Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114204015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114204015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Československá obchodná banka, a.s. so sídlom

v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36854140, zastúpená advokátskou kanceláriou: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Prievozská 4/B, proti odporkyni: L. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. - R., R. X/X, zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom: Mesto Nitra,
Štefánikova 60, Nitra, o zaplatenie sumy 3.537,20 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.965,34 eura s 8,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2.452,69 eura od 05.02.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o. v sume 500,78 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 3.537,20 eura s úrokom

výške 12 % zo sumy 2.182,02 eura od 05.02.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9
% zo sumy 2.944,96 eura od 05.02.2014 do zaplatenia, úroku vo výške 25 % zo sumy 79,59 eura
od 05.02.2014 do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku, na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa
13.03.2007 a zmluvy o úvere zo dňa 18.04.2008. Navrhovateľ odporkyni listom určil splatnosť záväzku
ku dňu 15.02.2012, navrhovateľ zrušil účet, na ktorom bol dlh z nepovoleného prečerpania účtu.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Odporkyni bol ustanovený opatrovník. Vo veci bolo nariadené

pojednávanie, súd rozhodol podľa § 101 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a opatrovníka odporkyne.
Navrhovateľ mal predvolanie cestou právneho zástupcu doručené.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. Uvádza, že na výzvu súdu
zasielali dňa 13.06.2016 vyjadrenie, kde bolo rozpísané, že úroky do predčasnej splatnosti boli v sume
130,92 eura a po tomto dátume 501,86 eura. Odporkyni boli zasielané upomienka a výzvy v zmysle
postupu banky v prípade neuhrádzania úveru. Išlo o výzvy na zaplatenie neuhradených splátok. Prišlo

aj k zrušeniu bežného účtu.
Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. Trovy
vyčísli v zákonnej lehote.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to: zmluvou o bežnom
účte zo dňa 13.03.2007, všeobecnými obchodnými podmienkami, úrokovými sadzbami, úverovou
zmluvou zo dňa 18.04.2008, obchodnými podmienkami pre úvery, výpisom z účtu, oznámením o

zosplatnením úveru zo dňa 16.02.2012, vyčíslením pohľadávky, vyjadrením navrhovateľa zo dňa
30.05.2016, prehľadom platieb, výpismi z účtu a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ s odporkyňou dňa 13.03.2007 uzavrel zmluvu o bežnom účte a dňa 18.04.2008 zmluvu
o úvere na základe čoho poskytol odporkyni finančné prostriedky. Odporkyňa nedodržala zmluvné

dojednania a navrhovateľ ku dňu 15.02.2012 určil splatnosť celého dlhu čo odporkyňa neurobila.
Navrhovateľ si podaným návrhom uplatňoval sumu 3.537,20 eura s úrokom výške 12 % zo sumy
2.182,02 eur od 05.02.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.944,96 eura od
05.02.2014 do zaplatenia, úroku vo výške 25% zo sumy 79,59 eura od 05.02.2014 do zaplatenia. Suma
3.537,20 eura pozostáva z istiny 2.182,02 eura, vyčísleného úroku ku dňu 04.02.2014 v sume 632,78
eura z toho v sume 130,92 eura do 15.02.2012 a v sume 501,86 eura od 15.02.2012, vyčísleného úroku

z omeškania do 04.02.2014 v sume 512,65 eura, poplatkov v sume 130,16 eura a debetu v sume 79,59
eura. Navrhovateľ žiadal taktiež 25% úrok zo sumy 79,59 eura od 05.02.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ
mal za to, že ide o obchodnoprávny vzťah a má nárok na úrok až do zaplatenia celého dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§546Občianskehozákonadohodouúčastníkovmožnozabezpečiťpohľadávkuručením.Ručenie

vzniká vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na sebe voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak
ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou
(ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov

vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu
ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu užv režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných
podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeraných
podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex

lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka
používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline
sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009,
rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte, úverová zmluva je obchodným záväzkovým
vzťahom. Ide o tzv. absolútny obchod (§§ 497a, 708 Obchodného zákonníka). Ide o označenie
právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové
vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o vkladovom účte (§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka).

Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou

úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa

Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ nevysvetlil v čom
by mal odporca ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa
súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných
vzťahochpriurčitýchvzniknutýchprávnychotázkachčisporochnamožnosťpostupupodľaObchodného
zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že

je právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských
práv sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného zákonníka. Úmysel zákonodarcu
z toho vyplývajúcu je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že
neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad
o občianskom práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi

nič nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo
všeobecne vzťahy medzi osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu
obchodných vzťahov. Odporkyňa nebola podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské
účely. Navrhovateľ nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný
vzťah uzavreli. Súd napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného

zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne
premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver,
prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i
po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné
pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia

v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u
Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu.
Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie
až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si
svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k

väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená
trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného
poriadku (nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným
titulom) na rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam prespotrebiteľa. Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je
vždy dlžník. Súd mal teda za to, že rozhodné právo vo veci účastníkov i z tohto pohľadu je občianske
právo SR.

