Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Rošak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/133/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011081
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714011081.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa
28.07.2015 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
K. K., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom R., B.. V. X
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 18.09.2013 o 9.00 hod. v ÚVTOS Sučany, okres Martin, v trestnom konaní vedenom na Okresnom
riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície Martin pod ČVS:ORP-585/1-OVK-MT-2013, kde bolo začaté
trestné stíhanie pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v zápisnici
o výsluchu svedka po zákonnom poučení podľa § 345 a § 346 Tr. por. uviedol, že dňa 13.08.2013 v
čase o 23.30 hod. na 1. oddelení v izbe č. 3 potom ako ho fyzicky napadli A. Z., S. I. O. W.D. Š. mu
Z. povedal: „poď vyfajčiť N., lebo dostaneš bitku“, on si čupol medzi jeho rozkročené nohy a začal mu
fajčiť penis, trvalo to asi tak 5-7 minút, potom mu Z. povedal, aby „vyfajčil“ aj jeho, a že ak nie, tak
dostane bitku, on si čupol medzi jeho rozkročené nohy a začal mu „fajčiť“ penis, trvalo to asi tak 10
minút, Z. mu povedal, aby „vyfajčil“ aj I., lebo ak nie, dostane bitku, preto prišiel k posteli, kde spal I.,
chytil ho za plece a povedal mu, že A. mu povedal, aby ho „vyfajčil“, I. povedal, že dobre, on k nemu
prišiel sadol si na posteľ a začal mu „fajčiť“ penis, potom počul, ako veliteľ otvára izby na chodbe, tak
rýchlo bežal na izbu č. 1, na základe aj tejto výpovede vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, odbor
kriminálnej polície Martin uznesením zo dňa 29.10.2013, ČVS: ORP-585/1-OVK-2013 podľa § 206 ods.
1 Tr. por. vzniesol obvinenie A. Z.Č., nar. XX.XX.XXXX pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., po vznesení obvinenia K. K. zmenil svoju výpoveď v tom, že to, čo vypovedal
nie je pravda a klamal, následne po vykonaní ďalšieho dokazovania v prípravnom konaní prokurátor
Okresnej prokuratúry Martin uznesením, č.k. 1Pv 478/13/5506-10 zo dňa 07.02.2014, právoplatným
dňa 13.05.2014 podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. por., zastavil trestné stíhanie obvineného A. Z., nar.
XX.XX.XXXX vedené pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko
je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie,
t e d a
iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,
ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam
pre rozhodnutie,
č í m s p á c h a l
prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák.,
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák.Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, d/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr.
zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 4T/123/2013 z 02.10.2013, obvinenému doručený dňa 7.10.2013, právoplatným 29.10.2013, ktorým
bol obvinenému uložený pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne
sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3 Pv 291/14/5506 podala dňa 31.07.2014
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému K. K., stíhanému pre prečin krivého obvinenia podľa § 345
ods. 1 Tr. zák. a pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa
mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Samosudca Okresného súdu Martin vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním zápisnice
o výsluchu obžalovaného z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Tr. por.; prečítaním zápisníc o
výpovedi svedkov z prípravného konania podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora;
prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise podľa § 269 Tr. por. ako i pripojeného spisu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/123/2013.
Obžalovaný K. K. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Nakoľko
v zmysle ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. por. obžalovanému bola riadne doručená obžaloba prokurátora
(dňa 12.08.2014); bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný (príslušníkmi polície dňa
14.07.2015 č.l.106 spisu); mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom
činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní; obvinený bol v prípravnom konaní
upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania; zároveň bol na
možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a následky s tým spojené upozornený (č.l.
101spisu),pričomsúdmalzato,ževecmožnospoľahlivorozhodnúťaúčeltrestnéhokonaniadosiahnuť
aj bez prítomnosti obžalovaného, súd vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti
obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na prokurátora prečítal zápisnicu o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 09.07.2014 a podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. por. so súhlasom
prokurátora prečítal zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania.
Obžalovaný K. K. v procesnom postavení obvineného po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vypovedal, že skutku sa dopustil tak ako je to napísané vo
výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, tohto ľutuje, už by to viacejneurobil. Priznal sa potom, ako si uvedomil čo spravil a aké to môže mať dôsledky. Ďalej využil svoje
právo v zmysle § 34 ods. 1 Tr. poriadku a k danej veci sa viac nevyjadril.
SvedokpoškodenýA.Z.pozákonnompoučenívypovedal,žetočoK.K.minulýrokvypovedalprotinemu
v trestnom konaní ČVS: ORP -585/1-OVK-MT-2013 nie je pravda, chcel mu privodiť trestné stíhanie z
neznámych príčin, pretože on mu neublížil a nič mu neurobil. On bol v tom trestnom konaní ČVS: ORP -
585/1-OVK--MT-2013 stíhaný za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Minulý rok vykonával trest v ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch. Dňa 13.08.2013 v čase o 23.30 hod.
v ÚVTOS v Sučanoch na 1. Oddelení v izbe č. 3 boli na tejto izbe okrem neho ešte S. I. a W. Š., K.
