Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoPr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615208962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615208962.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo
Nitrianska Blatnica, IČO: 00 205 508, so sídlom Nitrianska Blatnica, zastúpeného JUDr. Júliusom
Šuchterom, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, proti žalovanému: J. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 24. novembra 2015, č. k. 4Cpr/4/2015-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané

žalovaným písomným podaním zo dňa 31. 08. 2015 žalobcovi, ktoré mu bolo doručené dňa 03. 09. 2015,
je neplatné. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 69 ods. 1 písm. a/, 3, § 70, § 78 ods. 1 Zákonníka
práce (ďalej aj ako „ZP“). Uviedol, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 30. 06. 2011 v pozícii ošetrovateľ hospodárskych zvierat, krmič a dojič s miestom výkonu práce
na PD Nitrianska Blatnica a to na dobu neurčitú. Od 08. 11. 2013 bol žalovaný práceneschopný a jeho
práceneschopnosť bola ukončená ku dňu 01. 09. 2015, pričom žalovaný listom zo dňa 31. 08. 2015,

doručeným žalobcovi dňa 03. 09. 2015, oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69
ZP ku dňu 01. 09. 2015 zo zdravotných dôvodov. Uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru
nedoložil žiadnym lekárskym posudkom, a preto žalobca listom zo dňa 10. 09. 2015 vyzval žalovaného
na nástup do práce s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Žalovaný
dňa 14. 09. 2015 zaslal poštou lekársku správu od svojho obvodného lekára žalobcovi, podľa ktorej
je jeho zdravotný stav oslabený a trpí chronickými obtiažami pohybového aparátu a nie je schopný

vykonávať prácu v doterajšom pracovnom zaradení - kŕmič, dojič. Lekárskou posudkovou komisiou mu
bol priznaný invalidný dôchodok v rozsahu 55 % dňa 28. 08. 2015. V odôvodnení svojho rozsudku
ďalej uvádzal, že zákon vyžaduje, aby zamestnanec predtým, ako ukončí pracovný pomer okamžite zo
zdravotných dôvodov, musí predložiť zamestnávateľovi lekársky posudok, podľa ktorého nemôže ďalej
vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Ak zamestnávateľ zamestnanca nepreradí
do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, môže ukončiť pracovný

pomer okamžite. Predloženie lekárskeho posudku je teda podmienkou na to, aby zamestnávateľ
zvážil možnosť preloženia zamestnanca na inú pre neho vhodnú prácu, pretože bez tohto posudku
nie je zamestnávateľovi daná možnosť, aby zamestnanca preradil na inú vhodnú prácu a teda pokiaľ
zamestnanec nedodržal tento postup a iba zamestnávateľovi oznámil okamžité skončenie pracovného
pomeru zo zdravotných dôvodov podľa § 69 ods.1 písm. a/ ZP, nepostupoval podľa zákona a teda
jeho okamžité skončenie pracovného pomeru je v dôsledku toho neplatné. Dodal, že žalovaný vo

svojom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 31. 08. 2015 skutkovo podrobne nevymedzil
dôvod skončenia pracovného pomeru i keď z obsahu jeho podania vyplýva, že týmto dôvodom majúbyť zdravotné problémy. Argumentoval, že zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť až
po uplynutí lehoty 15 dní od predloženia lekárskeho posudku zamestnávateľovi a nie skôr, ako to
urobil žalovaný, ktorý navyše zamestnávateľovi žiaden lekársky posudok ani nepredložil. Dodal, že po

právoplatnom rozhodnutí súdu v tejto veci je možné medzi účastníkmi uzavrieť dohodu o skončení
pracovného pomeru, prípadne ukončiť pracovný pomer iným spôsobom. Rozhodnutie o náhrade trov
konania odôvodnil poukazom na ust. § 150 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“)
tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol jednak v sociálnej situácii žalovaného, nakoľko tento v súčasnej dobe

poberá iba invalidný dôchodok vo výške 205,20 eura a platenie akýchkoľvek trov konania by vážne
narušilo jeho finančnú situáciu. Okrem toho zobral do úvahy skutočnosť, že žalovaný ako bežný občan v
dobrej viere mienil ukončiť so zamestnávateľom pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, ktoré zrejme
u neho existujú, keďže mu bol priznaný invalidný dôchodok, avšak pri skončení pracovného pomeru
nepostupoval tak, ako to vyžaduje zákon a sociálna situácia žalovaného mu neumožňovala, aby svoj
postup konzultoval s osobou práva znalou, čím by zabránil súdnemu konaniu o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku a zamietnutia žaloby. Tvrdil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Dôvodil, že bol práceneschopný viac ako dva roky, žalobca o jeho zdravotných
problémoch vedel a navyše mu dňa 28. 08. 2015 bol lekárskou posudkovou komisiou priznaný invalidný
dôchodokvrozsahu55%.Argumentoval,žedôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruvymedzil
zdravotnými dôvodmi, a doložil lekársku správu. Uviedol, že pod nátlakom žalobcu uzavrel s ním dohodu
o skončení pracovného pomeru dňa 01. 12. 2015, ktorú považuje za neplatnú práve z dôvodu, že bola

uzavretá pod nátlakom a z dôvodu, že v nej nie je vymedzený dôvod jej uzavretia.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že v predmetnej veci
je nesporné, že žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru nepostupoval v zmysle ust. §

