Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/530/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218224
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:1413218224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: K. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, Z., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre toto
konanie Mgr. Z. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 1.143,18 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 19. januára
2015 č.k. 35C/95/2014-78 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi
nepriznal náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497, § 708 ods. 1, § 710 Obch.z.,
§ 524 ods. 1, 2 O.z., § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu

navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľ nepreukázal vznik právneho vzťahu medzi
ním a odporcom a ani poskytnutie akéhokoľvek plnenia odporcovi, či už na základe právneho dôvodu
alebo bez právneho dôvodu. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že dňa 25.9.2007 uzavrel s odporcom
Zmluvu č. 2311692453, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej poskytol
odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti mali byť
upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že Zmluva

obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného
zákonníka a zákona č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného ustanovenia
§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, inak je
neplatná. Navrhovateľ však súdu žiadnu písomnú zmluvu o úvere, ktorá by v súlade s jeho tvrdením
obsahovala zákonné náležitosti, nepredložil. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadny doklad o poskytnutí
peňažného plnenia odporcovi zo strany právneho predchodcu navrhovateľa. K návrhu nie je pripojený
listinný dôkaz o poukázaní, resp. odovzdaní finančných prostriedkov odporcovi v určitej sume alebo

výpis z účtu, z ktorého by vyplývalo reálne čerpanie peňažných prostriedkov odporcom. Prílohu ku
Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14.2.2011, založenú na č.l. 22, súd nepovažoval za
dôkaz preukazujúci tvrdenie navrhovateľa. Hoci sa číslo účtu uvedené na tejto listine zhoduje s číslom
účtu, ku ktorému mal byť žiadaný kontokorentný úver (č.l.3), ako dátum poskytnutia je na tejto listineuvedený dátum 7.6.2007. Podľa tvrdenia navrhovateľa mala byť zmluva o úvere uzavretá až 25.9.2007.
Skutočnosť aká pohľadávka, na základe akého právneho vzťahu bola postúpená, nie je možné z tejto
listiny identifikovať. Nakoľko zo strany navrhovateľa nebola preukázané existencia tvrdeného právneho

vzťahu a ani existencia nároku na vrátenie poskytnutého plnenia, súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporcovi ako v plnom
rozsahu úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi žiadne
trovy doposiaľ nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak,
že návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 83,76 eur. Vo svojom odvolaní odvolateľ uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu a zamietnutím
žaloby v plnom rozsahu, keď je toho názoru, že navrhovateľ, resp. právny predchodca navrhovateľa
- Všeobecná úverová banka, a.s. s odporcom preukázateľne uzavrela zmluvu o bežnom účte, na

základe ktorej právny predchodca navrhovateľa zriadil odporcovi účet na realizáciu hotovostných a
bezhotovostnýchplatobnýchoperácií.Keďžezostranyodporcudošlokprečerpaniuprostriedkovnaúčte
a dostal sa do nepovoleného prečerpania zo strany právneho predchodcu došlo k ukončeniu zmluvy.
Ku dňu postúpeniu pohľadávky vyčíslil postupca dlžnú sumu vo výške 1.166,20 eur, ktorá pozostáva z
istiny 1.143,18 eur a úroku z omeškania 23,02 eur, čo postupca deklaruje prílohou k zmluve o postúpení.

Údaje výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a ide o listinný
dôkaz, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Ďalej odvolateľ poukázal na
skutočnosť, že súd navrhovateľa nevyzval na bližšie preukázanie dlžnej sumy a preto sa domnieval, že
predložený výpis bankového systému je pre súd dostatočným spôsobom na preukázanie výšky dlžnej
sumy. Súd počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku navrhovateľa a neuviedol, ktoré

skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, či navrhovateľ nemohol produkovať konkrétne dôkazy na
unesenie dôkazného bremena. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa
31.05.2011 sp. zn. 26Cob 51/2011 a Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.01.2014 sp. zn. 11Co/311/2012.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§
156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.
Predmetom konania pred súdom prvého stupňa vedeného pod sp. zn. 35C/95/2014 je návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 1.143,18 eur spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 9% zo sumy 1.143,18 eur od 15.02.2011 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu konštatuje,
že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal

dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2
O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa
len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa
náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky

požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p..