K. a C. N.. Pripúštal, že sa trhali, ale K. nenútil k ničomu. K. K. s C. N. sa potom priznali, že krivo voči
nemu vypovedali a nič sa na tej izbe nestalo, preto trestné stíhanie vedené voči nemu po vykonanom
dokazovaní v prípravnom konaní prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine dňa 07.02.20l4 zastavil v
zmysle § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, pretože vykonaným vyšetrovaním sa preukázalo, že
sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.
Svedok C. N. pred vyšetrovateľom uviedol, že dňa 18.9.2013 vypovedal ako svedok v trestnom konaní
ORP-585/1-OVK-MT-2013 o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie vo vecí zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Ešte predtým dňa 20.8.2013
podal K. K. trestné oznámenie v ÚVTOS Sučany na A. Z. za zločin sexuálneho násilia podľa § 200
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Na základe tohto trestného oznámenia, ako aj jeho neskoršej
výpovede svedka zo dňa 18.9.2013 bolo A. Z., nar. XX.XX.XXXX vznesené obvinenie za hore uvedený
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona. Následne vypovedal
dňa 22.01.2014 po vznesení obvinenia, kde sa priznal, že krivo vypovedal. Na otázku vyšetrovateľa
prečo v trestnom konaní ORP-585/1-OVK-MT-2013 vypovedal nepravdu uvádzal, že dozvedel sa, že
poškodený K. K. stiahol svoju výpoveď, tak sa rozhodol, že ju stiahne aj on.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. por. prečítal listiny pripojené do súdneho spisu,
predovšetkým uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie prokurátora o zastavení trestného stíhania
voči obv. A. Z., výpovede K. K. v procesnom postavení svedka v trestnej veci obv. A. Z., výpis z registra
priestupkov a odpis z registra trestov na obžalovaného.
Z uznesenia o vznesení obvinenia na č.l. 25 spisu vyplýva, že vyšetrovateľ OR PZ Martin pod sp. zn.
ORP-585/1-OVK-MT-2013 dňa 29.10.2013 vzniesol obvinenie A. Z. pre zločin sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 13.08.2013 v ÚVTOS
Sučany voči poškodenému K. K..
Z uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine sp . zn. 1 Pv 478/13/5506 zo dňa 07.02.2014
na č. l. 119 -123 spisu vyplýva, že prokurátor zastavil trestné stíhanie vedené voči obvinenému A. Z. pre
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, lebo je nepochybné, že
sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Uznesenie prokurátora nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.05.2014.
Svedok K. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 18.09.2013 )
v trestnej veci vedenej pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona po poučení o trestnoprávnych následkoch podľa § 345, § 346 Tr. zákona, t.j. ak iného lživo
obviní z trestného činu alebo ak ako svedok pred vyšetrovateľom uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá
má podstatný význam alebo takúto okolnosť zamlčí - č.l. 42 spisu v podstate uviedol tie isté skutočnosti
uvedené v obžalobe prokurátora, t.j., že dňa 13.08.2013 v čase o 23.30 hod. na 1. oddelení v izbe č. 3
v ÚVTOS Sučany potom ako ho fyzicky napadli A. Z.Á., S. I. a W. Š. mu Z. povedal: „poď vyfajčiť N.,
lebo dostaneš bitku“, on si čupol medzi jeho rozkročené nohy a začal mu fajčiť penis, trvalo to asi tak
5-7 minút, potom mu Z. povedal, aby „vyfajčil“ aj jeho, a že ak nie, tak dostane bitku, on si čupol medzi
jeho rozkročené nohy a začal mu „fajčiť“ penis, trvalo to asi tak 10 minút, Z. mu povedal, aby „vyfajčil“
aj I., lebo ak nie, dostane bitku, preto prišiel k posteli, kde spal I., chytil ho za plece a povedal mu, že
A. mu povedal, aby ho „vyfajčil“, I. povedal, že dobre, on k nemu prišiel sadol si na posteľ a začal mu
„fajčiť“ penis, potom počul, ako veliteľ otvára izby na chodbe, tak rýchlo bežal na izbu č. 1.
Svedok K. K. v ďalšej svojej výpovedi v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 26.11.2013 )
v trestnej veci už obvineného A. Z., stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods.2 písm. d/ Trestného zákona uviedol, že to čo minule uvádzal pri svojej zápisnici o výsluchu svedka -
poškodeného to nie je pravda, on klamal vo všetkom, čo povedal. On klamal preto lebo jeden chlapec,
ktorý sa volá Z., tak ten povedal bacharom, že čo videl im povedal, povedal to čo všetko čo on popísal
v predchádzajúcej výpovedi a preto on klamal. Jeho dôvod prečo klamal bol preto lebo chcel privodiť
trestné stíhanie obvinenému Z.. Teda to čo uvádzal v minulej výpovedi, to vôbec nie je pravda, to sa
vôbecnestalo.Naotázkuvyšetrovateľačisijevedomítoho,žesadopustiltrestnéhočinukrivejvýpovede
svedok K. K. odpovedal, že je si toho vedomý.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný, prevažne
pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti, naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/123/2013 z 02.10.2013, obvinenému doručený dňa 7.10.2013,
právoplatným 29.10.2013, ktorým bol obžalovanému uložený pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z lustrácie z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 8-krát postihnutý pre spáchanie
priestupkov proti majetku, za čo mu boli uložené rôzne pokuty.
Prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto iného lživo obviní z trestného
činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie.
Obvinením treba rozumieť konanie páchateľa, ktorým dáva podnet na trestné stíhanie nevinnej osoby.
Forma oznámenia nie je rozhodujúca. Lživé obvinenie znamená objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré
sa zakladá na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného
činu a kto ho spáchal. Krivé obvinenie iného z trestného činu musí smerovať voči konkrétnej osobe. Z
hľadiska naplnenia znakov tohto trestného činu je bez významu, či lživo obvinenej osobe bolo vznesené
obvinenie, resp. či bola odsúdená alebo či došlo k odmietnutiu veci, lebo príslušný orgán krivému
obvineniu neuveril.
Prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto ako svedok
v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred
prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou
republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú
okolnosť zamlčí.
Páchateľom tohto trestného činu môže byť len svedok, nie však obvinený alebo účastník občianskeho
súdneho konania. Konanie páchateľa, ktoré spočíva v krivej výpovedi pred orgánmi vyššie uvedenými,
sa môže uskutočniť tak aktívnou formou (úmyselné uvedenie nepravdy) , ako aj pasívnou formou
(úmyselné zamlčanie okolnosti, ktorá má pre rozhodnutie podstatný význam). Trestné činy krivého
obvinenia a krivej výpovede a krivej prísahy sú úmyselnými trestnými činmi. Záver o zavinení páchateľa
je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky
vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov, nielen
priznaním páchateľa.
Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd právne posúdil ako
- prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný iného - poškodeného
A.Á. Z. - lživo obvinil z trestného činu - zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Trestného zákona - v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie a aj ako
- prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný ako svedok v
trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Martine pod sp. zn. ORP-585/1-OVK-MT-2013
pred policajtom - vyšetrovateľom PZ uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre
rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní (o spáchaní zločinu sexuálneho násilia ), nakoľko po
vznesení obvinenia inej osobe obžalovaný K. K. v procesnom postavení svedka diametrálne zmenil
svoju predchádzajúcu svedeckú výpoveď v tom, že to, čo vypovedal nie je pravda, klamal a to sa vôbec
nestalo.Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. K. K. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného
zistil rovnováhu poľahčujúcich ako i priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti - obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a k trestnému činu sa
priznal a aj ho oľutoval (§ 36 písm. l/, d/ Tr. zákona), oproti dvom priťažujúcej okolnosti - obžalovaný
spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. h/, m/Tr. zákona).
Nakoľko obžalovaný predmetný skutok /zo dňa 18.09.2013/ spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný
jeho čin / trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/123/2013 z 02.10.2013, obvinenému
doručený dňa 07.10.2013, právoplatným 29.10.2013/, súd bol povinný obžalovanému uložiť súhrnný
trest a to podľa trestného činu z nich najprísnejšie trestného (pre prečin krivého obvinenia podľa §
345 ods. 1 Tr. zákona, ktorý je v hierarchii trestných činov pred trestným činom krivej výpovede a
krivej prísahy, hoci obidva tieto trestné činy majú rovnakú trestnú sadzbu ). Nakoľko trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/123/2013 z 02.10.2013 bol obžalovanému uložený ako druh trestu
- nepodmienečný trest odňatia slobody, z tohto dôvodu súd bol povinný obžalovanému ukladať taktiež
len nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zákona hovorí o tom, že
súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Preto súd obžalovanému
nemohol uložiť za spáchanú trestnú činnosť podmienečný trest odňatia slobody a ani iné alternatívne
druhy trestov uvedené v ustanovení § 32 ods. 1 Tr. zákona
Za spáchanie prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona (ako i za spáchanie prečinu krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona ) súd môže páchateľovi tohto trestného činu
uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 1 roka do 5 rokov.
Vzhľadom na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného súd je toho názoru,
že na nápravu obžalovaného postačí uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda
na samotnej dolnej hranici trestnej sadzby a na výkon tohto súhrnného trestu odňatia slobody súd
obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko súd so zreteľom na závažnosť trestných činov a mieru narušenia obžalovaného má
za to, že v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude náprava obžalovaného lepšie
zaručená.
Keďže súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody, bolo jeho povinnosťou zrušiť výrok o
treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/123/2013 z 02.10.2013, právoplatným
29.10.2013.
Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu a jeho výmera zabezpečí nápravu obžalovaného /
prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym
páchateľom / prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a čismeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.