Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/280/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205269
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8413205269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej:Slovenskárepublika,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSR,Župnénám.13,Bratislava,
v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 uplatnila žalobkyňa voči žalovanej právo na zaplatenie sumy

vo výške 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške 495,- eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom
v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 7202904, dlžníkom: S. B., nar. XX.X.XXXX, pričom exekučné konanie bolo
vedené pod spis. zn. EX 11238/2010. Súdny exekútor podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom
poriadku, najmä podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložil návrh žalobkyne na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému

súdu Poprad spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto
žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou
žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Žalobkyňa
poukázala na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011 a tiež v znení
účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom zdôraznila, že robil sa rozdiel medzi exekučnými titulmi t. z.
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam

a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Poukázala na
skutočnosť, že disponuje exekučnými titulmi a to rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle
Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej literatúry vykonateľným rozhodnutím
rozhodcovskej komisie resp. zmierom ňou schváleným sa rozumeli rozhodnutia o pracovných sporoch
vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č.
42/1975 Zb. s tým, že prejednávanie a rozhodovanie pracovných sporov bolo ku dňu 1.2.1991 zrušené,
avšak rozhodnutia rozhodcovských komisií a nimi schválené zmiery ostali i naďalej vykonateľné, je

to úplne iný právny inštitút ako rozsudok Rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným titulom podľa
iného ustanovenia OSP a neskôr EP. Poukázala, že v exekučnom konaní vedenom podľa označených
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučnýmtitulom vykonateľné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Napokon poukázala na ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.5.2010. V tomto prípade sa nerobil rozdiel
medzi exekučnými titulmi t. z. Exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho

exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti bez
ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu rozhodnutie rozhodcovského
súdu alebo napríklad notárska zápisnica. Žalobkyňa uviedla, že exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný

k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie až dňa
15.4.2011 a to rozhodnutím o poverení - omeškanie viac ako 295 dní, pričom neexistovala okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať sústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

Žalobkyňa si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslila nasledovne:

- majetková škoda vo výške 125,- eur predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej, na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, na udržanie a správu informačného systému, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií
adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 495,- eur, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom
48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je dôsledkom nesústredenej

činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv.

Náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyňa vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jej zákonných nárokov. Ďalej poukázala aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu

nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobkyne v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa,
resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, vytvorenie absolútnej nemožnosti

súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj
jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne, ako aj zánik už
vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľsképostupyžalobkyneaspôsobilaneistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémohlaprijať.

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. V
ďalšomžalobkyňapoukázalananálezyÚstavnéhosúduSRtýkajúcesaprimeranostipožadovanejvýšky
finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobkyňa si uplatnila ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 495,- eur.

Žalovaná vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 16.10.2013 poukázala na zmätočnosť
podania žalobkyne, keď v žalobe nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajúrelevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci,
dátumy, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú
povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sama. Ďalej poukázala na

skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobkyňa neuviedla aké kroky podnikla
na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo

Ústavný súd SR. V podmienke uplatnenia nároku na súde poukázala na to, že dňa 23.4.2012 boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012
a vzhľadom na to, že dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba vo veci, je zrejmé, že
žalobkyňajunepodalapouplynutí6-mesačnejlehoty,aleskôr.Ideopredčasneuplatnenýnároknasúde.
Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobkyni po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobkyňa neposkytla žiadnu

súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní sama požiadala. Ministerstvo spravodlivosti
SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok žalobkyne
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej žalovaná uviedla, že ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z.
z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom

verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, poukázala na znenie ust. § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods.

2 písm. d) Exekučného poriadku v znení novely vykonanej zákonom č. 102/2011 Z. z účinnej od 1.
6. 2011, podľa ktorých od 1. 6. 2011 už neplatí 15-dňová lehota na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Preto zastáva názor, že
ak v danej veci bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1. 6.
2011, nárok žalobkyne vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nerozhodnutí

exekučného súdu o žiadosti na udelenie poverenia v 15-dňovej zákonnej lehote, nemá oporu v zákone.
Pokiaľ žiadosť o udelenie poverenia bola podaná pred 1. 6. 2011, argumentovala, že podľa ust. §
44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinného do 31. 5. 2011
z 15-dňovej lehoty boli síce výslovne vylúčené len vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmiery nimi schválené. Správnosť aplikácie týchto ustanovení aj na rozhodcovské rozsudky však

osvedčila svojím autentickým výkladom v dôvodovej správe k novelizácii týchto ustanovení Exekučného
poriadku Národná rada SR. Podľa tejto dôvodovej správy výslovné vloženie aj pojmu "rozhodnutia
rozhodcovských súdov" do ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku len explicitnejšie ujasnilo
literu zákona, aby nedochádzalo k mylným interpretáciám toho ustanovenia. Zastáva názor, že toto
ustanovenie sa správne aplikovalo pri rozhodovaní súdov aj u žiadosti o udelenie poverení na vykonanie

exekúcii na základe rozhodcovských rozsudkov pred 1. 6. 2011. Uviedla, že prax už dávno poukázala,
že 15-dňová lehota na udelenie poverenia exekútorovi je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, a
to predovšetkým posúdiť existenciu dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. V tomto smere považuje za dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ

Asturcom C-40/08, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní, ako aj
vo vyjadrení špecifikované rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súd SR, podľa ktorých
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmavať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR ďalej argumentovala,

že nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie úkonu ešte automaticky neznamená prieťahy v konaní.
Zo skutkových okolností týkajúcich sa rozhodovania o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov zo spotrebiteľských zmlúv.

