Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2011

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/114/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202896
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2011:7807202896.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Ladislava Sztupáka - L

- Stav, Rožňava, Edelényska č. 40, IČO: 33007896, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Milkom
so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, proti žalovaným 1.) A.. E. E., E..
XX.XX.XXXX, I. M. G. Č.. XXX a 2.) Š. E., E.. XX.XX.XXXX, I. M. G. Č.. XXX, zastúpeným advokátom
JUDr. Jurajom Dubovským so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Akademika Hronca č. 9 , o
zaplatenie 2.134,73 EUR istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a v ä z u j e žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 302,91 EUR s 8,00 %
ročným úrokom z omeškania od 29.5.2007 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie 153,04 EUR s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007
do zaplatenia.

Z a m i e t a žalobu o zaplatenie 1.678,78 EUR s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007
do zaplatenia a 8,00 % ročným úrokom zo sumy 302,91 EUR od 17.4.2007 do 28.5.2007.

Z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 739,95 EUR, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou u právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade JUDr.
Juraja Dubovského .

Z a v ä z u j e žalobcu uhradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 62,27 EUR, v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť 64.311,- Sk s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od

17.4.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania a to z titulu úhrady ceny vykonaných stavebných prác
za opravu rodinného domu žalovaných.

Súd rozsudkom 6C/114/2007-53 zo dňa 16.8.2007 zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 50.574,50 Sk
a vylúčil rozhodovanie o 13.736,50 Sk na samostatné konanie. Uznesením Krajského súdu Košice
6Co/342/2007-68 zo dňa 4.2.2008 bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie
konanie.RozsudkomOkresnéhosúduRožňava6C/114/2007-105zodňa8.12.2008bolažalobažalobcu

zamietnutá v celom rozsahu a bol zaviazaný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške
17.452,60 Sk a trovy štátu vo výške 3560,- Sk. Uznesením Krajského súdu Košice 6Co/76/2009-117
zo dňa 19.5.2009 bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Z dôvodov
rozhodnutia vyplýva, že v konaní účastníci uzavreli zmluvu o úprave veci a uložil súdu ustáliť cenustavebných prác vykonaných žalobcom pre žalovaných v 1. a 2. rade. Následne bude potrebné zisťovať,
aká cena bola žalovanými uhradená žalobcovi a vo veci opätovne rozhodne.

Počas konania po vykonanom znaleckom dokazovaní došlo k súhlasnému prejavu oboch strán ohľadom
otázky hodnoty stavebných prác vykonaných žalobcom pre žalovaných v 1. a 2. rade tak, že obe strany
súhlasili s hodnotou stavebných prác vo výške 59.700,40 Sk, resp. 1981,69 EUR. K cene dospeli na
základe výpočtu znalca, keď ohodnotil stavebné práce na základe tvrdenia žalobcu a stavebné práce na
základe tvrdenia žalovaných a kde dohoda o cene bola priemerom medzi takto určenými cenami. Preto

súdu v ďalšom konaní vychádzal z dohodnutej ceny stavebných prác medzi účastníkmi počas konania
v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť
skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Spornou otázkou v konaní ostala výška platby za vykonané stavebné práce, nakoľko žalobca tvrdil, že
mu žalovaní v 1. a 2. rade uhradili sumu 20.000,- Sk dňa 24.3.2007 a na druhej strane žalovaní v 1. a

2. rade trvali na tom, že uhradili žalobcovi dňa 19.3.2007 sumu 50.575,- Sk.

Žalobca zobral žalobu späť čiastočne, čo do sumy 153,04 EUR, ako rozdiel medzi pôvodne uplatnenou
sumou 63.311,- Sk a dohodnutou sumou stavebných práce 59.700,40 Sk - rozdiel predstavoval 4.610,48
Sk.

Po úpravách žaloby predmetom tohto konania bol návrh žalobcu na zaplatenie 59.700,40 Sk (1981,69
EUR) s úrokmi z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 17.4.2008 do zaplatenia.

