Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205783
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Fegyesová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414205783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci
navrhovateľa M. K., T.. XX.XX.XXXX, H. Ž. XX, zastúpená JUDr. Petrom Rybárom, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35807598, o zaplatenie 340,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca n i e j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom súdny
poplatok z návrhu na začatie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2014 prostredníctvom právneho
zástupcu žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 340,- € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného

obohatenia. Návrh odôvodnila tým, že zmluvou o úvere č. 609600006 uzavretou medzi
navrhovateľkou a odporcom dňa 13.11.2009 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov navrhovateľke
zo strany odporcu vo výške 400,- €. Vzhľadom na absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v
úverovej zmluve - ročnej percentuálnej miery nákladov má odporca nárok na vrátenie ním poskytnutej
pôžičky vo výške 400,- € bez úrokov a bez poplatkov, pričom navrhovateľka uvedená do omylu zo strany
odporcu predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku uhradila na jeho účet podľa

zmluvy sumu vo výške 740,- €, to znamená o 340,- € viac, než mal odporca nárok. V rozsahu sumy
340,- € tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2014 vzniesol námietku premlčania a zároveň uviedol, že
odporca má zato, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha
zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote. Poukázal na to, že vydania bezdôvodného obohatenia
sa navrhovateľka v zmysle ustanovení OZ môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, teda od

okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela. Odporca má zato, že táto lehota navrhovateľke
už márne uplynula, pričom v návrhu absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty. Navrhovateľ zdôraznil, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna.
Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť a plynú a končia nezávisle
od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek

tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Odporca poukázal na to, že požadovaný
nárok navrhovateľky sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu a to dňa
07.06.2013. Navrhovateľka sa s návrhom na zaplatenie obrátila na súd až dňa 12.05.2014 a nijakýmspôsobom nepreukázala moment, kedy sa o údajnom bezdôvodnom obohatení dozvedela. Z vyššie
uvedených dôvodov žiadal návrh, ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, u ktorých bolo doručenie riadne
a načas vykázané. Navrhovateľ neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa
28.08.2014, kde zároveň ospravedlnil aj neúčasť navrhovateľky bez bližšej špecifikácie. Odporca
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 26.08.2014 a zároveň súhlasil s tým,
aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadnuc pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný
skutkový stav veci :

Navrhovateľka uzatvorila s odporcom dňa 13.11.2009 zmluvu o úvere č. 609600006, na základe ktorej
jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 400,- €, ktoré sa navrhovateľka zaviazala vrátiť zvýšené

o príslušný poplatok 340,- €, t. j. spolu 740,- € v 10 mesačných splátkach po 74,- €, počnúc dňom
15.12.2009, pričom posledná splátka mala byť zaplatená dňa 15.09.2010, ktorá skutočnosť medzi
účastníkmi konania sporná ani nebola. Navrhovateľka zaplatila poslednú splátku dňa 07.06.2010 vo
výške 220,- €, čím splatila úver, ako aj poplatok za poskytnutie úveru, spolu vo výške 740,- €.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania.

Premlčanie je subjektívnym oprávnením dlžníka, aby mohol po uplynutí určitej doby vzniesť proti

uplatneniu práva námietku premlčania. Ak dlžník pred súdom tohto oprávnenia využije a namietne
premlčanie, nemôže súd premlčané právo veriteľovi priznať. K tomuto právnemu účinku premlčania
treba, aby boli splnené dve skutočnosti; márne uplynutie premlčacej doby a vznesenie námietky
premlčania dlžníka na súde. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku
premlčania, súd návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne bez toho, aby v čase

rozhodovania musela byť preukázaná aj existencia uplatneného právo ( nároku ).

Podobne, ako pri premlčaní práva na náhradu škody ( § 106 ) aj pri premlčaní práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby a to subjektívnu uvedenú v ods. 1 §
107 OZ a objektívnu uvedenú v ods. 2. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je

rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a
to tak trojročnej ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci
okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Začiatok subjektívnej i objektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne

nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemôže prekročiť. V súdnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľka s odporcom uzavrela zmluvu
o splátkovom úvere dňa 13.11.2009. Na základe predmetnej zmluvy jej poskytol odporca finančné
prostriedky vo výške 400,- €, ktoré sa zaviazala splácať spolu s poplatkom z poskytnutého úveru
340,- € t. j. spolu 740,- € v 10 mesačných splátkach počnúc dňom 15.12.2009. V zmysle splátkového

kalendára skutočne uhradených splátok mal súd preukázané, že odporkyňa zaplatila poslednú splátku
dňa 07.06.2010 vo výške 222,- €, čím splatila poskytnutý úver vrátane poplatku, t. j. spolu 740,- €.
Od uvedenej doby začala plynúť navrhovateľke objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá skončila
07.06.2013, pričom navrhovateľka podala žalobu na súd dňa 12.05.2014, teda po uplynutí objektívnejpremlčacej doby s poukazom na to, že túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli
ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh, ako
nedôvodný a premlčaný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol síce v konaní úspešný, trovy konania si neuplatnil,

súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak
je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca
nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je. Ak súd tak rozhodne, alebo uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Navrhovateľka bola v konaní zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku, nakoľko súd jej
návrhu nevyhovel, neuložil poplatkovú povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20,- € odporcovi, na
ktorého prechádza poplatková povinnosť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici písomne, a to v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1a 2 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods.1 O.s.p.).