Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Ďurišová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200065
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5015200065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľa R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom MG., zastúpeného JUDr. Stanislavom Záhumenským,
advokátom so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa 1504, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
29. augusta 8, Bratislava, o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/13/2015-29 zo dňa 19. marca 2015,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/13/2015-29 zo dňa 19.

marca 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.10.2014, ktorým podľa § 236
ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uložila
navrhovateľovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 7.156,05 €. Týmto
rozhodnutím bol podľa odporkyne realizovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/70/2014-49

zo dňa 12. júna 2014, ktorým jej súd uložil vysporiadať sa s otázkou, či nárok na vrátenie vdoveckého
dôchodku nie je prekludovaný. Odporkyňa dospela k záveru, že nárok prekludovaný nie je, pretože
o vylúčení dcéry navrhovateľa zo štúdia sa dozvedela až dňom doručenia jeho žiadosti o invalidný
dôchodok, t. j. dňa 22. júla 2013.

Krajskýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,ženavrhovateľovibolrozhodnutím
odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 5. decembra 2005 podľa § 74 a § 293e Zákona o sociálnom

poistení priznaný vdovecký dôchodok od 23. októbra 2005 v sume 4.702,- Sk mesačne. Rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX zo dňa 15. augusta 2006 odporkyňa podľa § 74 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení odporkyňa zastavila navrhovateľovi výplatu vdoveckého dôchodku od 23.
októbra 2006 a následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 12.10.2006 výplatu vdoveckého
dôchodku uvoľnila. Pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok z 10.07.2013 odporkyňa
znova posudzovala aj nárok na výplatu vdoveckého dôchodku, k čomu si vyžiadala dávkový spis
dcéry navrhovateľa M. J., z ktorého zistila, že dňom 31. augusta 2009 táto bola vylúčená zo štúdia

Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Navrhovateľovi preto preskúmavaným
rozhodnutím uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 7.156,05 €.Krajský súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého odporkyňa vychádzala, je v
rozpore s obsahom spisov, preto preskúmavané rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil odporkyni
na ďalšie konanie. Stotožnil sa s obranou navrhovateľa, že oznámenie o zmene skutočnosti ohľadne

poberania sirotského dôchodku dcéry navrhovateľa došlo do sféry odporkyne najneskôr dňa 27. januára
2010 a nárok je premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 2501 ods. 2
O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia

advokátom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. podľa predloženého vyčíslenia v celkovej sume 294,47 €.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie, pretože sa nestotožňuje s
právnym názorom krajského súdu. Uviedla, že o nároku na vdovecký dôchodok navrhovateľa odporkyňa
rozhoduje v dávkovom spise vedenom pod číslom XXX XXX XXXX X a o nároku na sirotský dôchodok
v dávkovom spise vedenom pod číslom XXX XXX XXXX X - ide o dva samostatné nároky dvoch

poistencovsrôznymidentifikačnýmčíslomsociálnehopoistenia.Vodôvodneniachrozhodnutítýkajúcich
sa vdoveckého dôchodku boli uvedené podmienky, za ktorých má navrhovateľ po uplynutí jedného roka
od smrti manželky nárok na výplatu vdoveckého dôchodku v zmysle § 74 ods. 3 písm. a) zákona spolu
s upozornením, že pri zmene rozhodujúcich skutočností bude výplata dávky zastavená. Príjemca dávky
má zákonnú povinnosť (§ 227 ods. 3) do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej

poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku,
nároku na jej výplatu a jej sumu. Navrhovateľ odporkyni neoznámil, že jeho dcéra bola 31.08.2009
vylúčená zo štúdia a prestala byť nezaopatreným dieťaťom v zmysle § 74 ods. 3 písm. a) zákona.

