Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113223247
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113223247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci navrhovateľov : 1/ Ing. S. H.,
bytom P. - C. XXX, 2/ H. P., bytom P. - C. XXX, obaja zastúpení JUDr. S. H., advokátom so sídlom v T.,
D. XK, proti odporcovi : T. H., bytom T., C. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Q. Q., s.r.o.
so sídlom v T., Q. XXXX/X, IČO : XXXXXXXX, o zaplatenie finančnej náhrady, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. septembra 2014, č. k. 12C/144/2013-24, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania, titulom trov
právneho zastúpenia v sume 154,85 eur, k rukám JUDr. S. H., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ a
navrhovateľke 2/ istinu, každému v sume 3.006,45 eur do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu iných trov konania vo výške
278,31 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 338,21 eur, pre každého z navrhovateľov 1/,
2/, k rukám ich právneho zástupcu JUDr. S. H., všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust.§§ 137 ods. 1, 123, 139 ods. 2, 451 ods.

1, 2, 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané,
že spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XXX na P. parc. č. XXX a pozemkov P.
parc. č. XXX- zastavané plochy a nádvoria s výmerou XXX m2, CKN parc. č. XXX - záhrada s výmerou
234 m2, všetkých zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k. ú. H., boli navrhovatelia 1/ a 2/ každý po 1/8
a odporca v 6/8, a to do dňa vkladu vlastníckeho práva odporcu predmetných nehnuteľností v celosti
dňa 03.07.2013 na základe uzavretého zmieru účastníkov o zrušení a vyporiadaní ich podielového
spoluvlastníctva v konaní okresného súdu sp. zn. 12C/82/2011. Tieto spoluvlastnícke podiely účastníci

nadobudli po smrti svojej matky H. H., rod. Q., zomr. dňa XX.XX.XXXX (po 1/8) a odporca následne
darovacou zmluvou C otcov polovičný podiel (spolu 6/8). V uvádzanom súdnom konaní pri obhliadke
dňa 04.09.2012 účastníci zhodne uviedli a bolo zistené, že obývacia stena patriaca navrhovateľom 1/,
2/ sa nachádzala v izbe na prízemí, ale boli v nej uložené veci odporcu. V znaleckom posudku č. XX/
XXXX zo dňa 29.11.2012 v uvádzanom spise súdny znalec Ing. X. A. určil pri oceňovaní nehnuteľností
aj obvyklé nájomné za celé predmetné nehnuteľnosti, teda rodinný dom i s pozemkami porovnávacou
metódou podľa ponúk realitných kancelárii vo výške 800 eur mesačne. S poukazom na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/277/2009 súd uviedol, že ak sa podielový spoluvlastník domáha
náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne
v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnejveci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 v spojení s §
123 Občianskeho zákonníka. Z vyjadrenia účastníkov a z obhliadky predmetných nehnuteľností bolo
zistené, že celý rodinný dom aj s pozemkami užíva odporca a jeho dcéra s rodinou a v rodinnom

dome aj pri ňom sa nachádza niekoľko vecí, ktoré navrhovatelia 1/, 2/ zdedili po ich otcovi. O spôsobe
užívania spoločnej nehnuteľnosti a ani na finančnej náhrade pre navrhovateľov 1/, 2/ sa účastníci
nedohodli. Z tohto dôvodu súd rozhodol o finančnej náhrade pre navrhovateľov 1/, 2/ za užívanie ich
spoluvlastníckeho podielu odporcom. Podľa názoru súdu nebolo podstatné, či sa navrhovatelia 1/, 2/
domáhali užívania nehnuteľnosti alebo či mali kľúče od nehnuteľnosti, ale podstatná bola skutočnosť,

