vo výške 8.000,-
eur, za máj - august 2010 vo výške 6.650,- eur mesačne (4 x 6.650,- eur), za september a október 2010
vo výške 8.000,- eur mesačne (2 x 8.000,- eur).
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť úspešnému odporcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za odvolanie vo výške 365,- eur a z trov právneho zastúpenia advokátom za úkony právnej
služby:
1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 20.9.2010 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške
7,21 eur a 20% DPH,
2. písomné podanie vo veci samej dňa 27.10.2010 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo
výške 7,21 eur a 20% DPH,
3. účasť na pojednávaní dňa 2.11.2010 bez prejednania veci v sume 79,86 eur vrátane režijného paušálu
vo výške 7,21 eur a 20% DPH (1/4 z odmeny 237,34 eur pri hodnote konania 8.000,- eur),
4. účasť na pojednávaní dňa 30.11.2010 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,21
eur a 20% DPH,
5. písomné podanie vo veci samej zo dňa 7.12.2010 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo
výške 7,21 eur a 20% DPH,
6. písomné podanie vo veci samej zo dňa 11.1.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo
výške 7,41 eur a 20% DPH,
7. účasť na pojednávaní dňa 25.1.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,41 eur
a 20% DPH,
8. účasť na pojednávaní dňa 22.2.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,41 eur
a 20% DPH,
9. účasť na pojednávaní dňa 19.4.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,41 eur
a 20% DPH,10. účasť na pojednávaní dňa 17.5.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,41
eur a 20% DPH,
11. písomné podanie vo veci samej zo dňa 24.5.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo
výške 7,41 eur a 20% DPH,
12. účasť na pojednávaní dňa 28.6.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,41
eur a 20% DPH,
13. účasť na pojednávaní dňa 6.9.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,41
eur a 20% DPH,
14. účasť na pojednávaní dňa 30.9.2011 v sume 117,84 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,41 eur
a 20% DPH (odmena za úkony 1., 2., 4. - 14. priznaná podľa vyčíslenia právneho zástupcu odporcu),
15. odvolanie proti rozsudku zo dňa 15.11.2011 v sume 656,18 eur vrátane režijného paušálu vo výške
7,41 eur a 20% DPH (z hodnoty konania 58.600,- eur),
16. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.1.2012 v sume 656,18 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,63
eur a 20% DPH (podľa vyčíslenia právneho zástupcu odporcu),
17. účasť na pojednávaní dňa 29.10.2013 v sume 656,66 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,81
eur a 20% DPH,
18. účasť na pojednávaní dňa 13.12.2013 v sume 656,66 eur vrátane režijného paušálu vo výške 7,81
eur a 20% DPH,
19. účasť na pojednávaní dňa 18.2.2014 v sume 656,94 eur vrátane režijného paušálu vo výške 8,04
eur a 20% DPH,
20. písomné podanie vo veci samej zo dňa 18.3.2014 v sume 656,94 eur vrátane režijného paušálu vo
výške 8,04 eur a 20% DPH,
21. účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014 v sume 656,94 eur vrátane režijného paušálu vo výške 8,04
eur a 20% DPH,
spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 6.208,28 eur, spolu trovy konania vo výške 6.573,28 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za 2 úkony právnej pomoci, za podanie zo dňa
29.11.2010, lebo takéto podanie súdu nebolo doručené a za podanie zo dňa 5.3.2014, ktoré súd
nepovažoval za podanie vo veci samej, keďže išlo o oznámenie otázok pre svedka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy ,potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.