Žalobca poukázal na to, že na základe ústnej objednávky pre žalovaných v 1. a 2. rade vykonal murárske

a búracie práce na rodinnom dome, ktoré vyfakturoval faktúrou č. 200712 na sumu 50.575,- Sk a z
tejto sumy mu žalovaný v 2. rade uhradil 24.3.2007 zálohovo 20.000,- Sk, čo preukazoval faktúrou a
príjmovým dokladom. Ďalšou faktúrou č. 200720 si žalobca vyfakturoval za ďalšie stavebné práce a
dodávky materiálu 33.736,50 Sk, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade neuhradili. K otázke úhrady faktúry č.
200712 v čiastočnej výške žalobca uviedol, že dňa 19.3.2007 v priestoroch jeho kancelárie bol prítomný

žalobca a obaja žalovaní v 1. a 2. rade. Súhlasili s vyfakturovanou čiastkou vo faktúre č. 200712 zo dňa
19.3.2007, avšak nemali so sebou peniaze a preto až o tri dni mu žalovaný v 2. rade priniesol 20.000,-
Sk, ktoré žalobca prijal. Vtedy mu aj sľúbil doplatiť zvyšok fakturovanej sumy. Neskôr mu žalovaní
oznámili, že už mu viac za práce nezaplatia. Žalobca uznal, že podpísal príjmový pokladničný doklad
zo dňa 19.3.2007 o platbe 50.575,- Sk ako úhradu za faktúru č. 200712 a odovzdal ho žalovanej v 1.

rade, pričom príjmový pokladničný doklad podpísal skôr, ako došlo ku platbe, ku ktorej napokon v tej
výške ani nedošlo. Žalobca zdôraznil, že z doterajšieho dokazovania bolo preukázané, že žalovaní v
1. a 2. rade neuhradili žalobcovi celkovú sumu faktúry vo výške 50.575,- Sk, ale z tejto sumy zaplatili
len 20.000,- Sk a preto zvyšok majú doplatiť. Poukázal na výpoveď svedkyne I., ktorá bola prítomná
pri vyhotovení faktúry a potvrdila, že v ten deň peniaze neboli odovzdané. Preto je tu pochybnosť, či

bola suma vyplatená. V tom čase bola medzi účastníkmi dôvera a práce ešte naďalej pokračovali. Z
toho dôvodu navrhol opätovný výsluch žalovaného v 2. rade, ako aj svedkyne I., ktorým by sa odstránili
rozpory medzi ich výpoveďami. Žalobca tiež zdôraznil, že doklady o nákupe tovaru žalovanými v 1.
a 2. rade v rozhodnom období ešte nepreukazujú to, že by bola zaplatená celková suma faktúry tak,
ako o tom hovorí príjmový pokladničný doklad, ktorý vystavil žalobca. V prípade úspechu žiadal priznať

trovy konania, resp. nepriznať trovy konania účastníkov z dôvodu, že výška náhrady bola ustálená
na základe znaleckého dokazovania a vzájomnej dohody účastníkov. Preto nech súd prípadne trovy
konania neprizná.

Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili s podanou žalobou a navrhli ju zamietnuť, nakoľko sumu 50.575,-

Sk uhradili žalobcovi. Počas konania po dohode o výške hodnoty stavebných prác boli ochotní uhradiť
žalobcovi priamo na pojednávaní sumu 302,91 EUR, ako rozdiel medzi dohodnutou cenou vo výške
59.700,40 Sk a zaplatenou faktúrou vo výške 50.575,- Sk a v tejto časti uznali nárok žalobcu. V
prevyšujúcej časti navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnili si náhradu trov konania. Ohľadom
úhradycenyzadohodnutépráceuviedliužvodporevočiplatobnémurozkazu,žedohodnutúfakturovanú