Z obsahu spisu vyplýva, že spolu s návrhom navrhovateľ predložil súdu ako prílohy žiadosť o poskytnutie
kontokorentného úveru - flexi debetu, kde je uvedený typ úveru flexi debet nezabezpečený, požadovanávýškaúveru:25.000,-Sk,číslobežnéhoúčtupreposkytnutieúverovéholimitu.Tátožiadosťjepodpísaná
odporcom. Ďalej boli zo strany navrhovateľa predložené všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s.
na depozitné produkty účinné dňom 01.02.2007, Dodatok č. 1 k týmto Všeobecným obchodným

podmienkam VÚB, a.s., zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011, Príloha k zmluve o
postúpení pohľadávok VÚB zo dňa 14.02.2011, Pokus o zmier zo dňa 22.08.2013, v ktorom okrem iného
navrhovateľ uviedol, že dňa 14.10.2010 bola pôvodným veriteľom - Všeobecná úverová banka, a.s.
vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru 1.143,18
eur, zmluvného zákonného úroku 259,33 eur a úroku z omeškania 23,02 eur. Zároveň navrhovateľ

vyzval odporcu, aby si svoju povinnosť splnil najneskôr do 29.08.2013. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,
že právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo spolu s predvolaním na termín pojednávania na deň
19.11.2014 doručené aj poučenie súdu o procesných právach a povinnostiach účastníka konania podľa
Občianskeho súdneho poriadku, medzi ktorými je aj poučenie podľa ustanovenia § 118a ods. 1, § 120
ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 4 O.s.p.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.,
podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa vety tretej súd

môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ
neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v konaní dostatočnými dôkazmi nepreukázal, že jeho nárok

v rozsahu uplatnenom v žalobe je dôvodný. Odvolací súd je pritom toho názoru, že v danej veci
neboli splnené podmienky, aby súd výnimočne vykonal aj iné dôkazy, ako ich v konaní predostrel
navrhovateľ. Keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca sa napriek riadne a včas doručenému
predvolaniu na nariadené prvostupňové pojednávanie na deň 19.01.2015 nedostavil, pričom svoju
neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal, navrhovateľ sa tak vlastným zavinením

neúčasťou na nariadenom pojednávaní sám zbavil možnosti byť súdom oboznámený o tých tvrdeniach,
ktoré zostali sporné, resp. nepreukázané.

Ďalej odvolací uvádza, že zo strany navrhovateľa už pri doručení návrhu na súd mali byť predložené
listinné dôkazy, ktorými by preukazoval dôvodnosť podaného a uplatneného nároku voči odporcovi. Ak

navrhovateľ uviedol, že zaplatenia uvedenej sumy sa domáha titulom uzavretia zmluvy č. 2311692453
zo dňa 25.09.2007, tak mal takúto zmluvu súdu predložiť. Ak takáto zmluva má byť zmluvou, ktorá je
uvedená na č.l. 3 a bola predložená navrhovateľom ako príloha návrhu, kde je uvedené len: žiadosť
o poskytnutie kontokorentného úveru - flexi debetu, tak v danom prípade odvolací súd konštatuje, že
predmetná zmluva nespĺňa náležitosti úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obch.z.,

nakoľko z predmetnej žiadosti nevyplýva, že by sa veriteľ zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a zároveň že sa dlžník zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 497 Obch.z. Ďalej
odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom odvolaní okrem toho, že uvádza,
že nebol vyzvaný na predloženie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali dôvodnosť ním uplatneného

nároku, súdu ani v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne ďalšie listinné dôkazy, čím by preukázal
oprávnenosť uplatneného nároku.S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu ako vecne správny vrátane závislého výroku o náhrade trov konania s použitím
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže si ale odporca náhradu
trov odvolacieho konania návrhom v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, odvolací súd
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.