Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1504/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205783
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414205783.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu,
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa M. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zastúpená JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040
01 Košice, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, o
zaplatenie 340,- € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad
Hronom zo dňa 28. 08. 2014 č.k. 6C 77/2014-31 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal a tiež mu neuložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok z návrhu na
začatiekonania.Rozhodoltaksodôvodnením,ženároknavrhovateľkenebolomožnépriznaťvdôsledku
jeho premlčania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si tento náhradu trov konania
neuplatnil.
Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazovala na to,
že záver okresného súdu o premlčaní nároku navrhovateľky nie je dôvodný. Podľa názoru navrhovateľky
mal prichádzať do úvahy výklad podľa ust. § 107 ods. 2 OZ, podľa ktorého najneskôr sa právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa názoru navrhovateľky v danom prípade išlo
o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane odporcu a preto sa malo postupovať v zmysle vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa názoru navrhovateľky je to práve odporca, ktorý zneužíva
svoje postavenie na trhu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv a príjma od dlžníkov plnenia, na ktoré
nemá právny nárok. Preto podľa názoru navrhovateľky muselo byť odporkyni pri uzavieraní úverových
zmlúv jasné, že prijatím súm, na ktoré nemá právny nárok sa bezdôvodne obohacuje. Žiadal, preto
rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
Odporca v podanom vyjadrení na odvolanie navrhovateľky žiadal rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť ako vecne správne. Nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že v danom prípade malo ísť o
úmyselné, bezdôvodné obohatenia. Navrhovateľka by musela preukázať, že zo strany odporcu došlo
k úmyselnému konaniu za účelom získania bezdôvodného obohatenia. Takýto dôkaz však predložený
nebol. Súdy sa už touto otázkou zaoberali aj v iných konaniach, pričom dospeli k záveru, že na strane
odporkyne nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Súdy vychádzali z toho, že na základe uzavretýchzmlúv o úvere sa postupovalo a plnilo, pričom aj navrhovateľka v zmysle uzavretej zmluvy takto konala.
Rozhodnutie okresného súdu teda považoval za správne. Náhradu trov odvolacieho konania v podanom
vyjadrení si neuplatnil.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.
V zmysle ust. § 212 ods,. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 § 213
OSP.
Krajský súd nedospel k záveru, že by bolo potrebné opakovať dôkazy navrhnuté v rámci konania pred
súdom prvého stupňa, alebo doplniť dokazovanie v zmysle ust. § 213 ods. 3 až 5 OSP. Krajský súd preto
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, aj z dôvodu, že nárok navrhovateľky
nebol tejto priznaný z dôvodu jeho premlčania.
V zmysle ust. § 219 ods. 1,2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pripadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľky dospel krajský súd k záveru, že okresný súd
v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, pričom vykonané dôkazy aj vyhodnotil v
súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie náležite odvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi
rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporkyni domáhala zaplatenia
349 € s príslušenstvom z dôvodu, že v tomto rozsahu sa odporkyňa na úkor navrhovateľky obohatila a to
z dôvodu, že úverová zmluva pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí bola bez úrokov, bez
poplatkov. K uplatnenému nároku sa vyjadrila aj odporkyňa, ktorá tento nepovažovala za dôvodný, preto
že nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky, že poskytnutý úver mal byť bezúročný a bez poplatkov a okrem
toho vzniesla aj námietku premlčania predmetného nároku. K tejto otázke sa vyjadrila aj navrhovateľka,
ktorá námietku premlčania neuznávala a poukazovala na to, že v danom prípade na strane odporkyne
vzniklo úmyselné bezdôvodné obohatenie a preto premlčacia lehota je v dĺžke 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa správne okresný súd touto námietkou zaoberal a dospel
k záveru, že nárok navrhovateľky je premlčaný. Vychádzal pritom ust. § 107 ods. 1 OZ, podľa práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vychádzal tiež z § 107 ods. 2 OZ,
podľa ktorého najneskôr sa právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Proti posudzovaní otázky premlčania správne okresný súd vychádzal aj z predloženého dôkazu a to
úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporkyňou dňa 13. 11. 2009. Na
základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi 400 €, pričom tento sa zaviazal vrátiť
odporkyni celkom plnenie vo výške 740 €. Medzi navrhovateľkou a odporkyňou bolo dohodnuté plnenie
v mesačných splátkach po 74 € a to počítajúc dňom prvej splátky dňa 15. 12. 2009. Posledná splátka
úveru tak pripadá na deň 15. 09. 2010, tak ako správne uviedol aj okresný súd na strane 2 odôvodnenia
svojho rozhodnutia.