že sa nedohodli. Pri určení výšky finančnej náhrady potom súd vychádzal z obvyklého nájomného,
zisteného znaleckým dokazovaním vo výške 800 eur mesačne pre celé nehnuteľnosti a žalobnému
návrhu navrhovateľov 1/, 2/ v plnom rozsahu vyhovel. Súd poukázal na to, že navrhovatelia 1/, 2/ žiadali
náhradu za obdobie od 01.04.2010 do 31.01.2011 vo výške 50 eur mesačne, každému z navrhovateľov
1/, 2/. Ich spoluvlastníckemu podielu 1/8 podľa znaleckého posudku zodpovedá náhrada vo výške 100
eur ( 800 eur : 8). Navrhovatelia však žiadali iba polovičnú sumu za toto obdobie, pretože v tom čase

užíval nehnuteľnosti v polovici ich otec až do svojej smrti dňa 21.01.2011. Teda ide o náhradu za
obdobie od apríla 2010 do 31.01.2011 vo výške 10 mesiacov po 50 eur, teda 500 eur pre každého z
navrhovateľov. Za ďalšie obdobie, teda od 01.02.2011 do 31. marca 2012, t. j. za 14 mesiacov žiadali
navrhovatelia náhradu vo výške 1/8, čo je 100 eur mesačne, teda 1.400 eur každému z navrhovateľov.
Po rozšírení žaloby žiadali náhradu ďalej od 01. apríla 2012 do dňa 03.07.2013, teda do nadobudnutia

celej nehnuteľnosti odporcom, t. j. 11 mesiacov a 2 dni po 100 eur mesačne každému, čo predstavuje
sumu 1.106,45 eur (11 mesiacov x 100 eur + 100 eur : 31 dní x 2 dni = 6,45 eur). Spolu teda ide o sumu
500 + 1400 + 1.106,45 = 3.006,45 eur každému z navrhovateľov 1/, 2/. Rozhodnutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného odporcu k náhrade trov konania
úspešným navrhovateľom 1/, 2/, pričom trovy konania každého z navrhovateľov pozostávali z iných trov

konania, teda súdneho poplatku z návrhu vo výške 180 eur a trov znaleckého dokazovania na určenie
výšky obvyklého nájomného vo výške 98,31 eur (polovica z tretiny cena za znalecký posudok). Spolu
278,31 eur a taktiež z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za
3 úkony právnej služby z hodnoty sporu 1.900 eur pre každého z navrhovateľov, t. j. 40,67 eur (znížené
o 50% za zastupovanie dvoch klientov - § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), t. j. 122,01 eur a za

dva úkony z hodnoty sporu 3.006,45 eur pre každého z navrhovateľov po 60,59 eur (rovnako krátené
o 50%), t. j. 121 eur. Ďalej z režijného paušálu 2 x 7,63 eur za rok 2012, 2 x 7,81 eur za rok 2013 a
1x 8,04 eur za rok 2014, t. j. 38,92 eur a 20% DPH v sume 56,39 eur, spolu 338,32 eur pre každého
z navrhovateľov 1/, 2/.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca domáhajúc sa zrušenia rozsudku súdu prvého
stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uplatnil ust. § 205 ods. 2 písm. a),
d) a f) O.s.p. teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s tým,

že v predmetných nehnuteľnostiach do 31.01.2011 býval ich otec D. H., ktorý využíval celé spodné
podlažie nehnuteľnosti a takmer celú záhradu a on s rodinou iba vrchné podlažie nehnuteľnosti. Po jeho
smrti sa do spodného podlažia presťahovala jeho dcéra s rodinou, ktorí užívali predmetné nehnuteľnosti
po zvyšok žalovaného obdobia. Je toho názoru, že bolo povinnosťou súdu vyporiadať sa s týmito
skutočnosťami tým spôsobom, že z jeho strany nedošlo k užívaniu spoločnej veci nad rámec jeho

spoluvlastníckeho podielu v žalovanom období. Vyporiadanie sa s týmito skutočnosťami má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a týmto postupom mu bola odňatá ako účastníkovi možnosť konať
pred súdom. Je toho názoru, že súd nemal na základe čoho dospieť k právnemu posúdeniu, že užíval
spoločnú vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa
vyplynulo, že navrhovatelia 1/, 2/ mali v predmetom rodinnom dome, resp. pri ňom od smrti otca D.