Zo žalobkyňou prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebozmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 "Súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň

ich zákonnosť / nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri
rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste
posudzovať.

Žalovaná poukázala na uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13,

uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho
súdu SR z 26. septembra 2011 sp. zn. 3MCdo 11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. marca
2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby sprostredkovateľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v
okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z

uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na
výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup
všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je
legitímny.

V otázke existencie prieťahov v konaní poukázala žalovaná tiež na § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.
z. v znení účinnom od 1.1.2013 a konštatovala, že žalobkyňa nepreukázala, že by podala sťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či

ÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s odôvodnením, že podľa ust. § 19
ods.1Zákonač.514/2003 Z.z.právonanáhraduškodysapremlčíza3rokyododňa,keďsapoškodený

dozvedel o škode. Ak žalobkyni mala škoda vzniknúť nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
udelení poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie takéhoto nároku
skončila uplynutím 3 rokoch odo dňa, kedy uplynula 15-dňová zákonná lehota na vydanie poverenia.
Preto ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia pred 23. 4. 2009 (3 roky pred dňom
doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nárokov), nárok je premlčaný.

K uplatnenej škode uviedla, že žalobkyňa by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti
nároku musela produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobkyňa
nepreukázala ani vznik, ani výšku škody, nároky sú hypotetické.Žalovaná má za to, že žalobkyňa doposiaľ neuniesla bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizovala, či si
uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musela produkovať

dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke.

K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná poukázala predovšetkým na 2 skutočnosti, a to že ústavný
súd pre účely rozhodnutia o poskytnutí finančného zadosťučinenie za zbytočné prieťahy podrobne
skúma každý jednotlivý prípad. Preto úvahu žalobkyne, ktorá vychádza z paušálnej sumy 660,- eur

za rok, nepovažuje za správnu. Ústavný súd pritom vždy prihliada okrem iného aj na význam sporu
pre žiadateľa, na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobkyňa tento prostriedok
nevyužila, je podľa rozhodnutí ústavného súdu neprijateľné, aby jej bola nemajetková ujma priznaná.
Druhou skutočnosťou je, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný.
Nemajetkovú ujmu si uplatňuje žalobkyňa ako právnická osoba. Preto pocity frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery členov jej riadiacich orgánov sú pre vec irelevantné. Žalobkyňa tiež bližšie nešpecifikovala

tvrdený zánik a ovplyvnenie jej podnikateľských aktivít. Nepreukázala, že konštatovanie porušenia
práva nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Naviac, nepreukázala ani to, že by sa jej mala
poskytnúť náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti poukázala tiež na aspekt dobrých mravov s tvrdením,
že podnikateľskú činnosť žalobkyne, ktorá bola predmetom záujmu aj Európskej komisie, pri ktorej
porušujeprávaspotrebiteľov,považujezakonanievrozporesdobrýmimravmi.Pretopokiaľsižalobkyňa

uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu a táto škoda mala vzniknúť práve v súvislosti s touto jej
podnikateľskou aktivitou, platí, že už samotné konštatovanie porušenie práva musí byť postačujúce.

Taktiež žalovaná poukázala na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí

ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

Súd pojednával v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p., teda bez nariadenia pojednávania, keďže

v danej veci sa jedná o drobný spor. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
v spise a znaleckým posudkom č. 1/2014 evidovaným v registri súdnej správy pod č. 1 Spr 0/542/2014
a zistil nasledovné skutočnosti:

Z podania Okresného súdu Poprad zo dňa 23.1.2015 súd zistil vo veci sp. zn.: 9Er/439/2010 - dátum

doručenia žiadosti o udelenie poverenia na súd 4.10.2010.
Rozhodnutie okresného súdu z 6.12.2010. Exekučné konanie proti povinnej v časti o vymoženie
známeho príslušenstva vo výške 123,90 eur zastavuje.
Exekučné konanie proti povinnej o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
650,- eur od 10.10.2009 do 24.2.2010 a zo sumy 640,- eur od 25.02.2010 do zaplatenie zastavuje.

Rozhodnutie právoplatné dňa 6.1.2011.
Dňa 15.4.2011 vydané poverenie pre súdneho exekútora.
Dňa 7.10.2013 rozhodnutie: Doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu finančného
spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205 735, že vstupuje do exekučného konania
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9Er/439/2010 ako vedľajší účastník na strane povinného,

nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.
Návrh Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205
735 na zastavenie exekúcie zo dňa 15.8.2011 odmieta.
Návrh Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, Nitra, IČO: 42 205
735 na vylúčenie súdneho exekútora zo dňa 15.8.2011 odmieta.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 9Er/439/2010.
Právoplatnosť rozhodnutia dňa 23.11.2013.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak:
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa

nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o

exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje
aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť.

