Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202234
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116202234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Československá obchodná banka, a.s. so sídlom v

Bratislave, Michalská 18, IČO: 36854140, proti odporkyni: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. W., T. XXX/
XX, o zaplatenie sumy 10.356,54 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.356,54 eura s 8,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 10.269,56 eura od 16.05.2014 do zaplatenia, trovy konania v sume 596 eur s tým, že súd
povoľuje odporkyni dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 300 eur vždy do 15-teho dňa toho
ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 10.356,54 eura s úrokom
výške 6,37 % zo sumy 9.900,17 eura od 16.05.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,25%
zo sumy 9.900,17 eura od 16.02.2014 do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku na základe zmluvy
o bežnom účte zo dňa 12.05.2004 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 04.04.2012.
Navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.05.2014.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, súd rozhodol podľa § 101

O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že po smrti manžela prestala úver splácať, keď dňa 07.01.2014
dostal ešte nebohý manžel oznámenie o splatení úveru, išlo však nakoniec o úver s iným číslom. Chcela
dlh splatiť, avšak nemala na to príjem, snažila sa zamestnať v zahraničí, neskôr aj na Slovensku, avšak
boli to len krátkodobé prac. pomery, pričom mala aj zdrav. Problémy. Spláca pritom debet v Slovenskej
sporiteľni. Bola by schopná platiť tak 150 - 200 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: zmluvou
o úvere č. 234702, obchodnými podmienkami, zmluvou o záložnom práve, výzvou zo dňa 14.04.2014,
zosplatnením úveru zo dňa 19.05.2014, prehľadom platieb, vyjadrením odporkyne zo dňa 03.06.2016,
e-mailom navrhovateľa zo dňa 10.06.2016 a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ s odporkyňou a jej nebohým manželom dňa 04.04.2012 uzavrel zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru. Po smrti manžela - dlžníka odporkyňa riadne dlh nesplácala. Navrhovateľ dňa
15.05.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný. Podaným návrhom si navrhovateľ uplatňoval sumu
10.356,54 eura s úrokom výške 6,37 % zo sumy 9.900,17 eura od 16.05.2014 do zaplatenia a úroku z
omeškania vo výške 8,25% zo sumy 9.900,17 eura od 16.02.2014 do zaplatenia. Suma 10.356,54 eurapozostáva z istiny 9.900,17 eura, vyčísleného úroku ku dňu 15.05.2014 v sume 1369,39, vyčísleného
úroku z omeškania do 15.05.2014 v sume 46,98 eura, poplatkov v sume 40 eur. Navrhovateľ mal za to,
že ide o obchodnoprávny vzťah a má nárok na úrok až do zaplatenia celého dlhu. Odporkyňa prestala

uhrádzať dlh pre finančné problémy, z rovnakého dôvodu vzhľadom na výšku príjmu a dlžôb žiadala o
úhradu dlhu v splátkach.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho

zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných
podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka

používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline
sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009,
rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny
obchod (§ 708 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový
vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o
vkladovom účte (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt

tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp.
spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie §
52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v
uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské

zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy
účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohtoustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa
Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ nevysvetlil v čom
by mal odporca ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa

súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných
vzťahochpriurčitýchvzniknutýchprávnychotázkachčisporochnamožnosťpostupupodľaObchodného
zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že je
právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských práv
sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného. Úmysel zákonodarcu z toho vyplývajúcu
je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že neznalosť zákona

neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad o občianskom
práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič nebránilo v
postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne vzťahy
medzi osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu obchodných
vzťahov. Odporca nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Navrhovateľ

nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný vzťah uzavreli. Súd
napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. Podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky
prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty.
Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná
podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia,

podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa
Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom.
Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k
ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania
uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená

menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia
ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia
si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky
voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na
vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných

konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom
prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd mal teda za to, že
rozhodné právo vo veci účastníkov i z tohto pohľadu je občianske právo SR.

Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade

účastníci uzatvorili z hľadiska názvu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je formálne absolútnym
obchodným vzťahom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je
absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter
účastníkovzmluvyvpostavenídodávateľaaspotrebiteľaakoajvzhľadomnatzv.formulárovýtypzmluvy,

keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa
§ 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.

7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva
uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre
podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali
možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z. Súd posudzoval vec podľa
Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na rozhodnutie súdu by to

nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti týkajúce sa
aj obchodných vzťahov.V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporkyňa nesplnila
svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh navrhovateľa, čo sa týka
nesplatenej istiny 9.900,17 eura, vyčísleného úroku ku dňu 15.05.2014 v sume 1369,39, vyčísleného

úroku z omeškania do 15.05.2014 v sume 46,98 eura, poplatkov v sume 40 eur za dôvodne podaný. S
plnením dlhu sa odporkyňa dostala do omeškania. Odporkyňu ako dlžníka súd zaviazal na úhradu sumy
10.356,54 eura s 8,25 % úrokom z omeškania zo sumy 9.900,17 ( istina), tak ako je to špecifikované vo
výroku tohto rozhodnutia v súlade s § 517 O.z. a Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ poskytol
odporkyni finančné prostriedky, ktoré nevrátila. Z dokladov bola jasná výška dlhu. Odporkyňa nesplatila

svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi.

Odporkyňanedisponuježalovanousumou.Súdpretopovolilodporkynidlžnúsumusplácaťvmesačných
splátkach po 300 eur v zmysle § 160 O.s.p. pod hrozbou straty výhody splátok. Súd nemohol prihliadať
len na tvrdenia odporkyne o jej finančnej možnosti splatiť dlh, ale aj na práva veriteľa - navrhovateľa.
Bola to odporkyňa ktorá porušila zmluvné dojednanie účastníkov. Odporkyňa si na seba po finančnej

stránke zobrala viac pôžičiek ako je ekonomicky vhodné. Veriteľ má právo aby i v prípade povolenia
splátok dlhu bol dlh splatený v prijateľnej lehote. Podľa názoru súdu je táto v rozsahu 12 až 24 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výnimočných prípadoch, ako je napr. súhlas navrhovateľa je možná
dlhšia splatnosť. Súd určil splácanie dlhu v splátkach v rozsahu cca 34 mesiacov plus príslušenstvo.

V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok navrhovateľa, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu po zosplatnení dlhu zaniká
zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po
odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ poukazoval na zmluvné dojednanie účastníkov. Podľa navrhovateľa
do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi vlastne nikdy nekončí. Súd sa s

týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o úvere bola časovo ohraničená do jej ukončenia zmluvnými
stranami, po tomto dátume si už navrhovateľ nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania,
čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne
dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmluvy účastníkov si navrhovateľ a
odporkyňa dohodli úrok do splatenia úveru. Zmluva bola vopred pripravená ( formulárový typ zmluvy)

a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V
časti 6,37 % úroku zo sumy 9.900,17 eura od 16.05.2014 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že
nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok po splatnosti celého dlhu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky
(zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Súd poukazuje

aj na rozsudok KS v Nitre 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, ktorí zaujal rovnaký právny názor.
S poukazom na uvedené rozhodnutia sa súd nestotožnil s uvádzanými rozhodnutiami KS v Prešove.
Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu (15.05.2014). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by

spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej
praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie
Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca
a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť

platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade navrhovateľ) pristúpi
k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná
so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi
odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi

z uvedených dôvodov. Nemôžu zákonné ustanovenia na niektoré subjekty platiť a na iné nie. Podľa
súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný
zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto
konštatovanie irelevantné.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že prevažne úspešnému
navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 596 eura.
Tak ako istinu aj trovy konania súd povolil odporkyni splácať spolu s istinou v zmysle § 160 O.s.p. z
rovnakých dôvodov.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.