sumu vo výške 50.575,- Sk uhradili, čo preukázali príjmovým pokladničným dokladom, ktorý vystavil
žalobca zo dňa 19.3.2007 na sumu 50.575,- Sk ako úhrada za faktúru č. 200712. Žalovaní uvedené
tvrdili aj v odpovedi na výzvu žalobcu zo dňa 9.5.2007, kde uviedli, že za vykonané práce uhradili celkovú
fakturovanú sumu 50.575,- Sk, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.3.2007. Žalovanítvrdili, že prijatie platby 50.575,- Sk potvrdil sám žalobca v príjmovom pokladničnom doklade s tým, že po
19.3.2007 žiadni zamestnanci žalobcu už u nich nevykonávali práce. Žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu listom zo dňa 20.4.2007 vyzval žalovaných k mimosúdnej úhrade dvoch faktúr v celkovej

hodnote64.311,-Sk,čopredstavovalopôvodnúžalovanúsumu,kdepripojilpríjmovýpokladničnýdoklad
zo dňa 19.3.2007, ktorý nebol podpísaný osobou, ktorá ho vyhotovila, ani osobou, ktorá ho schválila,
ako dôkaz o úhrade faktúry č. 200712 a pripojil ďalšiu faktúru č. 200720 zo dňa 2.4.2007 s pripojeným
krycím listom od spracovateľky C. X..

Žalovanáv1.radezdôraznila,že19.3.2007sasožalobcomdohodlinatom,žetýmdňomukončížalobca
akékoľvek stavebné práce a uhradila mu spolu so žalovaným v 2. rade sumu 50.575,- Sk. V uvedený deň
zamestnanci žalobcu u nich ešte pracovali. Do 19.3.2007 žalobcom vykonané práce mohli mať hodnotu
cca 50.000,- Sk a následne už žalovaní nemali záujem, aby žalobca v prácach pokračoval z dôvodu
nedostatočnej intenzity vykonávania prác.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že 19.3.2007 po telefonickom rozhovore so žalobcom, kedy už približne
vedeli, v akej čiastke chce doplatenie ceny stavebných prác, sa cestou z M. G. do Košíc zastavili u
neho v kancelárii v budove bývalého Zväzarmu. Po príchode do kancelárie ich vítala sekretárka pani
I., pričom nebola o ich príchode informovaná. Následne rokovali so žalobcom a v tento deň mu uhradili
sumu cca 50.000,- Sk. Peniaze odovzdávala žalobcovi žalovaná v 1. rade v rôznych bankovkách. V ten

deň mali so sebou väčší obnos peňazí, pretože išli do Košíc kupovať rôzny stavebný materiál, najmä
príslušenstvo do kúpeľne. Finančné prostriedky mali v hotovosti, nakoľko dňa 14.3.2007 žalovaná v
1. rade realizovala výber z svojho účtu vo výške jedenkrát 100.000,- Sk a jedenkrát 50.000,- Sk. Po
19.3.2007 už zamestnanci žalobcu nevykonávali u nich práce.

Žalovaní v 1. a 2. rade zdôraznili, že v konaní predložili originálny príjmový pokladničný doklad ohľadom
úhrady sumy 50.575,- Sk, ktorý nebol spochybnený a predložili výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že na
účte mali dostatočné finančné prostriedky a zároveň uskutočnili aj výber z účtu pred úhradou faktúry.
Doklad, ktorý predložil žalobca na príjem sumy 20.000,- Sk bol spochybnený, nakoľko do spisu boli
predložené viaceré verzie dokladu. Žalovaný v 2. rade nikdy nepotvrdil, že by bol zaplatil sumu 20.000,-

Sk z vyfakturovanej sumy. Žalovaní v 1. a 2. rade uznali sumu 302,91 EUR, súhlasili so zastavením
konania v časti späťvzatia žaloby a v ostatnej časti navrhli žalobu zamietnuť. Mali zato, že v konaní
dostatočne preukázali, že žalobcovi vyplatili sumu 50.575,- Sk a to originálnym príjmovým pokladničným
dokladom, kde je podpísaná svedkyňa I. a žalobca s tým, že podpisy neboli spochybnené a nie je dôvod
pochybovať o uvedenej listine. Výpoveď svedkyne I. bola rozporná, nakoľko najprv uviedla, že sedela

chrbtom k účastníkom s tým, že následne uviedla, že nebolo to vyplatené a neskôr jej mal žalobca
povedať, že nemali peniaze a preto mu nevyplatili faktúru a neskôr mu dali 20.000,- Sk. Žalovaní v
1. a 2. rade namietali pravosť predkladaného dokladu o zaplatení 20.000,- Sk a zdôraznili, že nebolo
by logické, aby im žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad a tento im mal odovzdať bez toho, že
by mu vyplatili finančné prostriedky. Žalobca mohol urobiť iné opatrenia na zabezpečenie pohľadávky.

Jediným hodnoverným dokladom v rámci obchodných vzťahov je príjmový pokladničný doklad, ktorého
pravosť nebola spochybnená a z toho dôvodu navrhli nad uznanú sumu žalobu zamietnuť. Uplatnili si
trovy konania vo výške 1170,10 EUR pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

Svedkyňa W. I., ktorá vykonávala pre žalobcu účtovnícke práce ako živnostníčka, potvrdila, že vyhotovila
obe faktúry pre žalovaných v 1. a 2. rade na základe, ktorých žalobca vymáha svoju pohľadávku.
Pamätala si, že žalovaní v 1. a 2. rade prišli do kancelárie žalobcu, avšak nevedela uviesť, v ktorý deň.
V tej chvíli nevedela svedkyňa, na čo prišli, pričom prebehli rozhovory medzi žalobcom a žalovanými,

s tým, ,že svedkyňa do toho nebola zapojená a sedela v miestnosti chrbtom za svojim písacím stolom.
Dohodli sa na určitej sume, ktorú jej kázal žalobca uviesť do faktúry a preto vyhotovila prvú faktúru
na vyše 50.000,- Sk. Bolo to za dovtedy vykonané práce pre žalovaných ako odberateľov. Žalovaní v
ten deň nemali pri sebe peniaze a sľúbili, že fakturovanú sumu uhradia po tom, ako žalobca vykoná
kontrolu u nich. V jej prítomnosti žalovaní nič žalobcovi neplatili. Na pokyn žalobcu v ten deň vystavila aj

príjmový pokladničný doklad vo výške 50.575,- Sk, ktorý odovzdala žalobcovi a ten ho pravdepodobne
odovzdal žalovaným. Žalobca až neskôr jej povedal, že žalovaní mu čiastku, ktorá bola na príjmovom
pokladničnom doklade zo dňa 19.3.2007, neuhradili a neskôr mu uhradili sumu 20.000,- Sk. Príjmový
pokladničný doklad zo dňa 24.3.2007 nevyhotovovala svedkyňa, ale sumu zaúčtovala a vyhotovovalafaktúru. Na účet žalobcu zaúčtovala iba 20.000,- Sk, nakoľko žalobca je povedal, že mu bola uhradená
len táto suma a odovzdal jej aj príjmový pokladničný doklad z 24.3.2007 na 20.000,- Sk ako zálohu.
Svedkyňa si pamätala, že žalobca odovzdal žalovaným v 1. a 2. rade faktúru zo dňa 19.3.2007

ako aj príjmový pokladničný doklad potvrdzujúci prevzatie 50.575,- Sk a žalovaní v jej prítomnosti
nič neplatili, nakoľko povedali, že nemajú pri sebe peniaze. Pri ďalšej výpovedi svedkyňa tvrdila, že
vedela, že žalovaní majú prísť za žalobcom, vyhotovila faktúru ako aj príjmový pokladničný doklad o
príjme fakturovanej sumy a uvedené listiny žalobca odovzdal žalovaným. Nato počula, že niektorý zo
žalovaných hovoril, že nemajú pri sebe peniaze. Žalobca nepýtal späť príjmový pokladničný doklad

