Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200292
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom
ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: JUDr.
Barbora Hudeková Páričkova 18, Bratislava správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KANAPA spol. s r.o.
v konkurze so sídlom Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom, IČO: 18 049 753, o určenie pohľadávky
proti podstate,
oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.36Cbi/48/2014-235zodňa19.decembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Žalobca sa domáhal určenia, že jeho pohľadávky, prihlásené
v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/23/2013 zo dňa 07.10.2013
na majetok úpadcu KANAPA spol. s r.o. v konkurze, Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom, IČO: 18
049 753, vzniknuté z titulu vyplatených dávok garančného poistenia bývalých zamestnancov úpadcu v

popretej časti 146 545,- Eur, sú pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Dokazovaním vykonaným výsluchom
účastníkov, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi mal súd prvého stupňa preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 38K/23/2013 zo dňa 07.10.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu KANAPA spol. s r.o. v
konkurze so sídlom Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom,
IČO: 18 049 753. Žalobca si v predmetnom konkurze listom zo dňa 20.01.2014 uplatnil pohľadávku proti

podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v celkovej výške 274.238,66 Eur, ktorá vznikla z titulu
vyplatených dávok garančného poistenia bývalým zamestnancom úpadcu
na podklade Rekapitulácie vyplatených dávok garančného poistenia k dátumu splatnosti 20.12.2013
a kontrolných zostáv k žiadosti o dávku garančného poistenia. Prihlásená pohľadávka proti podstate
predstavovala alikvótnu časť peňažných náhrad vyplatených
z garančného fondu za pracovnoprávne nároky 164 bývalých zamestnancov úpadcu, ktoré vznikli po

vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, t.j. október 2013. Listom
zo dňa 04.03.2014 žalovaný vyzval žalobcu ako veriteľa, aby
v stanovenej lehote podal žalobu o určenie pohľadávky proti podstate, nakoľko dňa 28.02.2014 uvedenú
pohľadávku proti podstate poprel, a to do výšky 146.545,- Eur.Za aplikácie § 80 písm. c/ O.s.p., § 87 ods. 2, § 87 ods. 7, § 87 ods. 8 ZoKR, § 2,
§102ods.1,§109ods.1a2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov,

súd žalobu o určenie, že pohľadávky žalobcu, prihlásené v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 38K/23/2013 zo dňa 07.10.2013 na majetok úpadcu KANAPA spol. s r.o. v konkurze,
Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom,
IČO: 18 049 753, vzniknuté z titulu vyplatených dávok garančného poistenia bývalých zamestnancov
úpadcu popretej časti 146.545,- Eur, sú pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l zákona

č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, zamietol ako nedôvodnú.
Žalobca si v predmetnom konkurze prihlásil pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v celkovej výške 274 238,66
Eur ako pohľadávku na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ktorú žalovaný vo výške
146. 545,- Eur poprel. Pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu sú podľa
§ 87 ods. 2 písm. l) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov

pohľadávkami proti podstate vtedy, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne
nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Podmienky, za ktorých
sú pracovnoprávne nároky zamestnanca pohľadávkou proti podstate upravuje § 87 ods. 2 písm. g),
h), j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. V konaní nebolo
preukázané, že by zamestnancom, ktorým boli predmetné peňažné náhrady v sume 274.238,66 Eur

vyplatené z garančného fondu, žalovaný ako správca prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej
podstaty alebo prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Dôkazom toho nie je ani skutočnosť, že
úpadca bol v danom čase evidovaný žalobcom ako aktívny odvádzateľ poistného a ako zamestnávateľ
nebol odhlásený z registra odvádzateľov poistného. Vzhľadom k tomu nebolo preukázané, že žalovaná
pohľadávka predstavuje dávky poskytnuté zamestnancom za ich pracovnoprávne nároky, ktoré by boli

pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. g), h) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Medzi účastníkmi konania však nebolo sporné, že
ide o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Z rekapitulácie vyplatených dávok garančného
poistenia k dátumu splatnosti 20.12.2013 a kontrolných zostáv k žiadosti o dávku garančného poistenia
je zrejmé, že žalobcom prihlásená pohľadávka

v sume 274.238,66 Eur predstavovala v zmysle § 102 ods. 1 a § 109 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov peňažné náhrady vyplatené
z garančného fondu, pričom ide o dávky poskytnuté zamestnancom za ich pracovnoprávne nároky, ktoré
vznikli za mesiac október 2013, v ktorom bol vyhlásený konkurz a ktoré teda podľa § 87 ods. 2 písm. j)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov predstavujú pohľadávku