V konaní žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu

spôsobenú tým, že Okresný súd Kežmarok podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote
nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom nie je premlčané - v exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k

nesprávnemu úradnému postupu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia až po dni 23.04.2009.
Žalobkyni neuplynula 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhrady škody, ktorá
začala plynúť, keď sa žalobkyňa dozvedela o škode t. j. najskôr 15. deň od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia súdu. Právo žalobkyne sa z tohto dôvodu nepremlčalo.

Podľa § 15a, § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomjepísomnážiadosťpoškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobkyne boli žalovanej doručené 23.04.2012. Žaloby

v pôvodných konaniach v tejto veci boli doručené súdu 27.09.2012. Žalobkyňa podala žaloby predčasne,
keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje

samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobkyňa
nepreukázala nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd.
Ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 01.01.2013,
avšak i keď žaloby boli vo veci podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie §
9 ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred 01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní
sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie,
nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom
nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávnyúradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní
návrhovnavykonanieexekúcienapodkladeexekučnýchtitulovrozhodcovskýchrozsudkovanotárskych
zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie
zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné

úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho
trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie)
v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné
prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Podľa§9ods.2Zákonač.514/2003Z.z.(vzneníúčinnomod01.01.2013)priposudzovanínesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v

súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobkyňa v konaní nepreukázala tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody. Žalobkyňa v konaní uplatňuje
tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
žalobkyne uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
v dôsledku tvrdenej účinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalobkyňa v otázke preukázania škody neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala vynaloženie
uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie žalobkyne o tom,
že jej vznikli náklady, ktoré vyčíslila bez predloženia dôkazu o vynaložení nákladu. Žalobkyňa uplatnila
i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázala, že žalobkyni v dôsledku nesprávneho úradného postupu
súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku povinného, zmareniu účelu konania

pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba o hypotetické uvažovanie žalobkyne, bez
preukázania konkrétneho zásahu do jej sféry.

Žalobkyňaužvôbecnepreukázalavýškuuplatnenejnáhradyškody,takmajetkovejškodyanemajetkovej
ujmy. Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov

Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné
prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu
sa súd nezaoberal, keď žalobca nepreukázala základ nároku - vznik škody.

Napokon žalobkyňa nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným

postupomavzniknutouškodou,keďnepreukázalaexistenciuatribútov:nesprávnyúradnýpostupavznik
škody.Náklady spojené s činnosťou žalobkyne uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky,
pre ktorú bola exekúcia v danej veci vedená (pracovné výkony zamestnancov, správa informačného
systému) v období, ktoré podľa jej tvrdení zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia a rozhodnutia o nej, bez ďalšieho, nemožno považovať za skutočnú škodu. Žalobkyňa
ako obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania (poskytovania spotrebiteľských úveroch)
vynakladala a vynakladá náklady na správu svojich pohľadávok, vrátane predmetnej pohľadávky,
prostredníctvom informačného systému predovšetkým v súvislosti s touto podnikateľskou činnosťou.
Náklady na udržiavanie tohto informačného systému, teda aj náklady na správu predmetnej pohľadávky

v informačnom systéme, jej preto vznikali v súvislosti s jej podnikaním na trhu bez ohľadu na tvrdené
prieťahy v exekučnom konaní. Pohľadávka by už zrejme nebola spravovaná informačným systémom len
v prípade jej vymoženia. Z tvrdení žalobkyne a znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom
Ekonomickou univerzitou Bratislava pod č. 1/2014, ktorý žalobkyňa v priebehu konania súdu predložila,
pritom nie je vôbec zrejme, či a kedy, prípadne či doposiaľ stále je predmetná pohľadávka informačným
systémom spracovávaná, či a v akom rozsahu by sa náklady na správu a udržanie informačného

systému žalobkyne v prípade neevidovania predmetnej pohľadávky v informačnom systéme vôbec
znížili, a teda ani či vôbec nejaké náklady na správu predmetnej pohľadávky boli vynakladané zbytočne
v dôsledku tvrdených prieťahov v exekučnom konaní. Preto súd zastáva názor, že žalobkyňa v konaní
neuniesla povinnosť tvrdenia (a teda ani dôkaznú povinnosť) ohľadne vzniku majetkovej ujmy v dôsledku
tvrdených zbytočných prieťahov v exekučnom konaní. Žalobkyňa v konaní neuniesla povinnosť

tvrdenia (a teda rovnako ani dôkaznú povinnosť) ani ohľadne skutočnosti, aké konkrétne náklady vôbec
vynaložila na správu a udržanie svojho informačného systému. Taktiež neuniesla ani dôkaznú povinnosť
ohľadne tvrdenia ohľadne nákladov na administratívne spracovanie a publikačné výdaje spojené s
urgenciami. Súd má poznatky, že žalobkyňa vyhotovuje mnohé podania v elektronickej podobe.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto jej v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).