Tento rozpis splátok ktorého vyplýva aj zo splátkového kalendára, ktorý sa nachádza na druhej časti
zmluvy o úvere založený na č.l. 5 spisu. Na čísle listu 11 spisu je pripojený prehľad vykonaných splátkach
zo strany navrhovateľky, pričom je nesporné, že navrhovateľka vykonanala 7 splátok po 74 €, teda vo
výške 518 € a dňa 07. 06. 2010 poskytla odporkyni splátku vo výške 222 €, teda celkom ešte pred
uplynutím lehoty splatnosti jednotlivých splátok mala dňa 07. 06. 2010 uhradenú sumu úveru vo výške
740 €. Správne preto okresný súd na strane 3 svojho rozsudku vychádza z údaja 07. 06. 2010, teda
toho, že už tento deň bol splatený navrhovateľkou celý dlh a preto od tohto dátumu jej začala plynúťobjektívna 3 ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula
dňa 07. 06. 2013. Navrhovateľka podala návrhu na začatie konania na súd dňa 12. 05. 2014, teda po
uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty s ohľadom na § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že z obsahu spisu ani podaného návrhu nevyplýva, že
by navrhovateľka v rámci uzavretej zmluvy o úvere namietala neprijateľné podmienky vo vzťahu k
poskytovateľovi úveru, teda odporkyni alebo, že by začala konanie, v ktorom by sa domáhala neplatnosti
uvedeného právneho úkonu.
Svoje povinnosti vo vzťahu k odporkyni, ako dlžníčka plnila dobrovoľne a do konca pohľadávku z
úverovej zmluvy vyplatila ešte pred tým, ako uplynula lehota splatnosti pohľadávky rozpísaná na
jednotlivé splátky.
Pokiaľ v podanom odvolaní navrhovateľka namietala, že pri posudzovaní otázky premlčania sa
malo dôsledne postupovať podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože na strane odporkyne
vzniklo úmyselné bezdôvodné obohatenie, tak s takouto obranou v podanom odvolaní sa krajský súd
nestotožňuje. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na právny stav, aký bol v čase uzatvorenia
uvedenej zmluvy o úvere. Bolo treba poukázať na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v tom
čase platného, v ktorom zákonodarca implicitne ustanovil absolútnu neplatnosť de facto úžerného
právneho úkonu, ktorá plynie zo zákazovo koncipovanej dispozície prezentovanej slovom nesmie. V
§ 3 ods. 10 zákona 258/2001 Z.z. bolo uvedené, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. S účinnosťou od 01. 04. 2008 došlo k doplneniu
odseku 11 toho istého zákonného ustanovenia, ktorý ustanovil že ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere
v rozpore s odsekom 10 (v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku
ustanovenú Nariadením Vlády vydaným podľa ods. 10), je neplatnou v rozsahu, v ktorom odporuje tomto
ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý neplatnosti dovolá. Porušenie pravidiel odplaty
v Občianskom zákonníku viedlo vždy k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom išlo o limitovanú
odplatu za spotrebiteľský úver, zatiaľ čo porušenie pravidiel odplaty v zákone č. 258/2001 Z.z. zakladá
relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa musel poškodený spotrebiteľ dovolať, vo všeobecnej
premlčacej dobe 3 rokov. Išlo o právny stav, ktorý bol právne nežiaduci tým, že, nepriamo podporoval
úžerné praktiky dominujúce v tom období na finančnom trhu. Išlo o právny stav, ktorý bol pre občanov
krajne nevýhodný, avšak na základe takéhoto právneho stavu nemožno potom hovoriť, že by na strane
odporkyne dochádzalo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, ak takýto stav navodili platné právne
predpisy. Potom ani nemožno hovoriť o tom, že by v danom prípade bolo možné použiť ust. § 107 ods.
2 OZ pri uplatnení premlčacej doby, na základe úmyselného bezdôvodného obohatenia.
Záver okresného súdu o premlčaní nároku navrhovateľky preto vzhľadom na vyššie uvedené považoval
aj krajský súd za vecne správny, a preto rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 219 ods. 1,2 OSP
potvrdil.
Navrhovateľka v odvolacom konaní úspech nemala. Odporkyňa mala v odvolacom konaní úspech.
Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila. V zmysle ust.§ 142 ods. 1 OSP by podľa pomeru
úspechu odporkyňa mala v konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žiadne trovy
odvolacieho konania si neuplatnila, tak krajský súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.