proti podstate, avšak najviac do výšky štvornásobku životného minima mesačne, v tomto prípade za
október 2013. Vzhľadom
k tomu žalovaný poprel žalovanú pohľadávku proti podstate v časti 146.545,- Eur dôvodne, keďže v tejto
časti nešlo o dávky poskytnuté zamestnancom za také pracovnoprávne nároky, ktoré by boli podľa § 87
ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení neskorších predpisov pohľadávkou proti podstate, nakoľko pracovnoprávne nároky vymedzené
v § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sú
pohľadávkamiprotipodstatelendovýškyštvornásobkuživotnéhominimamesačnezakaždýkalendárny
mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v
ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený.

Pracovnoprávne nároky v rozsahu prevyšujúcom takto určenú výšku nie sú pohľadávkami proti podstate
podľa § § 87 ods. 2 písm. j) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,

v ktorom predovšetkým poukázal na to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v
zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Sporné pohľadávky vznikli z titulu vyplatených
dávok garančného poistenia 164 bývalým zamestnancom úpadcu ako náhrad za ich nevyplatené
pracovnoprávne nároky v mesiaci október 2013. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený s účinkami

od 15.10.2013. Uvedené peňažné náhrady z garančného poistenia boli teda dávkami poskytnutými
zamestnancom
za ich pracovnoprávne nároky za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený - október 2013.
Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa ohľadom ohraničovania pohľadávok protipodstate z titulu garančných dávok štvornásobkom životného minima. Obmedzenie výšky pohľadávky
proti podstate štvornásobkom životného minima
sa týka iba samotných pracovnoprávnych nárokov. Vzťahuje sa teda len na zamestnancov, ktorý si

priamo môžu uplatniť svoje nároky voči konkurznej podstate v prípade, ak nežiadajú o výplatu dávky z
garančného fondu alebo, keby im bola vyplatená nižšia dávka garančného poistenia ako bola uplatnená.
Dotknuté garančné dávky boli vyplatené za pracovnoprávne nároky zamestnancov pripadajúce na
mesiac, v ktorom bol konkurz vyplatený a vznikli
po vyhlásení konkurzu, keďže k ich výplate došlo po vyhlásení konkurzu. Žalobca má právo požadovať

podľa § 87 ods.2 písm. l/ ZoKR plnenie v celom rozsahu vyplatenej dávky a nie
je možné podmieňovať uznanie takto uplatnenej pohľadávky štvornásobkom životného minima podľa
§ 87 ods.2. písm. j/ ZoKR. Veriteľom pohľadávky z titulu vyplatených dávok garančného poistenia je
Sociálna poisťovňa a nie bývalý zamestnanec, na ktorého
by sa vzťahovalo ustanovenie § 87 ods.2. písm. j/ ZoKR. Podľa § 56 ZoKR vyhlásením konkurzu
prechádza ex lege na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu ku

všetkým zamestnancom úpadcu. Nie je možné tvrdiť, že akýkoľvek pracovnoprávny vzťah, ktorý trval
alebo vznikol po vyhlásení konkurzu alebo nárok z neho vyplývajúci, vrátane pracovnoprávnych nárokov
existoval bez toho aby o ňom vedel správca a aby zaň zodpovedal. Ak správca po vyhlásení konkurzu
ponechal v pracovnom pomere zamestnancov úpadcu bez ohľadu na to, po akom časovom období s
nimi ukončil pracovné pomery, je zodpovedný ako zamestnávateľ za prideľovanie práce zamestnancom

a nemožno tvrdiť, že práca ktorú títo zamestnanci vykonávali nesúvisela s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu, resp. že zamestnanci nevykonávali nijakú prácu, nakoľko zamestnávateľ
mápovinnosťprideľovaťprácusvojimzamestnancom.Žalobcapriuplatňovanípredmetnýchpohľadávok
do konkurzu prihláškou proti podstate vychádzal z výplatnej listiny - rekapitulácie vyplatených dávok
garančného poistenia k 20.12.2013 a kontrolných zostáv k žiadosti o dávku, kde sú uvedené obdobia

nároku zamestnanca a výška nároku. Zákon o konkurze v § 87 ods.2 písm. g/ ani písm. h/ neustanovuje,
že by bola potrebná dohoda medzi zamestnancom a správcom v osobitnej forme. Ak správca ponecháva
zamestnancov v pracovnom pomere aj po vyhlásení konkurzu musí existovať predpoklad, že takáto
dohoda existuje. Práca zamestnancov, ktorých pracovný pomer trval aj po vyhlásení konkurzu nemôže
súvisieť s ničím iným ako so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Žalobca žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí, že pohľadávky žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave vzniknuté z titulu vyplatených dávok garančného poistenia bývalým zamestnancom úpadcu
v popretej časti 146.545,- Eur sú pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods.2 písm. l/.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že návrh žalobcu sa javí ako účelový a neopodstatnený a

