Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615217011
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615217011.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit

a. s. so sídlom Bratislava, Ružová Dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Ružová Dolina 25 proti žalovanému L. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom U., F. L.,
štátny občan SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom B. I., pracovník Okresného súdu
Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 497,90 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie sumy 497,90 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,95
Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,95 Eur od
26.11.2012 do zaplatenia s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 497,90 Eur spolu s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,95 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia, spolu s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 248,95 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia.

Uviedol, že Slovak Telecom, a. s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28 uzatvorila so žalovaným dňa
07.03.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dňa 07.03.2012 Dodatok k Zmluve o poskytovaní

verejných služieb Fix podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov. Predmetom Dodatku bolo poskytnutie služby Fix 12. Z poskytovania tejto služby vyplýva
žalovanému povinnosť minimálneho mesačného zmluvného dobitia kreditu sumou 12,--Eur za každé
zúčtovacie obdobie počas trvania Zmluvy Fix; tento záväzok trvá aj po uplynutí tohto Dodatku, ak
účastník pokračuje vo využívaní programu služieb Fix 12 (článok 1 písm. d/ Dodatku). V súlade s vyššie
uvedeným vznikla povinnosť žalobcu zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu,
konkrétne Sony Ericsson Mix Walkman v akciovej cene. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol

danou Zmluvou určené plnenie riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nedobíjal kredit zmluvne
určeným spôsobom, teda neplnil záväzok vyplývajúci z Dodatku, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho
následne vyplýva jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Na základe porušenia mu bola
vystavená faktúry číslo 7211689599 splatná dňa 25.11.2012 na sumu 248,95 Eur, čo je výška zmluvnej
pokuty.

Ďalej uviedol, že Slovak Telecom, a. s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 28 uzatvorila so žalovaným dňa

03.06.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dňa 03.06.2011 Dodatok k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb Fix podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov. Predmetom Dodatku bolo poskytnutie služby Fix 12. Z poskytovania tejto služby vyplýva
žalovanému povinnosť minimálneho mesačného zmluvného dobitia kreditu sumou 12,--Eur za každézúčtovacie obdobie počas trvania Zmluvy Fix; tento záväzok trvá aj po uplynutí tohto Dodatku, ak
účastník pokračuje vo využívaní programu služieb Fix 12 (článok 1 písm. d/ Dodatku). V súlade s vyššie
uvedeným vznikla povinnosť žalobcu zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu,

konkrétne Sony Ericsson YENDO v akciovej cene. Žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol
danou Zmluvou určené plnenie riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nedobíjal kredit zmluvne
určeným spôsobom, teda neplnil záväzok vyplývajúci z Dodatku, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho
následne vyplýva jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Na základe porušenia mu bola
vystavená faktúry číslo 7211690322 splatná dňa 26.11.2012 na sumu 248,95 Eur, čo je výška zmluvnej

pokuty.

Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telecom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpenie
pohľadávok, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo
strany Slovak Telecomu k Oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný faktúry do
dnešného dňa neuhradil.

Žalobca svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, na základe čoho mu vzniklo právo vyfakturovať
dohodnutú zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný sa
nezaplatením vyššie uvedených faktúr dostal do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V zmysle bodu 3 Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia Dodatku má žalobca právo
na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Žalovaný porušil bod 1 písm. d/ Dodatku k Zmluve o pripojení
a zároveň bod 3.1 osobitných podmienok poskytovania služieb Fix tým, že si prestal dobíjať zmluvne
dohodnutý kredit vo výške 12,--Eur mesačne, v dôsledku čoho vzniklo podniku právo v zmysle bodu

3 Dodatku vyfakturovať zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1. Zmluvnou pokutou bola zabezpečená
suma 387,--Eur, ktorá predstavuje predpokladané zmluvné dobíjanie vo výške 12,--Eur mesačne počas
lehoty viazanosti 24 mesiacov a nezľavnenú cenu mobilného telefónu Sony Ericsson YENDO vo výške
99,-- Eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý v zľavnenej cene 1,--Eur. To isté sa týka aj druhej Zmluvy
o pripojení č. 902246498, kde taktiež zmluvnou pokutou bola zabezpečená suma 387,--Eur, ktorá

predstavuje predpokladané zmluvné dobíjanie vo výške 12,--Eur mesačne počas lehoty viazanosti 24
mesiacov a nezľavnenú cenu mobilného telefónu Sony Ericsson Mix Walkman vo výške 99,--Eur, ktorý
bol žalovanému poskytnutý v zľavnenej cene 1,--Eur. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov
sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže tržieb za poskytnuté služby,
keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého

očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.
Má zato, že zmluvná pokuta je primeraná.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 23.06.2016 nezúčastnili, svoju
neúčasť ospravedlnili a navrhli, aby súd prejednal bez ich účasti, preto súd postupoval podľa § 101 ods.

2 O. s. p. a vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Z dôvodu, že ani šetrením polície sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, súd mu v zmysle § 29
ods. 2, 6 O. s. p. ustanovil pre toto konanie opatrovníka v osobe B. I.. Opatrovník mal doručenie riadne a
včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti

s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmlúv o poskytovaní verejných služieb, Dodatku k Zmluvám, faktúr
č. 7211689599 na sumu 248,95 Eur, č. 7211690322 na sumu 248,95 Eur, Oznámenia o postúpení
pohľadávky, vyjadrenia žalobcu, Zmluvy o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 03.06.2011 a 07.03.2012 právny predchodca žalobcu Slovak Telecom, a.s. a žalovaný uzatvorili
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Predmetom Zmlúv bol program služieb Fix 12.

Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 03.06.2011 a 07.03.2012 uzatvorili Dodatky k Zmluvám
o pripojení Fix. Predmetom Dodatkov je zmena pôvodného programu služieb účastníka na program
služieb Fix 12, ďalej záväzok spoločnosti T-Mobile zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného
mobilného telefónu, a to Sony Ericsson YENDO a Sony Ericsson Mix Walkman. Z uzatvorenýchDodatkov tiež vyplývala povinnosť pre žalovaného zabezpečiť si minimálne mesačné zmluvné dobitie
12,--Eur za každé zúčtovacie obdobie počas trvania Zmluvy o pripojení Fix.

V bode 3 Dodatkov bola zakotvená v prípade porušenia Dodatkov alebo Všeobecných podmienok
povinnosť žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 Dodatkov, a to vo výške 248,95 Eur.

Dňa 25.11.2012 právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry č. 7211689599, č. 7211690322
na sumy 248,95 Eur, ktoré predstavovali zmluvnú pokutu. Dátum splatnosti bol 25.11.2012.

Dňa 09.06.2014 bola uzatvorená medzi postupcom Slovak Telecom, a. s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO:
35763469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému.

Dňa 03.07.2014 spoločnosť Slovak Telecom, a. s. žalovanému oznámila, že postúpila všetky

pohľadávky, ktoré vyúčtovala faktúrou č. 7211689599 a č. 7211690322 vo výške 248,95 Eur spolu s
príslušenstvom na žalobcu.

Z predložených listinných dôkazov žalobcom do súdneho spisu (č. l. 48, 49 spisu) má súd preukázané,
že čo sa týka Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa

03.06.2011 mal súd preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť dobíjať si zmluvne dohodnutý
kredit 12,--Eur za prvých päť mesiacov od uzavretia Zmluvy, následne si dobíjal kredit aj s preplatkom,
a to sedem mesiacov a počnúc od mesiaca august 2012 si kredit nedobíjal. Čo sa týka Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 07.03.2012 z listinného
dôkazu má súd preukázané, že žalovaný si dobíjal kredit prvé tri mesiace od uzavretia Zmluvy, následne

si prestal dobíjať kredit.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzatvorenia zmlúv, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzatvorenia zmlúv, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzatvorenia zmlúv, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzatvorenia zmlúv, záväzkovým vzťahom je právny

vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzatvorenia zmlúv, záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných

skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzatvorenia zmlúv, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzatvorenia zmlúv, veriteľ nie je oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z

dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady
škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinný v čase uzatvorenia zmlúv, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu

veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 44 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 zákona č. 351/2011, účinný v čase uzatvorenia
zmlúv, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienkya cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou

ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:

a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého

minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa

služieb.
Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na
písomnú formu.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, aka) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od
oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik
neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o

poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch
mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od
zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná
zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo
orgánu Európskej únie,

b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej
reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva,
c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2, účastník má právo
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na

oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2.
Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník
oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe
alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie
je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka.

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa

také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú
službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní
verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania
verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť

účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením.
Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená na žalobcu, takže
žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd preukázané, že žaloba žalobcu
je nedôvodná. Predmetom konania je zaplatenie sumy 497,90 Eur s príslušenstvom z titulu dohodnutej
zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania v Dodatkoch k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 07.03.2012 a 03.06.2011. Uvedené zmluvné podmienky súd považoval za neprijateľné, a preto

neplatné v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,

ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných

strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V odseku 3 § 53 Občianskeho zákonníka je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných
podmienokuvedenýchvspotrebiteľskýchzmluvách.Nazákladesmernicečíslo93/13/ESbolichvýpočet
spresnený a doplnený zákonom číslo 568/2007 Z. z..

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej

zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa
Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje
kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať
skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade
predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji

telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje
spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil

a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,

ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, zktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V

sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť

podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd aj preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá v
Dodatkoch k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur, ktorá je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.

So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, nemožno znižovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa
uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej
v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu neprijateľnosti
podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012).

Súd výzvou (č. l. 70 spisu) vyzval právneho zástupcu žalobcu, či trvá na podanej žalobe z dôvodu, že
sa domáha zaplatenia zmluvných pokút, ktoré súd považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, a ktoré
boli aj vyhlásené za neprijateľné rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/166/2014-46 zo dňa
30.12.2014, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom Banská Bystrica č. k. 16Co/154/2015-62

zo dňa 25.02.2016 uviedol, že trvá na podanej žalobe.

V konaní má súd preukázané, že Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a taktiež Dodatky k
Zmluvám patria medzi spotrebiteľské zmluvy, tzv. typové zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným

spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúcej sa
zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom

nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností
na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom

uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden
účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného
účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako právny nástupca dodávateľa nie je
nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná v spornej Zmluve o poskytovaní verejných služieb,
resp. v jej Dodatku súd považuje za neprimeranú sankciu v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka. Súd v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že žalovaný čo sa týka uzatvorenej Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 03.06.2011 si dobil kredit celkove vo výške 155,--Eur, pričom
podľa Zmluvy za lehotu 24 mesiacov si mal dobiť vo výške 288,--Eur a žalobca i napriek tomu požaduje

zaplatenie od neho celej zmluvnej pokuty. Čo sa týka uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 07.03.2012, žalovaný si dobil kredit v celkovej výške 36,--Eur a mal v celkovej výške
288,--Eur, no i taktiež napriek tejto skutočnosti žalobca od neho požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty
v celej výške.Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy v konaní si neuplatnil ani mu žiadne trovy nevznikli,
preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.