H. viaceré hnuteľné veci (bližšie špecifikované v osvedčení o dedičstve), pričom tieto hnuteľné veci sú
u neho doteraz. Z tohto zjavne vyplýva, že navrhovatelia v určitom rozsahu v období od 21.01.2011
do 03.07.2013 užívali svoj spoluvlastnícky podiel. Súd sa však nezaoberal tým, v akom rozsahu obaja
navrhovatelia užívali časť veci, v ktorej boli spoluvlastníkmi. Nemohol teda na základe akých dôkazov
dospieť k takým skutkovým zisteniam, ktoré by mohli byť podkladom pre právne posúdenie, že on

užíval spoločnú vec nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu 6/8. V tomto smere navrhovatelia 1/ a
2/ neuniesli dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že z jeho strany došlo k užívaniu spoločnej
veci nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Dodal, že je povinnosťou súdu brať do úvahy všetky
okolnosti veci; nestačí napríklad zistenie, že spoluvlastník užíva časť veci vo väčšej výmere, ako by mupodľa pomeru výšky podielu prináležala, ale musí sa zaoberať aj kvalitou užívanej časti. Až na základe
takéhoto posúdenia možno urobiť záver, či spoluvlastník užíva vec v rámci svojho podielu alebo nad
tento rámec. V danom prípade však súd ani nemohol pristúpiť k posudzovaniu kvality užívanej časti,

keďže na základe vykonaných dôkazov nebolo možné dospieť k skutkovému zisteniu, že on užíval časť
veci vo väčšej výmere, ako by mu podľa pomeru výšky podielu prináležala.

K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia 1/, 2/, ktorí žiadali rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon

právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, t. j. pre každého z navrhovateľov 60,59 eur (krátené o 50%), t.
j. 120 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH v sume 25,81 eur; spolu ide o sumu 154,85 eur. Sú toho
názoru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil
skutkovýstavveciavecajpoprávnejstránkesprávneposúdil.Stotožnilisasodôvodnenímnapadnutého
rozsudku a odvolanie odporcu považujú za nedôvodné, podané výlučne v snahe oddialiť zaplatenie
súdom uloženej povinnosti. Sú toho názoru, že z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že

odporca užíval v rozhodnom období nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, za čo im
patrí peňažná náhrada. Súd zároveň správne uvádza, že v danej veci nebolo podstatné, či sa domáhali
užívania nehnuteľnosti alebo či mali kľúče od nehnuteľnosti, ale podstatná bola skutočnosť, že sa s
odporcom nedohodli. Pokiaľ odporca v odvolaní namieta, že súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal
s tým, že v daných nehnuteľnostiach do 21.11.2011 býval ich otec D. H., ktorý využíval celé spodné

podlažie nehnuteľnosti a takmer celú záhradu a odporca s rodinou iba vrchné podlažie, pričom po
smrti otca sa do spodného podlažia presťahovala dcéra odporcu s rodinou, ktorí užívali predmetné
nehnuteľnosti po zvyšok žalovaného obdobia, je potrebné uviesť, že zrejme uniklo pozornosti odporcu,
že už z návrhu na zaplatenie finančnej náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností od odporcu za
obdobie života ich otca, teda od apríla 2010 do januára 2011 žiadali iba 50 % z nájomného pripadajúceho

na ich spoluvlastnícke podiely, čím bola z ich strany dostatočným spôsobom zohľadnená skutočnosť,
že polovicu predmetnej nehnuteľnosti užíval do svojej smrti ich otec. Až za obdobie po smrti otca od
odporcu žiadali nájomné vo výške 100 eur mesačne, teda každý z nich 1/8 zo zisteného celkového
nájomného. Za absurdnú považujú obranu odporcu, že po smrti otca užívali spornú nehnuteľnosť tým
spôsobom, že sa v dome nachádzalo niekoľko hnuteľných vecí, ktoré získali na základe dedičského

rozhodnutia po otcovi. Odporca im jednak bránil v prevzatí si týchto vecí a navrhovateľku 2/ aj fyzicky
napadol v dôsledku čoho vyhľadala lekárske ošetrenie, o čom predložila aj lekársku správu. Okrem
toho v konaní vyšlo najavo, že niektoré zo zdedených vecí nachádzajúcich sa v dome užíva odporca,
napríkladobývaciustenu,vktorejpočasobhliadky04.09.2012boliuloženéveciodporcu,odporcataktiež
užíval aj sedačku a zariadenie v domácnosti. Ďalšie hnuteľné veci mohol užívať taktiež odporca, pričom