69 ods. 1 písm. a/ ZP. K uzavretej dohode o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi konania
uviedol, že práve žalovaný navštívil žalobcu a požiadal ho o skončenie pracovného pomeru dohodou.
Žalobca žalovanému vyhovel najmä z dôvodu, aby mal žalovaný svoj pracovnoprávny vzťah ukončený,
čo potreboval deklarovať pre Sociálnu poisťovňu a ÚPSVaR, aby mohol dostávať dávky sociálneho
zabezpečenia. Tvrdenia o nátlaku pri uzatváraní uvedenej dohody považoval za nepravdivé.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec
správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného
žalovaným písomným podaním zo dňa 31. 08. 2015 žalobcovi, ktoré mu bolo doručené dňa 03. 09. 2015
z dôvodu, že k tomuto skončeniu pracovného pomeru žalovaný nepripojil žiaden lekársky posudok i keď
podľa obsahu jeho podania mienil okamžite skončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať
štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnostipreskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je

možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady

konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 69 ods. 1 a 3 Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a)

podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Zamestnanec môže

okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto

pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu
predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí
byť písomné a doručené, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom
okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,
ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer,

aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné
dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného
pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby

nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

Zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite len výnimočne z dôvodov výslovne uvedených v
zákone. Táto možnosť prichádza do úvahy vtedy, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať
prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Použitie tohto dôvodu je však podmienené tým, že ho

zamestnávateľ do 15 dní od predloženia posudku nepreradil na inú pre neho vhodnú prácu. Právo z
tohto dôvodu okamžite skončiť pracovný pomer vzniká až po uplynutí tejto lehoty.V zmysle ust. § 157 OSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce
sa namietaných skutočností žalovaným v odvolaní je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,

zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvého stupňa totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v konaní bolo nesporne
preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovaný pri okamžitom skončení pracovného
pomeru nepostupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Konkrétne zákon požaduje,
aby zamestnanec pred okamžitým ukončením pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov predložil

zamestnávateľovi lekársky posudok, podľa ktorého nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho
ohrozenia svojho zdravia a ak ho zamestnávateľ nepreradí do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku
na inú pre neho vhodnú prácu, je možné pracovný pomer skončiť okamžite. To znamená, že predloženie
lekárskeho posudku je podmienkou na to, aby zamestnávateľ zvážil možnosť preloženia zamestnanca
na inú pre neho vhodnú prácu, ktorá podmienka v predmetnej veci splnená nebola. Z obsahu spisu

nepochybne vyplýva, že žalovaný bol v pracovnom pomere u žalobcu od 30. 06. 2011, pričom od
08. 11. 2013 bol žalovaný práceneschopný a jeho práceneschopnosť bola ukončená ku dňu 01. 09.
2015. Žalovaný listom zo dňa 31. 08. 2015, doručeným žalobcovi dňa 03. 09. 2015 oznámil okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ZP ku dňu 01. 09. 2015 zo zdravotných dôvodov, pričom
dôvod skončenia pracovného pomeru skutkovo podrobne nevymedzil /§ 70 ZP/. Uvedené okamžité

skončenie pracovného pomeru nedoložil žiadnym lekárskym posudkom a preto žalobca listom zo
dňa 10. 09. 2015 vyzval žalovaného na nástup do práce s tým, že okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné. Žalovaný až dňa 14. 09. 2015 zaslal poštou lekársku správu od svojho
obvodného lekára žalobcovi, podľa ktorej je jeho zdravotný stav oslabený a trpí chronickými obtiažami
pohybového aparátu a nie je schopný vykonávať prácu v doterajšom pracovnom zaradení - kŕmič, dojič.

V lekárskej správe b olo uvedené, že žalovanému bol lekárskou posudkovou komisiou priznaný invalidný
dôchodok v rozsahu 55 % dňa 28. 08. 2015. Uvedenú lekársku správu prevzal žalobca dňa 16. 09.
2015. Z uvedeného vyplýva, že závery súdu prvého stupňa vedúce k neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru sú právne správne. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť až po
uplynutí lehoty 15 dní od predloženia lekárskeho posudku zamestnávateľovi a nie skôr, bez predloženia

lekárskeho posudku. Záverom odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa v závere svojho rozhodnutia
správne konštatoval, že po právoplatnom rozhodnutí súdu v tejto veci je možné medzi účastníkmi
uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru, prípadne ukončiť pracovný pomer iným spôsobom.S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil, pričom v ďalšom už len poukazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa bez toho, aby
opakoval výsledky vykonaného dokazovania (§ 219 ods. 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 OSP tak,
že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré, rovnako ako súd prvého stupňa, vzhliadol v nepriaznivej sociálnej situácii žalovaného,
nakoľko žalovaný v súčasnej dobe poberá iba invalidný dôchodok vo výške 205,20 eura a platenie

akýchkoľvek trov konania by ohrozilo jeho finančnú situáciu. Odvolací súd tiež prihliadol na skutočnosť,
že vzhľadom na priznaný invalidný dôchodok v rozsahu 55 % je vysoko pravdepodobné, že u
žalovaného existujú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.