Označenie zmluvy ako úver samo osebe neznemená, že ide o obchodnoprávny vzťah. V danom prípade
účastníci uzatvorili podľa označeného paragrafu zmluvu o bežnom účte, o úvere, ktoré sú formálne
absolútnym obchodným vzťahom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že

úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka
vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na
tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,
je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona
o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane

ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok
KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny
záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca nebol podnikateľ,
peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo
ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl.

O.z.. Súd posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec
na rozhodnutie súdu by to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené
skutočnosti týkajúce sa aj obchodných vzťahov.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporkyňa nesplnila

svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh navrhovateľa, čo sa týka
nesplatenej istiny 2.182,02 eura, vyčísleného úroku do splatnosti dlhu v sume 130,92 eura, vyčísleného
úroku z omeškania v sume 512,65 eura, poplatkov v sume 130,16 eura, debetu v sume 79,59 eura
za dôvodne podaný. S plnením dlhu sa odporkyňa dostala do omeškania. Odporkyňu ako dlžníčku
súd zaviazal na úhradu sumy 2.965,34 eura s 8,25 % úrokom z omeškania zo sumy 2.452,69 eura,

tak ako sú špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia v súlade s § 517 O.z. a Nariadením vlády č.
87/1995 Z.z. Vo zvyšku ohľadne úroku z omeškania súd návrh zamietol, keďže navrhovateľ si uplatňoval
vyšší úrok z omeškania ako mu zákon umožňoval. Navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky,
ktoré nevrátila. Z dokladov bola jasná výška dlhu. Odporkyňa nesplatila svoju zmluvnú povinnosť voči
navrhovateľovi.

V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok navrhovateľa, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti z úveru i debetu, po splatnosti dlhu. Výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká
zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali podľa zmluvy platiť po
odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ poukazoval na zmluvné dojednanie účastníkov. Podľa navrhovateľa

do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi vlastne nikdy nekončí. Súd sa s
týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o bežnom účte či úverová zmluva boli časovo ohraničená do
jej ukončenia zmluvnými stranami, po tomto dátume si už navrhovateľ nemohol uplatňovať úrok, ale
len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to
účastníci výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmlúv účastníkov

si navrhovateľ a odporca dohodli úrok do splatenia úveru, debetu. Zmluva bola vopred pripravená
(formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov
zmluvného vzťahu. V časti vyčísleného úroku v sume 571,86 eura a 12 % úroku zo sumy 2.182,02
eura od 05.02.2014 do zaplatenia, 25 % úroku zo sumy 79,59 eura od 05.02.2014 do zaplatenia súd
zamietol z dôvodu, že nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu

- účtu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti(platnosti)dlhu(jehosplátok).SúdpoukazujeajnarozsudokKSvNitreč.k.25Co/527/2015-63
zo dňa 02.12.2015, ktorí zaujal rovnaký právny názor. Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého
dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu (15.02.2012). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť

úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení
ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len začasové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona
o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a
toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť

platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade navrhovateľ) pristúpi
k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná
so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi
odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi

z uvedených dôvodov. Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný
zákonník tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa
Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie irelevantné. Na úrok z debetu je nárok len do zániku
zmluvy. Navrhovateľ je povinný dôkladne svoj nárok odôvodniť. V prípade, že zmluva o bežnom účte
zanikla k inému dátumu ako 15.02.2012, navrhovateľ v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
nároku na debetný úrok. Súd by aj tu mal výhradu k prípadnej nikdy nekončiacej zmluve o bežnom účte,

zisťoval by dôvod debetu, jeho oprávnenosť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. tak, úspešnému navrhovateľovi priznal
pomerné právo na náhradu trov konania v sume za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho

zastupovania. zo spoplatnených nárokov. Súdny poplatok bol zaplatený v sume 138,50 eur. Trovy
právneho zastupovania zo žalovanej sumy pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci (prevzatie
zastupovania, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 16.06.2016) v sume za úkon 131,13 eura,
dvoch režijných paušálov po 8,04 eura, jedného v sume 8,58 eura, všetko s 20% DPH, straty času
57,20 eura a cestovných výdavkov 42,67 eura v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004 Z.z.. Spolu predstavovali trovy sumu 740,03 eura.
Navrhovateľ bol úspešný v sume 2.965,34 eura - 83,83 % a odporkyňa v sume 571,86 eura (zamietnutá
časť) - 16,16 %. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 67,67 % (83,83 - 16,16), čo
predstavuje sumu 500,78 eura. Súd za úkony - dve písomné vyjadrenia trovy nepriznal. Navrhovateľ vo
svojich právnych záveroch nebol úspešný, pričom predmetné vyjadrenia mali byť obsahom samotného

návrhu, a nie aby súd osobitne musel zisťoval právny názor navrhovateľa, resp. špecifikáciu žalovanej
sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.