tieto veci zaberajú nepatrnú plochu a iba z tejto skutočnosti nemožno považovať za správne tvrdenie
odporcu o potrebe zníženia nájomného. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 31Cdo/503/2011, podľa ktorého je povinnosťou súdu brať do úvahy všetky okolnosti
veci; nestačí zistenie, že spoluvlastník užíva časť veci vo väčšej výmere, ako by mu podľa pomeru výšky
podielu prináležala, ale musí sa zaoberať aj kvalitou užívanej časti a na základe takéhoto posúdenia je

možné urobiť záver, či spoluvlastník užíva vec v rámci svojho podielu alebo nad tento rámec, uviedli, že
odporca si zrejme toto súdne rozhodnutie nesprávne vykladá, keď toto rozhodnutie rieši situáciu, keď
okrem rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti je rozhodujúca aj kvalita užívanej časti. Nie je zrejmé,
z akého dôvodu odporca na tento judikát poukazuje, keď v danej veci je nesporné, že nehnuteľnosť
užíval výlučne odporca a oni nehnuteľnosť neužívali vôbec. Zdôraznili, že v konaní bola nepochybne

preukázaná skutočnosť, že odporca užíval nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,
a to nie len obhliadkou predmetnej nehnuteľnosti, kde dlhé roky žije s rodinou, ale pokiaľ ide o priľahlý
pozemok, aj zo samotného tvrdenia odporcu na pojednávaní 08.09.2014, kde do zápisnice uviedol,
že „kosil trávnik, parkoval tam autá“, z čoho jasne vyplýva, že odporca s rodinou užíval dom nielen v
rozsahu prevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, ale aj priľahlý pozemok, na ktorom ako sám uvádza

parkoval automobily, čím nesporne dochádzalo k užívaniu pozemku len zo strany odporcu. Odporca v
priebehu celého konania žiadnym spôsobom nespochybňoval, že od smrti otca neužíva nehnuteľnosť
v celosti, resp. že do smrti otca užíval polovicu nehnuteľnosti. Jeho jedinou obranou bolo tvrdenie, že
v nehnuteľnosti sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré zdedili po ich otcovi. Pri obhliadke bolo zistené,
že všetky miestnosti v dome boli zariadené a že odporca má do všetkých miestností prístup. Na účely

daného konania je irelevantné, že okrem odporcu v dome bývala aj jeho manželka, dcéra s priateľom a
ich dieťa, keďže tieto osoby sa v dome zdržiavali s vedomím a súhlasom odporcu.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcu vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie
námietky odporcu sú v podstate totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a
tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také

okolnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si
osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 odkazuje. Na
doplnenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm.

a) - f).

V preskúmavanej veci odporca v podanom odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
a), d), f) O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je opodstatnene uplatnený v prípade, ak v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. V ust. § 221 ods. 1 O.s.p. sú uvedené dôvody pre
zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, a to pod písm. a) - j). Odporca považuje
za dané dôvody na zrušenie rozhodnutia odňatie možnosti konať pre súdom.

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je konštatovanie, že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa súdnej praxe sa za odňatie
možnosti konať pred súdom postupom súdu považuje také znemožnenie práv účastníka konania,
ktoré spočíva v nemožnosti uplatňovania jeho procesných práv ako účastníka konania (nepredvolanie
na pojednávanie, neumožnenie vyjadriť sa k dôkazom prípadne k stanoviskám protistrany alebo

nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia).

V predmetnej veci odporca za odopretie procesného práva súdom prvého stupňa považuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatočné vyporiadanie sa so skutočnosťami ohľadne užívania
nehnuteľnosti aj otcom účastníkov), ktorým postupom podľa názoru odporcu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že celý rodinný dom aj
s pozemkami užíva odporca a jeho dcéra s rodinou a v rodinnom dome ako aj pri ňom sa nachádzajú
niektoré veci, ktoré navrhovatelia 1/, 2/ zdedili po ich otcovi, zomr. dňa 21.01.2011. Dedičský podiel
po svojej matke pôvodne účastníci nadobudli po jej smrti v roku 2002 a v takomto podiele boli
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností až do darovania polovice nehnuteľnosti otcom účastníkov

odporcovi, ktorej vklad bol povolený pod C.. O spôsobe užívania predmetnej nehnuteľnosti a ani
finančnej náhrade za užívanie sa účastníci nedohodli. Rovnako je nepochybné, že za obdobie od 01.
apríla 2010, odkedy navrhovatelia 1/, 2/ požadujú zaplatiť náhradu za užívanie nehnuteľností odporcom
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu až do smrti ich otca, t.j. 31.01.2011 užíval nehnuteľnosti
odporca spolu s otcom, pričom užíval aj priľahlé pozemky a záhradu, ktorú kosil a parkoval v nej autá,