žiada ho v celom rozsahu zamietnuť. ZoKR pojem pracovnoprávne nároky upravuje v § 87 ods.2 písm. j/
v ktorom sú pracovnoprávne nároky ako pohľadávka proti podstate konkrétne vymedzené. V ustanovení
§ 87 ods.2 písm. l/ ZoKR je konkrétne uvedené, ktoré pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených
z garančného fondu
sú pohľadávkami proti podstate. Uvedené ustanovenia v plnom rozsahu vyvracajú tvrdenia žalobcu.

ZoKR sám podmieňuje uznanie dávky z garančného poistenia ako pohľadávky proti podstate tak, že
nevyhnutne musí ísť o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú
pohľadávkou proti podstate. Podľa ustanovenia § 87 ods.2 písm. g/ a h/ ZoKR ide o pohľadávky proti
podstate iba v prípade, ak je splnená aj podmienka, že ide o správu majetku alebo o prevádzkovanie
podniku. V danom prípade v žiadnom prípade nešlo o prevádzkovanie podniku, nakoľko vyhlásením

konkurzu na majetok úpadcu došlo k ukončeniu prevádzkovania podniku a správca postupoval v
súlade s ustanovením § 88 ods. 1 ZoKR. Ku dňu vyhlásenia konkurzu neboli úpadcom ukončené
pracovnoprávne nároky zamestnancov, nakoľko si túto povinnosť nesplnil sám konateľ spoločnosti
úpadcu. Správca mal povinnosť ukončiť pracovné pomery s tými zamestnancami, ktorým správca
neprideľoval prácu so správou majetku, nakoľko v prevádzkovaní podniku správca nepokračoval. Túto

povinnosť si správca úpadcu splnil. Poistné za zamestnancov, ktorým správca prideľoval prácu v
súvislosti so správou konkurznej podstaty je riadnou pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods.2
písm g/ ZoKR a bude uspokojované v rámci poradia pohľadávok proti podstate. Čiastočné priznanie
dávky garančného poistenia do výšky štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny
mesiac trvania pracovného vzťahu po vyhlásení konkurzu v rátane kalendárneho mesiaca, v ktorom

bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom
toto uspokojenie sa znižuje o plnenie poskytnutú podľa § 87 ods.2 písm. g/ a h/ ZoKR, je v súlade
s právnou úpravou upravujúcou poradie pohľadávok proti podstate. Súd prvého stupňa správne
rozhodol a uznal, že správca úpadcu poprel žalovanú pohľadávku proti podstate v časti 146.545,- Eurdôvodne. Pracovnoprávne nároky v rozsahu prevyšujúcom výšku štvornásobku životného minima nie
sú pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods.2 písm. j/ ZoKR.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote
na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj
náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací
súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalobcom
vymedzené dôvody odvolania a ich rozsah, ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. viazaný,
posúdil odvolací súd podľa § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobu zamietol. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku neboli v právnej veci splnené podmienky.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z preukázaného skutkového stavu veci správne
po právnej stránke posúdil, že pohľadávka, ktorú žalobca uplatnil proti žalovanému ako správcovi
majetku úpadcu v konkurze titulom vyplatenej dávky garančného poistenia 164 bývalým zamestnancom

úpadcu v popretej výške 146.545 Eur nie je v tejto časti pohľadávkou proti podstate s uspokojením v
poradí určenom podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR v znení účinnom od 1.1.2012 (ďalej len ZoKR). V konaní
bolo nesporné, že uznesením príslušného konkurzného súdu bol na majetok spoločnosti KANAPA spol.
s r.o. v konkurze so sídlom Staničná 267/21, Brezová pod Bradlom, IČO 18 049 753, vyhlásený konkurz
a účinky jeho vyhlásenia nastali dňa 15.10.2013. Táto spoločnosť v postavení zamestnávateľa (§ 7 ods.