a počula, ako sa dohodli, že žalovaní na ďalší týždeň mu čiastku zaplatia. Svedkyňa uviedla, že z
rozhovoru žalobcu a žalovaných pochopila, že žalovaní prišli za žalobcom, aby sa s ním dohodli na
celkovej cene a dohodli sa na tom, že sa to bude dvakrát fakturovať. Svedkyňa vyhotovila aj druhú
faktúru z poverenia žalobcu neskôr po skončení prác, ktorú aj doručovala žalovaným v 1. a 2. rade,
avšak táto sa vrátila ako neprevzatá.

Z konfrontácie svedkyne a žalovaných v 1. a 2. rade vyplýva, že rozpor medzi ich výpoveďami sa
neodstránil, nakoľko svedkyňa tvrdila, že žalovaní v 1. a 2. rade nemali pri sebe peniaze, čo žalovaní
v 1. a 2. rade popierali.

Svedok A. E., zamestnanec žalobcu, uviedol, že žalobca mu hovoril, že žalovaní v 1. a 2. rade mu

vyplatili nejakých 20.000,- Sk a zvyšok vyše 50.000,- Sk mu odmietajú vyplatiť.

Svedok X. S., zamestnanec žalobcu a brat žalobcu uviedol, že počul rozhovor medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade, keď mu žalovaný v 2. rade sľuboval, že ide do zahraničia a po návrate mu zvyšok
vyrovná, pričom nepočul o akú sumu sa malo jednať. Rozhovor prebehol určite v čase, keď ešte práce

na dome žalovaných neskončili.

Svedok O. S., zamestnanec žalobcu, uviedol, že bol náhodou svedkom toho, keď sa žalovaný v 2. rade
dohadoval so žalobcom na niektorej stavbe v Rožňave, že mu vyplatí zálohu iba 20.000,- Sk a neskôr po
návrate zo zahraničia mu vyplatí zvyšok. Rozhovor sa mal odohrať ešte predtým, než ukončili stavebné

práce na dome žalovaných.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Z faktúry č. 200712 zo dňa 19.3.2007 splatnej 25.3.2007 vyplýva, že bola účtovaná suma 50.575,- Sk

za búracie a murárske práce vykonané žalobcom pre žalovaných v 1. a 2. rade.

Z príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia čísla zo dňa 19.3.2007 vyplýva, že žalobca potvrdil,
že od žalovaných v 1. a 2. rade prijal sumu 50.575,- Sk ako úhradu faktúry č. 200712. Na príjmovom
pokladničnom doklade je podpísaný žalobca a za vyhotovovateľa svedkyňa I..

Z faktúry č. 200720 zo dňa 2.4.2007 splatnej 16.4.2007 vyplýva, že bola fakturovaná suma žalobcom
pre žalovaných v 1. a 2. rade za stavebné práce a dodávku materiálu vo výške 33.736,50 Sk.

Z príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia čísla zo dňa 24.3.2007 vypísaného rukou a

podpísaného žalobcom vyplýva, že v tento deň prijal zálohu k faktúre č. 200712 vo výške 20.000,- Sk.

Z výzvy žalobcu pre žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 24.4.2007 nazvanej Žiadosť o úhradu faktúry
č. 200712 a č. 200720 v celkovej sume 64.311,- Sk - pokus o zmier vyplýva, že žalobca vyfakturoval
žalovaným v 1. a 2. rade murárske a búracie práce faktúrou č. 200712 na sumu 50.575,- Sk, z ktorej

uhradili zálohovo 20.000,- Sk a zostalo doplatiť 30.575,- Sk. Faktúrou č. 200720 bola doúčtovaná cena
za stavebné práce a dodávku materiálu vo výške 33.736,50 Sk. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu
dlžnej sumy 64.311,- Sk do 5 dní od obdržania listu.

