Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205262
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413205262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr.

RomanaTóthaaJUDr.MarekaKoščavprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok č. k. 2C/273/2013-26 zo dňa 29.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na náhradu majetkovej škody, ako aj na
náhradu nemajetkovej ujmy a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žaloba bola pôvodne podaná
na Okresný súd Poprad dňa 27.9.2012 a vedená pod sp. zn. 11C/257/2012. Z dôvodu vylúčenia sudcov
Okresného súdu Poprad bola vec uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5NcC/64/2012 zo dňa
18.10.2012 prikázaná Okresnému súdu Kežmarok.

Súd prvého stupňa z oznámenia Okresného súdu Poprad zo dňa 23.1.2015 zistil, že vo veci sp. zn.

9Er/271/2011 bola žiadosť o udelenie poverenia podaná na súd dňa 16.5.2011. Dňa 27.9.2011 bolo
vydané rozhodnutie, ktorým sa exekučné konanie proti povinnému v časti o vymoženie zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 354,- eur od 31.8.2010 do zaplatenia zastavilo. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2011. Poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané dňa
20.12.2011.

Prvostupňový súd konštatoval, že v konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobnú

nesprávnym úradným postupom súdu spôsobenú tým, že Okresný súd Kežmarok podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná
vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009. Súd
prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a dospel k
názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v
tomto prípade nie je premlčané - v exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu bola doručená žiadosti o udelenie poverenia až po dni 23.4.2009. Žalobcovi neuplynula 3-ročná
objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá začala plynúť, keď sa žalobca
dozvedel o škode, teda najskôr 15-ty deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu. Právo
žalobcu sa z tohto dôvodu nepremlčalo. Konštatoval, že z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že žiadosťpoškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu bola žalovanej
doručená23.4.2012.Žalobavpôvodnomkonanívtejtoveciboladoručenásúdu27.09.2012.Súdprvého
stupňa konštatoval, že žalobca podal žaloby predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím 6-

mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní
skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu
predčasnosti.

Ďalej uviedol, že v exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,
žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v
konkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanieveci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 1.1.2013, avšak i keď žaloba bola vo veci podaná v
roku 2012, predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona, preto
je ho možné aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom pred 1.1.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym
úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Prvostupňový súd mal za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej
lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup. Osobitne v exekučných konaniach
pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, rozhodcovských
rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre
objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné

vykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadreniepôvodnéhoexekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať
za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody.
Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, kde samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručeného článkom 48 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vynaloženie
uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom,

že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o vynaložení nákladu. Žalobca uplatnil i
nemajetkovúujmu,priktorejnepreukázal,žeužalobcuvdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupudošlo
k ohrozeniu legitímnych očakávaní, že by došlo k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania
konkrétneho zásahu do jeho sféry.

Žalobca už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Prvostupňový súd nevidel dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy na základe aplikácie Nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočnéprieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú
ujmu sa prvostupňový súd nezaoberal, keďže žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody.
Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov v podobe nesprávneho úradného postupu
a vzniku škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, prvostupňový súd žalobu zamietol.

Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil Čl. 46 ods. 3, Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, písm.
a/, § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ako aj
§ 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/, d/, § 44 ods. 8, § 243 od. 1 zák. č. 233/1995 Z.z..

Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a tým, že

žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto jej v konaní nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom,
že v konaní došlo k vadám, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým, že súd nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy. Tieto odvolacie dôvody konkretizoval tým, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie"
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 a zákona č. 514/2003 Z.z.. V právnom štáte nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho

poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu. Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z v znení
účinnom pred prijatím zákona č. 412/212 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona a v znení zákona č. 412/2012 Z.z.. Súd svojím rozhodnutím de jure a
de facto aplikoval princíp pravej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalej uviedol, že súd vôbec nevysvetlil,

prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Tvrdí, že súdu neprislúcha

polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lége ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory, ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Žalobca vôbec nechápe, aký môže mať na

výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu
so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti,
ktoré s predmetom konania nesúviseli. Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že súd nevykonal dostatočné
znalecké dokazovanie oboznámením sa predloženým znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku
totiž jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a

vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním
exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na
tlač, úpravu informačného systému nákladov na poštovné a nákladov na telekomunikačné služby. V
konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a

škodou. V tomto konaní tak bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, a to prinajmenšom
navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Taktiež poukazuje na to, že ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania, bol súd
povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo
vecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,boltermínverejnéhovyhláseniarozsudkuuverejnenývzákonom

stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré

mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je
opodstatnené.

Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na náhradu skutočnej (majetkovej) škody a na
zaplatenie primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňovaný podľa § 17 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - ďalej len ZZŠ. Žalobca

si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody v
exekučnej veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Er/271/2011. Majetková škoda vo výške 125,- eur
má pozostávať z náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Tak za správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnancov požadoval 70,- eur, za správu informačného systému 40,- eur
a za administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné údaje, poštovné a telekomunikačné
výdaje 15,- eur, spolu 125,- eur. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatnil za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušovanie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v spravodlivé riešenie veci a za vyvolávanie

rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Odkazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR o
priznávaní finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy uplatnil si žalobca náhradu vo výške 55,-
eur za každý mesiac omeškania, celkom za 9 mesiacov vo výške 495,- eur.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a presvedčivo vyporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré sú teraz dôvodmi podaného odvolania. Odvolací súd si osvojuje dôvody tohto
rozsudku a len na zdôraznenie jeho správnosti k tam uvedeným dôvodom dodáva:

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa aplikácie
ustanovenia § 9 ods. 2 v znení účinnom od 1.1.2013 pri interpretácii pojmu „nesprávny úradný postup“.

Odvolateľ v podanom odvolaní konštatoval, že v tomto prípade súd neprípustne „interpretoval“ zákon, že
ho novelizované ustanovenie „inšpirovalo“. V tomto odvolacom konaní bola podaná žaloba na náhradu
škodyanemajetkovejujmydňa27.9.2012,tedapredodňomúčinnostinovelyzákonaozodpovednostiza
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 412/2012 Z.z.. V súvislosti s touto novelizáciou neobsahuje
zákon žiadne prechodné ustanovenia. V dôsledku toho možno ustanovenia uvedené v tejto novelizácie

aplikovať len na konania začaté po dni 31.12.2012. Prvostupňový súd však pri svojom rozhodovaní
bol oprávnený a povinný vykladať pojem „nesprávny úradný postup“, pričom nie je vylúčené, aby sa
„inšpiroval“novelizovanýmznenímzákonaaprípustnouformouarozsahomvyložilpôvodnéznenietohto
zákonom stanoveného pojmu.

Podľa § 9 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom do 31.12.2012, sa za nesprávny úradný postup považovalo aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný
nezákonný zásah do práv, a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa obsahu tohto pojmu mohlo ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu. „K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri
ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho

úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v
stanovenej lehote“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo/24/2004 zo dňa 1.1.2011).Z toho istého rozhodnutia Najvyššieho súdu je však možné zistiť, že pokiaľ „...orgány nepostupovali v
rozpore so záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ... konanie ..., ich konanie nevykazuje
znaky nesprávneho úradného postupu...“

Odvolací súd zastáva názor, že bez ohľadu na to, či konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci boli začaté pred alebo po 1.1.2013, nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup v zmysle tohto zákona nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok, pokiaľ exekučný súd

rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Znamená to, že pokiaľ bol návrh na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), zastavená exekúcia podľa § 57
ods. 1 Exekučného poriadku alebo bolo exekučné konanie zastavené podľa § 45 zákona č. 44/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, nejde o nesprávny úradný postup pre nevydanie rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní uvedenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku môže byť
nesprávnym úradným postupom len v prípade oneskoreného vyhovenia žiadosti exekútora exekučným
súdom. Aj v takom prípade by však muselo ísť „o zbytočný prieťah“.