1 písm. b/) mala voči Sociálnej poisťovni povinnosti stanovené zákonom č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do času, keď nastali účinky vyhlásenia konkurzu.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona sociálne poistenie je garančné poistenie ako poistenie pre
prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Spoločnosť KANAPA spol. s r.o. bola v postavení zamestnávateľa podľa § 18 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. povinne garančne poistená. Podľa § 148 ods. 3 prvá veta citovaného zákona, po vyplatení
dávky garančného poistenia Sociálnou poisťovňou vo výške 274.238,66 Eur ako nároku 164 bývalých

zamestnancov spoločnosti KANAPA spol. s r.o. v konkurze
za pracovnoprávny nárok za mesiac október 2013, sa spoločnosť KANAPA spol. s r.o.
v konkurze stala dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stala veriteľom dlžníka. Odvolací
súd konštatuje, že je nesporné, že postavenie spoločnosti KANAPA spol.
s r.o. v konkurze ako dlžníka a Sociálnej poisťovne ako veriteľa nastalo po vyhlásení konkurzu.

Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, pri rešpektovaní obsahu odvolacích námietok žalobcu a
obsahu vyjadrenia žalovaného k týmto odvolacím námietkam, posudzoval v odvolacom konaní základnú
a spornú otázku, či pohľadávka Sociálnej poisťovne
na peňažnej náhrade vyplatenej z garančného fondu ako dávka poskytnutá 164 bývalým zamestnancom

úpadcu za ich pracovnoprávne nároky vo výške 274.238,66 Eur, správcom - žalovaným uznaná čo do
právneho dôvodu a výšky v sume 127.693,66 Eur a neuznaná
čo do výšky v sume 146.545,- Eur, je v neuznanej sume 146.545,- Eur čo do výšky pohľadávkou proti
podstate s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR. Zodpovedaniu tejto otázky zodpovedá
aj žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V ustanovení § 87 ZoKR v znení účinnom od 1.1.2012, ktorá právna úpravasa vzťahuje na danú vec, sa určuje, čo možno považovať za pohľadávku proti podstate všeobecnej aj
oddelenej, stanovuje pravidlá pre rozdelenie pohľadávok pre všeobecnú
a oddelenú podstatu, upravuje poradie uspokojovania a postup pri uspokojovaní pohľadávok proti

konkrétnej podstate, ustanovuje spôsob uplatňovania pohľadávok proti podstate ako
aj postup pre riešenie sporov o tieto pohľadávky, stanovuje zodpovednosť správcu za škodu voči
veriteľom podstát a iným osobám, upravuje povinnosť správcu viesť osobitnú evidenciu pohľadávok
proti podstate a výpis z nej predkladať súdu. ZoKR pre uplatnenie pohľadávky proti podstate nEurčuje
formálne ani obsahové náležitosti. Veriteľ neuznanej pohľadávky proti podstate či už čo do právneho

dôvodu alebo čo do výšky, prípadne čo do právneho dôvodu a výšky, sa môže žalobou podľa § 87 ods.
8 ZoKR proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate v
lehote najneskôr do 15 dní
od doručenia výzvy správcu, ktorý právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate neuznal. Výzva
správcu podľa tohto ustanovenia je zákonnou povinnosťou správcu voči veriteľovi pohľadávky proti
podstate. Žaloba veriteľa podľa § 87 ods. 8 ZoKR je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., v

ktorej veriteľ musí preukázať naliehavý právny záujem na podaní žaloby.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca má v danej veci naliehavý právny
záujem na podaní žaloby o určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pretože
v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný neuznal časť pohľadávky žalobcu, ktorú žalobca

prihlásil ako pohľadávku proti podstate vo vyhlásenom konkurze na majetok úpadcu. Neuznanie časti
pohľadávky uplatnenej ako pohľadávka proti podstate je tou právnou skutočnosťou, ktorou je na strane
žalobcu daný naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože bez tohto určenia by sa na
neuznanú časť pohľadávky v konkurze neprihliadalo.

Podľa § 87 ods. 2 písm. j/ ZoKR v znení účinnom od 01.01.2012 pohľadávky proti všeobecnej podstate
sa zo všeobecnej podstaty uspokojujú v tomto poradí : pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol
nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo
výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho
vzťahu po vyhlásení konkurzu vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a

kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa
znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmena g/ a h/.

Podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR v znení účinnom od 01.01.2012 pohľadávky proti všeobecnej podstate
sa zo všeobecnej podstaty uspokojujú v tomto poradí : pohľadávky

na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi
za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate.

Odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvého stupňa na danú skutkovú situáciu správne aplikoval
a vyložil citované zákonné ustanovenia upravujúce jednak pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla

žalobcovi vyplatením z garančného fondu ako dávky poskytnutej zamestnancom za ich pracovnoprávne
nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
a v súvislosti s vyplatením tejto dávky správne aplikoval a vyložil časovo a vecne pracovnoprávny nárok,
ktorý je pohľadávkou proti podstate a ktorý predstavuje pohľadávku na peňažnej náhrade vyplatenej z
garančného fondu. Podľa názoru odvolacieho súdu

je nepochybné, že medzi zamestnancom a úpadcom ako zamestnávateľom vzniká samostatný právny
vzťah založený pracovnou zmluvou a medzi úpadcom ako zamestnávateľom
a Sociálnou poisťovňou vzniká samostatný povinný verejnoprávny vzťah práve pre prípady, keď
zamestnávateľ nebude plniť povinnosti voči zamestnancovi z dôvodu platobnej neschopnosti. Pri
samostatnosti týchto právnych vzťahov pohľadávka proti podstate vznikla inému subjektu ako je

zamestnanec úpadcu, ktorý má nárok predovšetkým na mzdu a iné nároky súvisiace s pracovným
pomerom. Od 1.1.2012 platí pre pohľadávky vzniknuté Sociálnej poisťovni vyplatením dávky z
garančného fondu zamestnancovi úpadcu
po vyhlásení konkurzu, právny stav, podľa ktorého dávka poskytnutá zamestnancovi za jeho
pracovnoprávne nároky musí okrem podmienky, že ide o pracovnoprávny nárok spĺňať

aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku spočívajúcu v tom, že ide o pracovnoprávny nárok, ktorý je
pohľadávkou proti podstate. Na pohľadávku Sociálnej poisťovne uplatnenú ako pohľadávku proti
podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR sa v plnom rozsahu vzťahuje ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j/
ZoKR, ktoré pre účely právneho dôvodu a výšky pohľadávky Sociálnej poisťovne proti podstate určujeprávny dôvod a výšku pracovnoprávneho nároku proti podstate. Pracovnoprávny nárok proti podstate,
ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu
a za kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, sa uspokojuje najviac vo výške

štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac. Pracovnoprávne nároky, ktoré
vznikli po vyhlásení konkurzu vo výške presahujúcej výšku štvornásobku životného minima mesačne
za každý kalendárny mesiac nie sú pohľadávkou proti podstate a je potrebné ich uplatniť v konkurze
prihláškou. Teleologickým, systematickým, ale aj gramatickým výkladom oboch zákonných ustanovení,
dospel odvolací súd k záveru, že aj dávka vyplatená z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú

zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, je pohľadávkou Sociálnej poisťovne proti podstate len
do výšky štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac, pretože len tento
pracovnoprávny nárok je pohľadávkou proti podstate, ktorú si môže Sociálna poisťovňa následne
uplatniť v konkurze proti úpadcovi ako pohľadávku proti podstate. Odvolací súd konštatuje, že suma
146.545,- Eur nie je čo do právneho dôvodu
a výšky pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR a preto súd prvého stupňa rozhodol

v právnej veci vecne správne, keď žalobu žalobcu zamietol.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru, odvolací súd vyhodnotil základnú odvolaciu
námietkužalobcu,spočívajúcuvtvrdení,žepohľadávkažalobcujepohľadávkouprotipodstateajvsume
146.545,- Eur vyplatenej bývalým zamestnancom úpadcu

z garančného fondu, ako nedôvodnú bez opory v citovaných zákonných ustanoveniach.
Z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. l/ ZoKR nepochybne vyplýva, že zákonodarca viazal pohľadávku
žalobcu, ktorá je pohľadávkou proti podstate, na pracovnoprávny nárok zamestnanca, ktorý je taktiež
pohľadávkou proti podstate. V opačnom prípade by bola pohľadávka žalobcu proti podstate viazaná
iba na pracovnoprávny nárok bez toho, aby tento pracovnoprávny nárok zamestnanca bol viazaný na

hmotnoprávnu podmienku pohľadávky proti podstate.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi uvedenými a

navrhnutými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu
prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 OSP. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací

súd zistil, že z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovaný si
trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.