Z odpovede žalovaných v 1. a 2. rade na žiadosť žalobcu zo dňa 9.5.2007 vyplýva, že žalovaní oznamujú

žalobcovi, že celkovú fakturovanú sumu vo výške 50.575,- Sk uhradili, o čom majú príjmový pokladničný
doklad zo dňa 19.3.2007. Po úhrade vyfakturovanej sumy už neprejavili záujem o ďalšiu spoluprácu a
preto nemajú povinnosť platiť niečo na základe ďalších faktúr.Z výpisu z účtu žalovanej v 1. rade vyplýva, že dňa 13.3.2007 bol realizovaný vklad vo výške 245.000,-
Sk a dňa 14.3.2007 bol z uvedeného účtu realizovaný výber vo výške 100.000,- Sk a 50.000,- Sk.

Zo znaleckého posudku č. 33/2010 od znalca Ing. Bartolomeja Turóciho vyplýva, že cena stavebných
prác vykonaných podľa tvrdenia žalobcu je 2277,71 EUR a cena stavebných prác vykonaných podľa
tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade je 1685,66 EUR.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná len do sumy

302,91 EUR istiny s príslušenstvom a preto mu v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti žaloba bola
nedôvodná a preto ju zamietol.

Predmetom tohto konania po úpravách bolo zaplatenie sumy 1981,69 EUR s 8,00 % ročným úrokom
z omeškania od 17.4.2007 do zaplatenia a to z titulu doplatku ceny za vykonané stavebné práce. Ako
už bolo uvedené vyššie, účastníci vzájomnou dohodou dospeli k hodnote stavebných prác vo výške

1981,69 EUR (59.700,40 Sk). Žalobca trval na zaplatení uvedenej sumy, aj keď v konaní tvrdil, že
žalovaní v 1.a 2.rade mu uhradili sumu 20.000,- Sk.

Žalovaní v 1.a 2.rade z dohodnutej ceny boli ochotní uhradiť rozdiel medzi nimi zaplatenou sumou
50.575,- Sk a dohodnutou sumou 59.700,40 Sk vo výške 302,91 EUR (9.125,46 Sk).

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola úhrada faktúry zo dňa 19.3.2007 vo výške 50.575,-- Sk.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca tvrdil, že uvedená faktúra mu nebola uhradená v deň
vystavenia a odovzdania faktúry s tým, že až dňa 24.3.2007 mu žalovaný v 2.rade uhradil zálohovú

platbu vo výške 20.000,-- Sk. Tvrdenie žalobcu potvrdzovali svedkovia: E., S. a S., ktorí v tom čase
pracovali u žalobcu na stavbe žalovaných v 1.a 2.rade, kde mali počuť rozhovor medzi žalobcom a
žalovaným v 2.rade, že zvyšok peňazí mu zaplatí po návrate zo zahraničia, resp. od žalobcu vedeli,
že mu žalovaný v 2.rade zaplatil len 20.000,-- Sk. Svedkyňa I., účtovníčka žalobcu uviedla, že v
deň vystavenia faktúry 19.3.2007 žalovaní v 1.a 2.rade pred ňou žalobcovi nezaplatili žiadne finančné

prostriedkyamaliuviesť,žeprisebepeniazenemajú.Následnejejmalžalobcaodovzdaťsumu20.000,--
Sk aj s príjmovým pokladničným dokladom, ktorú ona zaúčtovala ako zálohová platba na faktúru zo dňa
19.3.2007.

Na druhej strane žalovaní v konaní preukazovali súdu, že disponovali s dostatočným množstvom

finančných prostriedkov, nakoľko dňa 13.3.2007 mali na účte sumu 245.000,-- Sk a dňa 14.3.2007
vykonali výber hotovosti vo výške spolu 150.000,-- Sk. Žalovaní v 1.a 2.rade zhodne tvrdili, že dňa
19.3.2007 sa dostavili do kancelárie žalobcu, kde im odovzdal faktúru na sumu 50.575,-- Sk za vykonané
práce s tým, že v hotovosti mu vyplatili sumu uvedenú vo faktúre a obdržali príjmový pokladničný
doklad na sumu 50.575,-- Sk, ktorý predložili súdu. Uvedený príjmový pokladničný doklad bol vypísaný

a podpísaný svedkyňou I. a podpísaný žalobcom. Poukázali na to, že sa jedná o originálny príjmový
pokladničný doklad, ktorým im žalobca potvrdil prijatie sumy 50.575,-- Sk.

