Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2P/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201383
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3616201383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: I. G.T., L.. XX.XX.XXXX, S. C. G., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky
C. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G., Š. XXX/XX a otca Ľ. G., L.. XX.XX.XXXX, J. J. L. J., I.. Y. XXX/XX, t.č.
vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, o návrhu matky
na zvýšenie výživného otca k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd s účinnosťou od 01.03.2016 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej I. G., L..
XX.XX.XXXX zo sumy 26,-€ mesačne na sumu 27,13-€ mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky

životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákonanasumuvovýške30%ztaktozmenenéhoživotnéhominimaakmaloletejC.G.,L..XX.XX.XXXX
zo sumy
26,-€ mesačne na sumu 27,13-€ mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na
maloleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu vo výške
30% z takto zmeneného životného minima, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletých.

Nedoplatok na zameškanom zvýšenom výživnom k maloletej I. v sume
3,39-€ za obdobie od 01.03.2016 do 31.05.2016 a k maloletej C. v sume
3,39-€ za obdobie od 01.03.2016 do 31.05.2016 je otec p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti
tohto výroku rozsudku k rukám matky maloletých.

Týmto sa v časti výroku o bežnom výživnom k maloletým deťom I. S. C. m e n í rozsudok Okresného
súdu Partizánske č.k. 3C/148/2010-45 zo 06.12.2011.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 04.04.2016 sa matka maloletých domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k
maloletej I. S. C. na sumu 27,13-€ mesačne, teda na minimálnu hranicu stanovenú zákonom na každé
dieťa s účinnosťou od 01.03.2016.

Otec maloletých sa k návrhu nevyjadril.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel.Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca maloletého v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., vykonal
dokazovanie výsluchom matky, oboznámením s obsahom spisu a pripojeného spisu Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 3C/148/2010 a zistil nasledovný skutkový stav.

Maloleté deti I. S. C. sa narodili zo vzťahu C. G. S. Ľ. G.. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske
č.k. 3C/148/2010-45 zo dňa 06.12.2011 bolo manželstvo rozvedené a maloleté deti D., L.. XXXX,
Ľ. L.. XXXX, K. L.. XXXX, a mal. C. S. I. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 26,-€ mesačne na každé dieťa s účinnosťou od právoplatnosti

rozsudku o rozvode. V čase poslednej úpravy výživného bol otec vo výkone trestu odňatia slobody,
matka nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, poberateľka dávky v hmotnej núdzi,
s maloletými deťmi bývala v jednoizbovom nájomnom byte. Mal. C. bola žiačka 1. ročníka ZŠ, mal. I.
žiačkou materskej školy.

Podľa správy ZVJS, je otec maloletého vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov vo

veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2T/37/2011 s dátumom ukončenia trestu dňa
09.01.2017. Počas výkonu trestu bol viackrát zaradený na pracovisko aj v súčasnosti je pracovne
zaradený v kovovýrobe. Na výživné sú z príjmu poukazované sumy spolu cca 25-35,-€ mesačne.

Podľa správy ÚPSVaR Partizánske z 26.04.2016 matka maloletých poberá dávku v hmotnej núdzi od

marca 2016 a od septembra 2008 prídavok na deti. Je poberateľkou náhradného výživného cca v sume
16 - 19,-€ mesačne na mal. C. S. I.. Prídavok poberá na dve deti spolu vo výške 47,08-€ mesačne. Za
január 2016 jej bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi v sume 222,80-€ a za marec 2016 v sume 85,20-€.

Podľa potvrdenia o príjme matky táto pracovala v spol. STAFF AG, a.s. so sídlom v Bratislave od

04.01.2016 do 29.04.2016, jej čistá mesačná mzda za uvedené obdobie bola 123,94-€.

Podľa správy o šetrení pomerov v rodine maloletých z 12.05.2016 matka býva s maloletým K. a deťmi
C., žiačkou 6. ročníka ZŠ J. Jašíka v Partizánskom a I., žiačkou 5. ročníka ZŠ J. Jašíka v Partizánskom
v 1-izbovom byte, deti navštevujú tanečný krúžok. Uhrádza nájom 120,-€ mesačne, platí poplatok za

komunálny odpad v sume 25,-€ ročne. Matka pracuje v spol. SP Plast s r.o. Partizánske.

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/141/2014 z 24.11.2014 bola vyživovacia povinnosť
voči mal. Ľ. zrušená. Rozsudkom sp. zn. 2P/33/2016 z 11.05.2016, ktorý doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť bola vyživovacia povinnosť otca zrušená aj k mal. K., ktorý už nie je nezaopatrené dieťa,

pretože tento v štúdiu nepokračuje a je schopný sám sa živiť.

Matka maloletých na pojednávaní uviedla, že žije v spoločnej domácnosti v jednoizbovom byte s mal.
deťmi I. S. C. a staršími synmi K. a plnoletým Ľ.. Maloleté deti navštevujú základnú školu. I. S. C.
sú zdravé. Pretože je matka osobou v hmotnej núdzi, nemá povinnosť úhrady mimoškolských aktivít

detí. Otec si vyživovaciu povinnosť k deťom plní čiastočne. Výživné je poukazované z ÚVTOS formou
poštových peňažných poukazov, zvyšok formou náhradného výživného. Nie je vlastníčkou žiadnych
nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že hoci nedošlo k podstatnej zmene pomerov na

strane rodičov, najmä čo sa týka možností nadobudnúť príjem otcom, pričom náklady na výživu detí sa
vzhľadom k ich veku zvýšili, je dôvodné zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, pretože výška výživného
nezodpovedá zákonnej fikcii uvedenej v § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorej každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Suma minimálnej výšky zákonnej vyživovacej
povinnosti je v súčasnosti 27,13-€ mesačne na dieťa, preto súd vyhovel návrhu matky a výživné na
uvedenú sumu zvýšil, pričom pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene výšky životného minima na maloleté
nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, výživné sa opäť na základe
tohto rozhodnutia zvýši na sumu vo výške 30% z takto zmeneného životného minima. Takto ak nedôjde

k podstatnejšej zmene pomerov, bude sa výška výživného odvíjať bez potreby ďalšieho rozhodovania
spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia súdu.

Súd rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže matka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 01.03.2016.
Pretože skutočnosti, ktorými súd odôvodňuje rozhodnutie o zvýšení výživného tu boli už v tom čase,

súd zvýšil výživné počnúc 01.03.2016, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na maloleté
dieťa je možné priznať nielen od začatia súdneho konania ale aj za obdobie tri roky spätne ( § 77 ods.
1 Zákona o rodine).

Výška zročného výživného predstavuje rozdiel sumy novourčeného a pôvodného výživného za tri

mesiace - keďže výživné sa platí mesačne vopred (mesiace marec až máj), v sume spolu 3x1,13-€
t.j. 3,39-€ (rozdiel medzi zvýšenou a pôvodnou sumou výživného) na dieťa. Súd v dôsledku zvýšenia
výživného rozhodol o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom, pretože má za to, že nastala zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti otca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku, keďže žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa
konanie mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).