Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010062
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010062.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2016 samosudcom

JUDr. Stanislavom Dutkom, v trestnej veci obžalovaného Ing. B. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2, písm. a/ Tr. zák. takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Ing. B. S., nar. XX.XX.XXXX/XXX B. O.,
bytom O., B. ul. č. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o p r e t o,

ž e

1. decembra 2014 o 11.15 hodine viedol v Bratislave po Obchodnej ulici smerom od Vysokej ulice
osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi 2.0 TDI evidenčného čísla O.-XXXZF a pri
odbočovaní vľavo na Mickiewiczovu ulicu, porušením ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c) zákona

číslo 8/2009 Zbierky o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnkov, pravou prednou časťou vozidla zrazil chodkyňu poškodenú Q. F., ktorá prechádzala
električkové koľajisko smerom k domu číslo 27 z ľavej strany z pohľadu jazdy obvineného a pri dopravnej
nehode utrpela pomliaždenie oboch kolien a neúplnú zlomeninu vonkajšej hlavice horného konca
píšťaly pravého predkolenia, ktorého liečenie podľa znaleckého posudku MUDr. Q. B., PhD. - znalca
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia, traumatológia, vyžaduje 3 - 5 mesiacov, pričom
toto zranenie je v zmysle ustanovenia § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona potrebné kvalifikovať
ako ťažkú ujmu na zdraví,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania tým, že porušil

dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona

č í m s p á ch a l

prečin ublíženia na zdraví podľa§ 157 ods. 1 ods. 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák.za to sa
o d s u dz u j e

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
k peňažnému trestu vo výške 800,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd ukladá
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodeným nasledovne:
- Q. F., W. XX, O., vo výške 1544,40 Eur,
- B. G. V.R. a.s., Y. P. XX, O. vo výške 388,50 Eur

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor pre Bratislavu 1 dňa 03.02.2016 v konaní 3 Pv 603/14 podal obžalobu na obv. Ing.

B. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe
uvedenom v tejto obžalobe.
Okresný súd Bratislava 1 v predmetnej veci vydal dňa 7.3.2016 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného
uznal vinným zo žalovaného trestného činu, uložil mu podmienečný trest odňatia slobody a zaviazal ho
k náhrade škody poškodeným.

Protitrestnémurozkazuobžalovanýpodalvzákonnejlehoteodpor,nazákladektoréhoboltrestnýrozkaz
zrušený a bolo nariadené vykonanie hlavného pojednávania a dokazovania.

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v predmetnej veci s tým,

že na hlavnom pojednávaní vyslúchol obžalovaného, ktorý po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr.
por. urobil vyhlásenie o svojej vine, ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
zadokumentovaných v spise, po takto vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 257 Trestného zákona:

(1) Po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z
vyhlásení, že
a) je nevinný,

b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,
c) nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.

(5) Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo
skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje

primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom
prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

(6) Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo
niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného
podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na
hlavnom pojednávaní.

(7) Súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie
obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

(8) Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazysúvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To
nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Pretože obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., a prokurátor navrhol prijatie

tohto vyhlásenia, súd poučil obžalovaného podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., po
zodpovedaní položených otázok súd vyzval prokurátora k zaujatiu stanoviska.

Prokurátor navrhol súdu vyhlásenie obžalovaného prijať, súd následne postupom podľa § 257 ods. 7,
ods. 8 Tr. por., vyhlásenie obžalovaného prijal.

Súd preto vykonal dokazovanie výlučne vo vzťahu k ukladaniu trestu obžalovanému a vo vzťahu k
rozhodnutiu o náhrade škody.

ObžalovanýIng.B.S.sakspáchaniuskutkuuvedenéhovobžalobepriznal.Nasvojuobhajobuneuviedol
žiadne relevantné skutočnosti s výnimkou vyjadrenia o zlom zdravotnom stave seba i svojej manželky a

požiadal súd o primeraný peňažný trest, pretože s poukazom na svoj vek, aj podmienečný trest odňatia
slobody má na neho veľmi nepriaznivý vplyv.

Zástupca poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. rovnako ako pošk. Q. F. včas uplatnili svoje
nároky na náhradu škody, svoje nároky aj riadne doložili príslušnými dokladmi, zo strany poisťovne

vyhodnotením poskytnutej zdravotnej starostlivosti a zo strany pošk. F., znaleckým posudkom s
obodovaním úrazu.

Vo vzťahu k skutkovému stavu:

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený a je možné konštatovať, že skutok uvedený
v obžalobe prokurátora je trestným činom.

Z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní i z vyhlásenia obžalovaného mal súd bezpečne
preukázané, že obžalovaný dňa 1. decembra 2014 o 11.15 hodine viedol v Bratislave po Obchodnej
ulici smerom od Vysokej ulice osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi a pri odbočovaní
vľavo na Mickiewiczovu ulicu, pravou prednou časťou vozidla zrazil chodkyňu poškodenú Q. F., ktorá

prechádzala električkové. Poškodená F. pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie oboch kolien a
neúplnú zlomeninu vonkajšej hlavice horného konca píšťaly pravého predkolenia, ktorého liečenie
vyžaduje 3 - 5 mesiacov, pričom toto zranenie je v zmysle ustanovenia § 123 odsek 3 písmeno i)
Trestného zákona potrebné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví.
Vykonané dokazovanie a vyhlásenie obžalovaného poskytlo súdu presvedčivé dôkazy o skutkovom

stave, ktorý bol predmetom vykonaného dokazovania a ktorý je uvedený v skutkovej vete tohto
rozhodnutia.
Súd vykonané dokazovanie zhrnul vyššie a konštatoval vinu obžalovaného.