Odporkyni bolo 13. januára 2010 doručené potvrdenie z 11. januára 2010, vyhotovené Univerzitou

Mateja Bela, ktoré slúžilo iba na účely posúdenia nároku na sirotský dôchodok dcéry navrhovateľa a
odporkyňa ho nepovažuje za splnenie zákonnej povinnosti navrhovateľa na účely nároku na výplatu
vdoveckého dôchodku. Až pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku
zo dňa 10.07.2013 odporkyňa dodatočne zistila z dávkového spisu dcéry navrhovateľa, že jeho dcéra
prestala byť dňom 31.08.2009 nezaopatreným dieťaťom v dôsledku vylúčenia zo štúdia a navrhovateľovi

preto zanikol nárok na výplatu vdoveckého dôchodku od 14. septembra 2009. Navrhovateľ vdovecký
dôchodok naďalej prijímal, hoci z okolností musel predpokladať, že mu nepatrí, preto mu bola uložená
povinnosť neprávom vyplatenú sumu vrátiť. Odporkyňa sa nestotožňuje s právnym záverom krajského
súdu, že nárok na vrátenie neprávom vyplatenej sumy na vdoveckom dôchodku je premlčaný, pretože
od zistenia, že dcéra navrhovateľa bola vylúčená zo štúdia (22.07.2013) do vydania rozhodnutia

(20.10.2014) neuplynula doba viac ako tri roky.

Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a jej napadnuté rozhodnutie potvrdil s
tým, že navrhovateľovi neprizná náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského
súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s.
p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O.

s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.05.2016
(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to
najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil nezákonnosť tohto rozhodnutia odporkyne.

Ako vyplýva z obsahu spisu, v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ ako poberateľ vdoveckého
dôchodku nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a
neoznámil odporkyni rozhodujúcu skutočnosť, že jeho dcéra M. bola dňa 31.08.2009 vylúčená zo štúdiana vysokej škole, čím prestala spĺňať podmienku nezaopatreného dieťaťa a naďalej poberal vdovecký
dôchodok, hoci vedel alebo musel z okolnosti predpokladať, že sa mu už vypláca neprávom. Preto
mu odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím uložila povinnosť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok

za obdobie od 14. septembra 2009 do 3. augusta 2012 v celkovej výške 7.156,05 € vrátiť. Sporným
zostalo, či došlo k premlčaniu práva na vrátenie tejto dávky v zmysle ustanovenia § 236 ods. 3 prvá
veta zákona, podľa ktorého „Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume
sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr
uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila“. Odporkyňa namieta právny záver

krajského súdu o premlčaní práva, pretože za začiatok plynutia trojročnej lehoty považuje 22. júl 2013,
kedy údajne zistila, že dcéra navrhovateľa bola vylúčená zo štúdia, a to pripojením jej dávkového spisu.
Naproti tomu záver krajského súdu o premlčaní práva na vrátenie predmetnej dávky vychádza z toho,
že oznámenie o zmene skutočnosti ohľadne poberania sirotského dôchodku dcéry navrhovateľa došlo
do sféry odporkyne najneskôr dňa 21. januára 2010. Odvolací súd sa s jeho právnym názorom stotožnil.
Sama odporkyňa potvrdila, že dňa 13. januára 2010 jej bolo doručené potvrdenie z 11. januára 2010,

vyhotovené Univerzitou Mateja Bela, o vylúčení dcéry navrhovateľa zo štúdia dňom 31. augusta 2009.
Preto bez ohľadu na skutočnosť, že odporkyňa toto potvrdenie využila iba na účely posúdenia nároku
dcéry navrhovateľa na sirotský dôchodok, iba z tohto oznámenia vychádzala aj v júli 2013, keď si pri
rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok pripojila aj spis jeho dcéry, to znamená, že
odporkyňa vychádzala z informácie, ktorú mala k dispozícii už 13. januára 2010. Pri takto určenom

začiatku plynutia subjektívnej lehoty potom nie je sporné, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, čo navrhovateľ dôvodne namietal.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že preskúmavané
rozhodnutie odporkyne o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok v sume 7.156,05 €

nie je v súlade so zákonom, preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 250k, § 224 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože úspešnému navrhovateľovi v odvolacom

konaní nevznikli žiadne trovy, resp. žiadne si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.