Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115200506
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115200506.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v právnej veci navrhovateľa: SATRO s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Nám. 1. Mája 16, IČO : 36 869 571, proti odporcovi: X. W., narodený XX.X.XXXX, T. XX/XX, T., zast.
opatrovníkom JUDr. Slávka Sedliačiková, vyšší súdny úradník Okresného súdu v Nitre, o návrhu na
zaplatenie sumy 178,60 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 59,60 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania
od 01.03.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 13.1.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu vo výške 178,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,75 % ročne od 1.3.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom
uzatvoril zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie
a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Odporca si zvolil mesačné platby vo výške

14,90 eur. Do výpožičky mu bolo poskytnuté zariadenie dekódovacia karta, digitálny prijímač Satrobox
fortis a káblový modem Motorola.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu bol ustanovený opatrovník.

Opatrovník odporcu sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a ods. 2 O.s.p.), pretože ide o drobný spor

(§ 200ea ods. 1 O.s.p,) pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej
tabuli v zákonnej lehote.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou, všeobecnými podmienkami,
potvrdením o prevzatí zariadenia, odstúpením od zmluvy, cenníkom služieb, výpisom z OR a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, zo dňa 2.4.2012, súd zistil, že
navrhovateľ uzatvoril s odporcom ako užívateľom zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie prístupu k
elektronickej komunikačnej sieti a zaviazal sa poskytovať mu s tým služby súvisiace, ako aj poskytnúť
zariadenia potrebné na príjem služieb. Odporca ako užívateľ sa zaviazal platiť cenu za poskytovaniedohodnutých služieb v zmysle cenníka, t.j. 14,90 eur mesačne. Zmluva bola uzatvorená na dobu
neurčitú. Navrhovateľ dal do užívania odporcovi káblový modem, digitálny prijímač Satro a kódovaciu
kartu, ktoré bol odporca v zmysle cenníka zmluvných pokút povinný vrátiť, v opačnom prípade je

poskytovateľ oprávnený účtovať účastníkovi zmluvnú pokutu 40 eur, 59 eur a 20 eur.

Odporca nezaplatil riadne a včas za služby za obdobie od 1.11.2012 do 28.2.2013, spolu sumu 59,60
eur (14,90 eur x 4 mesiace).

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách (účinného v čase uzatvorenia
zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou

ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.Zmluva, ktorú účastníci konania uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia
občianskeho zákonníka. Navrhovateľ je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd návrhu vyhovel len v časti 59,60 eur, ktorá suma pozostávala z platieb
za poskytnuté služby za obdobie 4-och mesiacov.

Z dôvodu, že odporca sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd navrhovateľovi úrok z omeškania
vo výške 5,75 % p.a. odo dňa 1.3.2013, nakoľko navrhovateľ si uplatňuje plnenie za dodané služby za
obdobie od 1.11.2012 do 28.2.2013 a podľa cenníka bola splatnosť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sumu 119 eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil ako náhradu hodnoty za nevrátený káblový modem,
dekódovaciu kartu, digitálny prijímač, mu súd nepriznal. Z návrhu nie je zrejmé, či tento nárok
navrhovateľ uplatňuje ako zmluvnú pokutu ako vyplýva z cenníka alebo ako náhradu škody.

Pokiaľ si ho uplatňuje ako zmluvnú pokutu, súd návrhu nevyhovel, pretože ju pokladal za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ktorá naviac ani nie je súčasťou zmluvy, ale je uvedená len v cenníku. Odporca
nemal na výber pri podpise zmluvy, túto podmienku si osobitne nevyjednal, nemohol ovplyvniť jej
obsah, zmluva mu bola predložená už vopred naformulovaná. Sumu 119 eur, ktorú navrhovateľ
žiada priznať ako zmluvnú pokutu, mu súd nepriznal, pretože zmluvné ustanovenia o pokute neboli
individuálne dojednané a súd ich vyhodnotil ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods.1 Obč. zák.,

nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy by nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný
len jeden účastník, a to ten ktorý je v slabšom postavení, teda v postavení spotrebiteľa. Odporca je v
nerovnompostaveníoprotiprofesionálnemudodávateľovivzhľadomnaskúsenosti,lepšiuznalosťpráva,
dostupnosť právnych služieb. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať takúto faktickú

nerovnosť. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Pokiaľ si sumu 119 eur navrhovateľ uplatňuje ako náhradu škody, k tomu uvádza súd nasledovné :

Režim zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka spočíva na princípe subjektívnej
zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady
(podmienky), a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Dôkazné bremeno preukázania základných predpokladov
zodpovednosti za škodu má poškodený, v danej veci navrhovateľ.

K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím, pričom
konanie je protiprávne, ak je v rozpore zo zmluvou alebo právnym predpisom. Škodou je ujma,
ktorá nastala na majetku poškodeného a dá sa vyjadriť v peniazoch. Zákon rozoznáva skutočnú
škodu, ako zmenšenie majetku poškodeného, a ušlý zisk, to znamená to, čo poškodený mohol získať,

keby nedošlo k vzniku škody. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky protiprávneho
konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody. Zavinenie má subjektívny charakter,
môže byť úmyselné (priamy a nepriamy úmysel) alebo nedbanlivostné (vedomá a nevedomá
nedbanlivosť). Občiansky zákonník vychádza z prezumpcie zavinenia (nedbanlivostného), umožňuje
však, zodpovednosti sa zbaviť (§ 420 ods. 3).

Súd sa zaoberal tým, či na strane odporcu došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a tiež či prípadné
porušenie zmluvnej povinnosti odporcom malo za následok vznik škody na strane navrhovateľa. Z
obsahu Cenníka zmluvných pokút vyplýva, že „v prípade odstrániteľného poškodenia zariadenia alebopríslušenstva poskytovateľ pri vrátení zariadenia alebo príslušenstva účtuje náhradu škody vo výške
zodpovedajúcej nákladom, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu tohto zariadenia alebo príslušenstva.“

Takáto situácia, ktorá zakladá nárok na náhradu škody nenastala. Pokiaľ si navrhovateľ nárokuje na
náhradu škody z dôvodu nevrátenia zariadení a neplnenia si povinností vyplývajúcich odporcovi zo
zmluvy, súd dospel k záveru, že navrhovateľovi škoda vo výške 119 eur nevznikla, nakoľko neuniesol
dôkazné bremeno preukazujúce výšku škody.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 178,60 eur (100%), súd mu priznal 59,60 eur
(33,37 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 119 eur (66,63 % zo žalovanej sumy) návrh zamietol. Miera
úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Odporca bol úspešný v 33,26 % (66,63 % - 33,37

%).

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si ich v konaní neuplatnil a ani mu žiadne
trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.