Vo vzťahu k ukladaniu trestu:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal tak z miery zavinenia obžalovaného na
spôsobení zranenia poškodenej, i z jeho osobných pomerov, prihliadol pritom aj na skutočnosť, že
obžalovaný je osobou veľmi mladou, zohľadnil teda okrem spáchania činu a jeho následku aj osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal tiež zo zákonných ustanovení týkajúcich sa
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 Trestného zákona

Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

a) spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,
b) spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,
c) spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,
d) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto
skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť,
e) spáchal trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti,

f) spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,
g) spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil,
h) spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám
nespôsobil,
i) spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré

by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by boli
celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu
poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta,
j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,
k) pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú

škodu,
l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
m) sám oznámil trestný čin príslušným orgánom,
n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo
o) prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej

skupiny.

Podľa § 38 Trestného zákona

(1) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu

okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

(3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

Podľa zákonného ustanovenia § 56 Trestného zákona o peňažnom treste

(1) Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu,
ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za

prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody
neukladá.

Z oboznámených záznamov Ing. Vladimíra Kalvodu vyplýva, že tento doposiaľ nebol postihnutý pre
priestupok a doposiaľ nikdy nebol odsúdený pre trestný čin.

Súd dospel k záveru, rovnako ako pred rozhodnutím trestným rozkazom, že uloženie primeraného
peňažného trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby bude plne postačujúcim pre prevýchovu a nápravu
páchateľa, navyše je presvedčený z priebehu hlavného pojednávania, že aj samotné prejednanie vecipred súdom malo na obžalovaného vážny prevýchovný vplyv. Súd priznal obžalovanému významnú
poľahčujúcu okolnosť a to doterajšiu beztrestnosť, ktorá okolnosť je výraznou s poukazom k veku
obžalovaného. Súd tak ukladal obžalovanému trest s použitím ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., so

znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd pri ukladaní trestu zvažoval aj možnosť uloženia trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel
obžalovanému.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný predložil súdu potvrdenie o svojom zlom zdravotnom stave i o zlom
zdravotnom stave svojej manželky, ktorá je odkázaná na časté prevozy do zdravotníckych zariadení,
ktoré prevozy zariaďuje obžalovaný motorovým vozidlom. Súd sa podrobne oboznámil aj s evidenciou
priestupkov vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla pričom zistil, že obžalovaný, pri svojom pomerne
vysokom veku bol v minulosti jedenkrát postihnutý za priestupok v súvislosti s riadením motorového
vozidla.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie, alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Súd s dôrazom na osobu obžalovaného, jeho prístup k prejednávanej veci, účinnú ľútosť a ochotu
náhrady spôsobenej škody dospel k záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti - riadenia motorových
vozidiel - nie je nevyhnutným. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svojim správaním i postojom súd
presvedčil, že aj v prípade neuloženia trestu zákazu činnosti neprichádza do úvahy recidíva trestnej
činnosti.

Súdmázato,žeobžalovanývbudúcnostiprehodnotísvojzdravotnýstavabude sa vedeniumotorového
vozidla venovať so zvláštnou pozornosťou, a že si uvedomil, že nie každé porušenie predpisov a
nevenovanie sa plne riadeniu vozidla a situácii v cestnej premávke môžu zostať bez následkov, hlavne v
mestskej premávke vo vzťahu k osobám, ktoré ako aj on sám majú obmedzenú možnosť manévrovania

a ktoré sú zvlášť zraniteľné v dôsledku absencie akejkoľvek ochrany v prípade kolízie. Tieto zistenia
sa samozrejme vzťahujú na chodcov, ktorí sú rovnakými účastníkmi cestnej premávky ako vodiči
motorových vozidiel.

Zrušenýmtrestnýmrozkazom,vočiktorémuprokurátorodpornepodal,OkresnýsúdBratislava1rovnako

ako na hlavnom pojednávaní obžalovanému neuložil aj trest zákazu činnosti. V priebehu dokazovania
na hlavnom pojednávaní súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo nevyhnutné zmeniť názor na predošlé
neuloženie trestu zákazu činnosti, naopak vykonané dokazovanie súd utvrdilo v správnosti jeho názoru
na prejednávanú vec a nevyhnutnosť uloženia trestu zákazu činnosti.

Keďže poškodená F. si nárok na náhradu spôsobnej škody uplatnila včas a výšku spôsobenej škody
riadne doložila lekárskymi správami, vrátane posudku znalca a vyjadrenia v bodovom ohodnotení
spôsobených zranení, súd nemal ani najmenšiu pochybnosť o priznaní celej požadovanej škody. Vo
vzťahu k poškodenému VŠZP a.s., táto požadovala priznanie výlučne účelne vynaložených nákladov
na liečenie poškodenej, o priznaní nároku súd rovnako nemal žiadne pochybnosti, nárok bol riadne

doložený dokladmi.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie bolo potrebné rozhodnúť rovnako, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísanom súde.
Poškodený má právo podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody.