Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010046
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8316010046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.X.XXXX, v trestnej veci
proti obžalovanej B. V. pre prečin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu V. sp. zn. 2T XX/XXXX zo
dňa X.X.XXXX takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanej B. H a r k o t , nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom U., J. XXXX/XX,

u k l a d á

Podľa § 251 ods. 2, 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere
X (šiestich) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ju na výkon uloženého trestu z a r a ď u j e do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obž. B. V. uznaná za vinnú z prečinu neoprávneného podnikania podľa
§ 251 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom čase, najmenej v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX prostredníctvom
internetovejstránkywww.fashionbynicol.skponúkalanapredajrôzneoblečenieadoplnkyoblečenia,kde
na jej ponuku zareagovalo najmenej XX zákazníkov, ktorí si objednali rôzne druhy oblečenia a doplnkov
oblečenia v hodnote najmenej X.XXX,XX eur so spôsobenou škodou vo výške najmenej X.XXX,XX eur
a za takto objednaný tovar zaplatili na súkromný účet obžalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v
D. S. X., pobočka V. alebo iným spôsobom, pričom na takúto činnosť nemala vydané živnostenské ani

iné oprávnenie, kde takto získala najmenej malý prospech ku škode pre verejný záujem Slovenskej
republiky.Za to jej bol podľa § 251 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3, § 37 písm. m), § 56
ods. 1, 2 Tr. zákona uložený peňažný trest vo výške XXX,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu jej bol uložený náhradný trest
odňatia slobody vo výmere X mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré neskôr
aj písomne odôvodnil. Upresnil, že odvolanie podáva len proti výroku o treste v neprospech obžalovanej

B.V..Dôvodomodvolaniajeskutočnosť,žeuloženiepeňažnéhotrestuXXX,-eurjepodľanehovrozpore
so zásadami ukladania trestov. Poukazuje na ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery, prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy. Má za to, že uloženie peňažného trestu XXX,- eur nie je dostatočným trestom s prihliadnutím
na počet poškodených a osobu páchateľa. Zdôrazňuje, že obžalovaná skutok spáchala v čase plynutia

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu v V. sp. zn. 1T XXX/XX, pričom
bola odsúdená za skutok, ktorý rovnako spáchala na väčšom množstve poškodených. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že táto často páchala priestupky proti majetku na
mnohých poškodených a to typu, kedy väčšiemu množstvu poškodených spôsobila malé škody. Ide teda
o špeciálnu recidivistku, ktorej ani uloženie podmienečného trestu nezabránilo v pokračovaní páchania

trestného činu. Je teda presvedčený, že uloženie peňažného trestu nesplní svoj účel. Vzhľadom k
uvedenýmskutočnostiamjepodľajehonázorupotrebnéuložiťobžalovanejnepodmienečnýtrestodňatia
slobody a to v dolnej polovici trestnej sadzby a na jeho výkon ju zaradiť do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Navrhol preto, aby Krajský súd v L. ako odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku
o treste a aby sám rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok v neprospech obžalovanej.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora je dôvodné.

Obžalovaná B. V. na hlavnom pojednávaní dňa X.X.XXXX urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)

Tr. poriadku o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a že svoje konanie úprimne
ľutuje. Po tom, čo obžalovaná aj kladne odpovedala na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd prijal jej vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.

Po takto vykonanom dokazovaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový
súd dospel k záveru, že aj keď obžalovaná už bola dvakrát súdne trestaná, tak vzhľadom na jej
dobrovoľnépriznanieaprejavenúľútosťnastalavjejmysleníasprávanísapozitívnazmenasmeromkjej
náprave a tomu, že v budúcnosti sa nebude dopúšťať trestnej činnosti. Preto mal za to, že u obžalovanej
účel trestu bude splnený aj uložením peňažného trestu.

Krajský súd sa však s uvedeným záverom okresného súdu nestotožnil.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Peňažný trest, uložený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku, uvedený účel trestu v žiadnom
prípade plniť nemôže.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že obžalovaná sa protiprávnej činnosti nedopustila po prvýkrát a že
predmetný trestný čin dokonca páchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin
a počas výkonu probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe.Ako je zrejmé z vykonaných dôkazov, obžalovaná má v odpise registra trestov X záznamy, pričom
všetky svedčia o jej sklonoch páchať majetkovú trestnú činnosť. Rozsudkom C. súdu T. sp. zn. 4T XX/

XXXX zo dňa X.X.XXXX, právoplatným toho istého dňa, jej za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. c) Tr. zákona bol uložený trest odňatia slobody vo výmere X roky s probačným dohľadom, s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu X roka (do X.X.XXXX). Hľadí sa na ňu, akoby
nebola odsúdená.

Podľa ďalšieho záznamu v odpise registra trestov rozhodnutím Okresnej prokuratúry V. sp. zn. XPv XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatným toho istého dňa) bolo trestné stíhanie obžalovanej pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona skončené schválením zmieru.

Vychádzajúc nielen z odpisu registra trestov, ale aj zo spisov Okresného súdu V. a Okresného súdu B.,
bolaobžalovanározsudkomOkresnéhosúduV.sp.zn.1TXXX/XXXXzodňaXX.X.XXXX,právoplatným

toho istého dňa, za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, spáchaného vo
viacčinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm.
b) Tr. zákona odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere X rokov s probačným dohľadom,
ktorého výkon jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu X rokov.

Naposledy, rozsudkom Okresného súdu B. sp. zn. 5T XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX (právoplatným toho
istého dňa), za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona, s použitím
§ 39 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere X rokov s
probačným dohľadom, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu X rokov. Súčasne
bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu V. sp. zn. 1T XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.

Okrem toho z registra priestupkov vyplýva, že sa obžalovaná dopustila aj X priestupkov (z toho X proti
majetku), za ktoré jej boli ukladané peňažné sankcie a pokarhania. Priestupky proti majetku pritom
páchala aj počas doby podmienečného odsúdenia a počas výkonu probačného dohľadu.

Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť pred opätovným páchaním trestného činu a priestupkov
obžalovanou neochránila ani hrozba trestom odňatia slobody a ani výkon probačného dohľadu
nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Je teda evidentné, že
u obžalovanej doposiaľ ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, teda tresty nespojené s
bezprostredným odňatím slobody, ale ani peňažné sankcie a pokarhania uložené za priestupky, nemali

dostatočný výchovný účinok.

Za takejto situácie, podľa názoru krajského súdu, už nemôže byť u obžalovanej účel trestu plnený
iným druhom trestu, než trestom odňatia slobody. Keďže sa obžalovaná odsudzuje za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, výkon ukladaného trestu už nie je možné

podmienečne odložiť (§ 49 ods. 2 Tr. zákona).

Preto krajský súd na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovanej zrušil výrok
o treste napadnutého rozsudku a vo veci sám rozhodol.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zistil pritom rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže zistil jednu poľahčujúcu

okolnosť a jednu okolnosť priťažujúcu. Obžalovaná sa totiž k spáchaniu trestného činu priznala a jeho
spáchanie úprimne oľutovala (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a bola už za trestný čin odsúdená (§ 37 písm.
m) Tr. zákona.

Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu je v prípade

obžalovanej možné dosiahnuť trestom odňatia slobody vo výmere X mesiacov.Keďže obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin, túto podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.