Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200937
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Z. O., nar. X. X.. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom R., D. Ľ. T. XXXX/XX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2013 podľa

§ 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. z r u š u j a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2013 podľa § 65
Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.
Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že podľa potvrdenia útvaru sociálneho
zabezpečenia Generálneho Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislava č.

GRZVJS-13348/33-13 z 25. júla 2013 vyplýva, že rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia
GRZVJS-13348/120-05 z 23. februára 2005 bol navrhovateľovi od 1. februára 2005 priznaný výsluhový
dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi
útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS určená podľa ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok podľa § 132 ods.

2 Zákona o sociálnom zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania
získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Vzhľadom na
uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi
vzniknúť nemôže, žiadosť z 2. augusta 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho poistenia odporkyňa zamietla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia. V súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má
navrhovateľ možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získaného počas poberania dôchodku po 31.

decembri 2003 podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov požiadať o zvýšenie
už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení, útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v
tomto prípade zvýši útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS po prevedení poistného na starobné
poistenia od Sociálnej poisťovne na žiadosť útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že doba
poistenia od 1. septembra 1964 do 31. marca 1969, od 1. apríla 1971 do 30. júna 1972 a od 1.
februára 2005 do 31. marca 2007 mu pre nárok na výsluhový dôchodok nebolo zhodnotené. Navrhovateľďalej uviedol, že údaje z potvrdenia útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže, z ktorých odporkyňa vychádzala pri rozhodovaní, sú v rozpore so zákonom
a sú len interným dokladom, ktorý slúži pre fiktívny výpočet starobného dôchodku.

Na pojednávaní navrhovateľ v plnom rozsahu zotrval na písomne podanom opravnom prostriedku.
Rovnako naďalej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012 zo dňa 27.
novembra 2013 a tvrdil, že vo výsluhovom dôchodku mu bola zohľadnená do nároku len doba výkonu
služby a základnej vojenskej služby a nie civilného zamestnania, ktoré vykonával po skončení služby.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci
zo dňa 19. novembra 2013 a navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. septembra 2013 ako
vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľovi bola zhodnotená všetka doba, okrem doby,
ktorú získal po priznaní výsluhového dôchodku. Navrhovateľovi bol vypočítaný výsluhový dôchodok v
porovnaní so starobným dôchodkom podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko bol starobný

dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení vyšší, vypláca sa mu tento. Pokiaľ sa týka doby
získanej po nadobudnutí starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení o zvýšení
starobného dôchodku, je podľa názoru odporkyne povinný rozhodnúť Zbor väzenskej a justičnej stráže,
ktorý navrhovateľovi vypláca aj doterajší starobný dôchodok.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2. augusta 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 2. augusta

2010.

Z obsahu spisového materiálu a z potvrdenia útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č.
GRZVJS-13348/33-13 z 25. júla 2013 vyplýva, že rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia GZ
ZVJS-13348/120-05 z 23. februára 2005 bol navrhovateľovi od 1. februára 2005 priznaný výsluhový

dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmena a doplnení niektorých zákonov.

Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002
Z. z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z

ust. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového
poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú
len doby služby policajta.

Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol

priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, lebo podľa jej
názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, taký záver nie je

ničím podložený.

Z rozhodnutia GR ZVJS č. GRZVJS-13348/120-05 z 23. februára 2005 totiž nevyplýva, že by
navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného
zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako

suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku.

Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§
38 ods. 1) a výpočtu jeho sumy podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. bolo navrhovateľovi
zhodnotených 36 rokov (z toho 28 rokov v I. kategórii funkcií, 1 rok v II. kategórií funkcií, 7 rokov v III.

pracovnej kategórii).Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre
vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok,
bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola odôvodená od výšky
starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že navrhovateľ získal dobu civilného zamestnania,
ktorú odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nezapočítala ako dôchodkové poistenie,
čím postupovala v rozpore so zákonom.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b)
O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku

navrhovateľa na starobný dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ
v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii

§ 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.