Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214010789
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Soňa Mihaľáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214010789.4

Rozhodnutie
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
30. 6. 2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
Y. W. nar. XX. X. XXXX v S., bytom S., S. X, prechodne bytom S., V. X, spoločník a konateľ spol.
E. I. , s.r.o. O.

j e v i n n ý , ž e

v Košiciach a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť na syna Y. N., nar. 5. XX. XXXX, ktorá mu
vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej výška bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P
62/2013 zo dňa 12. 7. 2013 mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, čím mu vznikol dlh k rukám starých rodičov dieťaťa Z. K.
a H. K., ktorým je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, za obdobie od augusta 2013 do februára
2014 vo výške 162,78 eur a voči Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorý poskytuje na dieťa
náhradné výživné za obdobie od februára 2014 doposiaľ najmenej vo výške 379,82 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2, § 49 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 / štyri / mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu ho zaraďuje do ÚVTOS s minimálnym stupňom
stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného a svedka H. K., prečítaním
listinných dôkazov v spise obsiahnutých a na základe takto vykonaného dokazovania, po zvážení
jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti, nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá z procesných strán, rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Obž. Y. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle ust. § 257 Tr. poriadku odmietol
učiniť vyhlásenie o tom, či je vinný alebo nevinný. Na svoju obranu uviedol, že skutok nemohol spáchať
úmyselne, pretože sa osobne stará o ďalšie dve maloleté deti a to Z. a W.. Keďže jeho mesačný
príjem je iba vo výške cca 250 eur, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku na syna W. a rodinných
prídavkov, nemá dostatok prostriedkov na úhradu výživného, ktoré mu určil súd na syna Y..

Obžalovaný už v prípravnom konaní dňa 22. 5. 2014 a aj na hl. pojednávaní dňa 21. 4. 2015 prehlásil,
že dlh, ktorý mu vznikol na výživnom, uhradí v čo najkratšom čase.

Svedok, zákonný zástupca mal. poškodeného Y. S., H. K. vypovedal, že rozsudkom súdu bol mu a jeho
manželke mal. vnuk Y. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti . Býva s nimi v spoločnej domácnosti
v dvojizbovom byte, on je už v starobnom dôchodku, manželka ešte pracuje, vnuk sa nedostal do stavu
núdze, pretože ich mesačný príjem je okolo 1 000 eur. Obžalovaný sa o syna nezaujíma, nestretáva sa
s ním a od augusta 2013 si voči nemu neplní vyživovaciu povinnosť, t.č. im už Úrad práce , sociálnych
vecí a rodiny Košice vypláca na vnuka náhradné výživné.

Z listinných dôkazov mal súd ku skutkovým okolnostiam preukázané nasledovné:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 62/2013 zo dňa 12. 7. 2013 bol mal. Y. K., nar.
5. XX. XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a to H. K. a Z. K.. Matka
maloletého, S. K., a otec maloletého, obž. Y. W., boli zaviazaní každý samostatne prispievať na jeho
výživu od právoplatnosti rozsudku každý mesiac vždy do 15. dňa v mesiaci výživným vo výške 30%
zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona k rukám
starých rodičov. Z odôvodnenie rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 7. 2013, vyplýva, že
návrh podali starí rodičia, pretože mal. Y. s nimi žil v spoločnej domácnosti už od apríla 2011, matka ho
navštevovala iba sporadicky, otec vôbec. Navrhovatelia dôvodili aj tým, že rodičia maloletého nemajú
dostatočný príjem, otec je dlhodobo nezamestnaný, matka pracuje iba príležitostne, sú zadĺžení, nežijú
usporiadaným spôsobom života a neposkytujú svojim deťom dostatočnú starostlivosť.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice svojou správou potvrdil, že obžalovaný bol pre nespoluprácu
vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 11. 6. 2002. Od 1. 5. 2013 poberá rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur , dávku v hmotnej núdzi poberal v minulosti do 31. 7. 2010. Od februára
2014 je mesačne vyplácané H. K. náhradné výživné na mal. Y. K. vo výške po 27,13 eur.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z apríla 2014 obžalovaný nie je vedený ako
platiteľ poistného u žiadneho zamestnávateľa, nie je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba,
nepoberá nemocenské dávky, úrazové dávky ani dávku v nezamestnanosti.
Podľa výpisu z obchodného registra bol obžalovaný ku dňu 18. 2. 2014 registrovaný ako jediný spoločník
a konateľ spol. E. I. s.r.o., O., S. XX, ktorá bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 15. 4. 2003.

Zo správy Okresného úradu Košice , katastrálneho odboru vyplýva, že obžalovaný v katastrálnom území
jeho pôsobnosti nevlastní nehnuteľnosť a podľa správy KDI Krajského riaditeľstva PZ Košice nie je
vlastníkom ani držiteľom vozidla.

Na základe týchto výsledkov dokazovania mohol súd dospieť k záveru, že sa žalovaný skutok stal,
spáchal ho obžalovaný a konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a že po
stránke subjektívnej konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona.

Podľa § 62 ods. 1 , ods. 3 a ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Aj keď obžalovaný vinu nepriznal, bola mu preukázaná predovšetkým svedectvom H. K., že od augusta
2013 si súdom určené výživné na svojho syna neplní. Zavinenie obžalovaného je dané tým, že hoci
je v plne produktívnom veku , má 37 rokov, a má ukončené odborné vzdelanie, je aj napriek tomu,

že je otcom ďalších detí narodených v r. 2009 a v r. 2011 , dlhodobo nezamestnaný. V čase
rozhodovania súdu o zverení mal. Y. do náhradnej starostlivosti obžalovaný už nežil s jeho matkou
v spoločnej domácnosti, lebo ju opustila v apríli 2013. Kým ešte bola rodina spolu , vystriedala od
r. 2006 pre neplatenie nájomného päť podnájmov, čo svedčí o dlhodobom nezodpovednom prístupe
obžalovaného k základným povinnostiam rodiča, medzi ktoré nesporne patrí aj zabezpečenie riadneho
bývania pre svoje deti. Obžalovaný v tomto trende pokračoval, keď od roku 2011 ponechal mal. syna
Y. v domácnosti jeho starých rodičov a po stanovení súdom minimálnej výšky výživného túto povinnosť
nerešpektoval. Skutočnosť, že sa stará o dve zo svojich troch detí, ho nezbavuje povinnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť aj voči tretiemu dieťaťu. Obžalovaný nepreukázal v rámci svojej obrany, že hľadal
nejaké riešenie svojej situácie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ako
sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Súd prihliadal najmä na okolnosti prípadu, osobné pomery
a možnosti nápravy obžalovaného.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený len evidenčne, má evidovaný jeden priestupok proti majetku
z roku 2011. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 94/2013 zo dňa 3. 2. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 5. 5. 2014, bol odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona / poškodeným je aj H. K. / na trest odňatia
slobody v trvaní jedného roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
30 mesiacov. Súd nezistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť. S poukazom na ust. § 49 ods. 2 Tr.
zákona, že teraz súdený skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn.
4T 94/2013 môže mu byť uložený trest odňatia slobody iba nepodmienečne. V súlade s ust. § 37
písm. m / Tr. zákona preto nehodnotí uvedené odsúdenie súčasne aj ako priťažujúcu okolnosť / že
už bol odsúdený /.

Pre naplnenie účelu trestu z hľadiska jeho individuálnej a generálnej prevencie považuje súd za
dostatočný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby. pretože obžalovaný v posledných
10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin, bol pre
výkon trestu zaradený do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.