Žalobca navrhol vykonať doplnenie dokazovania opätovným výsluchom žalovaného v 2.rade a
výsluchom svedkyne I. ohľadom tvrdení žalobcu na úhradu sumy 20.000,-- Sk a ohľadom odstránenia

rozporov vo výpovediach účastníkov, resp. svedkyne. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania z dôvodu, že svedkyňa I. bola v konaní vypočutá dvakrát a tak žalobca, ako aj žalovaní
v 1.a 2. rade, boli v konaní vypočutí. Súd mal zato, že v spise sa nachádzajú jednak písomné podania
účastníkov, ako aj zápisnice o ich výsluchu a účastníci, resp. svedkyňa v konaní dostatočným spôsobom
zodpovedali na otázky ohľadom dokazovania úhrady sumy 50.575,-- Sk.

Súd mal zato, že žalovaní v 1.a 2.rade v konaní preukázali, že uhradili dňa 19.3.2007 žalobcovi
sumu 50.575,-- Sk. Vyplýva to z tej skutočnosti, že v konaní predložili originálny príjmový pokladničný
doklad vystavený žalobcom, ktorým potvrdzoval prijatie uvedenej sumy. Uvedený doklad nie je možné
spochybniť svedeckými výpoveďami zamestnancov žalobcu, ktorí len mali počuť, že žalovaný ešte

doplatí žalobcovi finančné prostriedky, keď sa vráti zo zahraničia, resp. svedectvo účtovníčky žalobcu,
ktorá tvrdila, že v jej prítomnosti žalovaní nevyplatili žiadne finančné prostriedky. Je to v príkrom rozpore
s tým, že žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad na faktúru, ktorú tiež vystavil toho istého dňa, čím
vlastne potvrdil žalovaným v 1.a 2.rade, že mu vyplatili finančné prostriedky. Nie je logické, aby odovzdalz ruky doklad potvrdzujúci príjem takej vysokej sumy napriek tomu, že mu suma nebola vyplatená.
Žalovanív1.a2.radenaviacpreukazovali,žedisponovalifinančnýmiprostriedkaminaúčte,resp.tým,že
pred úhradou uvedenej sumy finančné prostriedky z účtu vyberali. Preto súd uveril tvrdeniam žalovaných

v 1.a 2.rade, že riadne vyplatili faktúru na sumu 50.575,-- Sk, nakoľko o tom predložili najdôveryhodnejší
doklad, aký môže účastník v konaní predložiť a to príjmový pokladničný doklad podpísaný žalobcom
o tom, že prijal od žalovaných uvedené finančné prostriedky. V opačnom prípade by totiž bol popretý
základný dôkazný prostriedok, ktorý sa realizuje v obchodný vzťahoch, kde si navzájom účastníci
obchodného vzťahu písomne potvrdzujú buď prevzatie tovaru, alebo zaplatenie tovaru tým, že majú

buď pokladničný doklad vyhotovený ručne, alebo doklad vyhotovený strojom, ktorým v budúcnosti môžu
preukazovať buď nákup tovaru, alebo realizáciu nejakej platby.

Keďže žalovaní v 1.a 2.rade preukázali, že z celkovej dohodnutej sumy za vykonané práce vo výške
59.700,40 Sk uhradili 50.575,-- Sk, bolo potrebné ich zaviazať na doplatenie rozdielu vo výške 302,91
EUR a v prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, čo do sumy 1.678,78 EUR.