VtejtosúvislostimožnoodkázaťnazáveryÚstavnéhosúduSRuvedenévnálezeIV.ÚS606/2012zodňa
14.12.2012.Ústavnýsúdtam,okreminéhozdôraznil,že„...ajniekoľkomesačnánečinnosťsúdunemusí
zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Poukázal na to, že žalobca podával
žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní,
a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo,

že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Povinnosťou súdu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najrýchlejšie odstránil
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so svojím návrhom na rozhodnutie súdu.
Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, právnou a faktickou

zložitosťou prejednávanej veci, legislatívnou úpravou súdneho procesu, správaním účastníkov konania
a v konečnom dôsledku objektívnou možnosťou súdu rozhodnúť vec včas pri zachovaní poradia veci
podľa dátumu ich nápadu na súd.

V prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre záver, že došlo „k zbytočným prieťahom“ spĺňajúcim

podmienky nesprávneho úradného postupu. Ani v jednej zo spojených vecí nebola podaná sťažnosť
na prieťahy predsedovi súdu a tento nekonštatoval pri prešetrovaní, že došlo zo strany súdu k
zbytočným prieťahom. Podobne ani disciplinárny súd nezistil v týchto veciach, že by sa konajúci sudca
dopustil disciplinárneho previnenia pre zbytočné prieťahy. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej veci
nevyplýva ani z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo
právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak žalobca v žalobe uviedol, že v exekučnom konaní podával písomné žiadosti o informácie o stave
konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval nielen oznámenie

informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, tieto nie je možné považovať za sťažnosti podľa §
62 a násl. zák. č. 757/2004 Z.z. a zo spisu nie sú zistiteľné.

Podľa § 44 ods.1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, ako aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. S účinnosťou od 1.6.2011 sa to týka výslovne

aj rozhodnutí rozhodcovských súdov (z.č. 102/2011 Z.z.). Pretože rozhodcovské komisie na riešenie
pracovných sporov od roku 1991 neexistujú a právo priznané rozhodnutím takejto komisie sa premlčalo
uplynutím 10 rokov (§ 110 ods.1 Občianskeho zákonníka), je treba ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku vykladať podľa medzinárodného práva, ktorým sme viazaní.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné

poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku. Táto legislatívna zmena bola zavedená do Exekučného poriadku zákonom č.
144/2010 Z.z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil s účinnosťou od 1.6.2010
spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí pre
rozhodnutia rozhodcovských komisií a od 1.6.2011, ani pre rozhodcovské rozsudky.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), teda ak

rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom
rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou

okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Ajkeďtomáprekonečnérozhodnutievpreskúmavanejvecilendoplňujúcivýznam,žalobcanepreukázal

žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy Ani jeden
z tvrdených dôvodov žalobca ničím nepodložil a nepreukázal. Preto nemožno akceptovať ako dôvod
pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného,
prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a

príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného
podloženia a preukázania.

Jepotrebnézdôrazniť,ženebolapreukázanáanipríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduprvéhostupňa
v predmetných exekučných veciach (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za

prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobenátým,žesúdprvéhostupňavexekučnomkonanínerozhodolvzákonomstanovenej15-dňovej
lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zaopodstatnenýniejemožnépovažovaťaniďalšížalobcomuvedenýodvolacídôvod, žesúdnevykonal
dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, pretože v spisovommateriáli žiaden znalecký posudok nie je a v spise sa nenachádza ani návrh žalobcu pre realizáciu
takéhoto dôkazu t.j. oboznámením znaleckého posudku.

Nie je dôvodná ani odvolacia námietka, že súd mal pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o návrhu
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, pretože ani z podaných
žalôb, ani následne z ďalších písomností zasielaných prvostupňovému súdu, nevyplýva, že by žalobca
takýto návrh podal.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov prvostupňového konania, žalobca neúspešný v konaní nemá nárok na
náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Dotknutou osobou oprávnenou na náhradu trov konania a
tým aj na podanie odvolania mohla byť len žalovaná, ktorá takéto odvolanie nepodala.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a úspešnej žalovanej odvolacie trovy nevznikli a ani náhradu trov nepožadovala, preto odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.