Súd naviac zdôrazňuje, že žalobca tvrdil, že prijal čiastku 20.000,-- Sk, napriek tomu zotrval na žalobe
na úhrade celej sumy 59.700,40 Sk.

Výrok o zastavení konania v časti 153,04 EUR s príslušenstvom sa opiera o ustanovenie § 96 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Výrok o priznaných úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a § 10a citovaného nariadenia, podľa ktorého ak
došlo k omeškaniu pred 1.1.2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2008. Žalovaní v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania so zaplatením žalovanej sumy najskôr

od 29.5.2007 a to nasledujúci deň po tom, čo prevzali žalobu a platobný rozkaz v tejto veci. Skôr totiž na
základe mimosúdnej výzvy nemohlo začať premlčanie, keď bola sporná otázka výšky dlhu. Preto súd
žalobu zamietol ohľadom úrokov z omeškania od 17.4.2007 do 28.5.2007. Výška úroku bola určená na
základe základnej sadzby NBS, ktorá k 1. dňu omeškania predstavovala 4 %.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastníci vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemánanáhradutrovprávo.Žalobcažalovalsumu64.311,-Skauspelvkonanílenčodosumy9.125,40
Sk. Jeho úspech teda predstavuje cca 15 % a neúspech cca 85 %. Preto súd priznal trovy konania
žalovaným v 1. a 2. rade v pomernej výške vzhľadom na ich väčší úspech, ktorý predstavoval rozdiel

medzi ich úspechom a neúspechom vo výške 70 %. Žalovaní v 1. a 2. rade si uplatnili trovy konania
pozostávajúce len z trov právneho zastúpenia nasledovne:

Hodnotu jedného úkonu vypočítali zo sumy 1831,- EUR (súčet zamietnutého nároku a zastaveného
konania) vo výške 81,33 EUR.

Dátum Úkon Hodnota úkonu RP
14.08.2007 Prevzatie zastúpenia 81,33 EUR 7,41 EUR
16.08.2007 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 EUR 7,41 EUR
30.10.2007 Vyjadrenie k odvolaniu 81,33 EUR 7,41 EUR

04.12.2008 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 EUR 7,41 EUR
22.10.2009 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 EUR 6,95 EUR
07.07.2010 Písomné vyjadrenie vo veci 81,33 EUR 7,21 EUR
27.09.2010 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 EUR 7,21 EUR
27.09.2010 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 EUR 7,21 EUR

04.04.2011 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 EUR 7,41 EUR
27.05.2011 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 EUR 7,41 EUR
10.06.2011 Zastupovanie na pojednávaní 81,33 EUR 7,41 EUR
SPOLU trovy a RP: 975,08 EUR
DPH 20 % 175,02 EUR

Celkom trovy a RP s DPH: 1170,10 EURSúd preskúmal vyúčtovanie trov žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle Vyhlášky 655/2004 Z.z. a zistil, že
žalovaní v 1. a 2. rade si nesprávne uplatnili RP za úkony vykonané v roku 2007 a 2008, nakoľko v roku
2007 patria len vo výške 5,90 EUR a v roku 2008 vo výške 6,30 EUR. Duplicitne žiadali náhradu za

účasť na pojednávaní 27.09.2010. Správne vyúčtovanie malo byť vo výške 1.057,08 EUR trov právneho
zastúpenia s DPH. Žalovaní v 1. a 2. rade si neuplatňovali náhradu za súdny poplatok, resp. náklady na
znalecké dokazovanie. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu vo veci súd žalovaným priznal 70 %
zo sumy 1.057,08 EUR, čo predstavuje 739,95 EUR.

Výrok o trovách štátu sa opiera o ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p.. Štátu vznikli trovy na vyplatenom
svedočnom vo výške 88,96 EUR (2680,- Sk). Súd vzhľadom na výsledok tohto konania zaviazal žalobcu
uhradiť pomernú časť týchto trov vo výške 70 %, čo predstavuje 62,27 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.