ako je tomu aj doposiaľ. Za uvádzané obdobie navrhovatelia 1/, 2/ požadovali od odporcu náhradu iba vo
výške 50% z nájomného pripadajúceho na ich spoluvlastnícke podiely, čím aj podľa názoru odvolacieho
súdu bola zohľadnená uvádzaná skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť užíval do svojej smrti aj otec.
Je nepochybné, že navrhovatelia 1/, 2/ neužívali ani časť nehnuteľností, ktorej boli spoluvlastníkmi a
pokiaľ ich otec žil predovšetkým navrhovateľka 2/ mu v časti, ktorú užíval vypomáhala upratovaním a

podobne.

S poukazom na takto zistený skutkový stav súdom prvého stupňa bol odvolací súd toho názoru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je dostatočným spôsobom zdôvodnený a predmetné rozhodnutie nie je
nepreskúmateľné ako namieta v odvolaní odporca. Naviac je potrebné uviesť, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia nie je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., ktorý dôvod odporca
uplatňuje v odvolaní, ale podľa judikatúry je nepreskúmateľnosť rozhodnutia tzv. inou vadou konania,
ktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. nie je daný.

Odporca v odvolaní ďalej uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata tohto
odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri
hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli

prednesené, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy potrebné pre rozhodnutie
súdu o tom, že odporca užíval nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu v súlade s

ust. § 123, § 137 ods. 1 ako aj 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré na danú vec správne aplikoval,
pričom rovnako správne vychádzajúc zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní o zrušenie a
vyporiadanie predmetných nehnuteľností (konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 12C/82/2011)
určil náhradu za užívanie predmetných nehnuteľností rozlišujúc obdobie od 01.04.2010 do 31.01.2011,
kedy v predmetnej nehnuteľnosti býval aj otec účastníkov a ďalej od 01.02.2011 do 03.07.2013, kedy

došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva zmierom účastníkov v súdnom konaní. S
postupom súdu prvého stupňa týkajúceho sa hodnotenia dôkazov významných pre tento záver odvolací
súd nezistil rozpor s ust. § 132 O.s.p., teda, že by súd prvého stupňa nehodnotil dôkazy jednotlivo a
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti alebo, že by neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani tohto uplatneného dôvodu na odvolanie, keď súd prvého
stupňa v danej veci správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spoluvlastníctva a hospodárenia so spoločnou vecou. Zaoberal sa dôsledne všetkými skutočnosťami,
ktoré v konaní vyšli najavo, správne zohľadnil obdobie užívania predmetných nehnuteľností otcom
účastníkov konania, a pri určení výšky náhrady vychádzal z obvyklého nájomného určeného v

znaleckom posudku v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V danom prípade
nebolo možné zohľadniť námietku navrhovateľa, že po smrti ich otca užívali navrhovatelia 1/, 2/
nehnuteľnosť tým spôsobom, že sa v dome nachádzalo niekoľko hnuteľných vecí, ktoré získali v
dedičskom konaní po otcovi. Ako je zrejmé z výsledkov vykonaného dokazovania, takéto užívanie
hnuteľností pre správanie odporcu nebolo možné, pričom aj v deň preberania hnuteľností (osobného

auta a iných) došlo k incidentu, v dôsledku ktorého už navrhovatelia 1/, 2/ pre hnuteľné veci k odporcovi
viac nešli. Poukaz odporcu na judikatúru ČR (rozsudok 31Cdo/503/2011) týkajúci sa kvality užívanej veci
je neaplikovateľný pre daný prípad, keď je nepochybné, že navrhovatelia 1/, 2/ predmetnú nehnuteľnosť
neužívali, vždy ju užíval iba odporca so svojou rodinou, v určitom období spolu s otcom účastníkov
konania.

V danej veci teda súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v
§ 132 a nasl. O.s.p. a správne na vec aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané a účastníkmi konania tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešným navrhovateľom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.11.2014 (predmet sporu 3.006,45 eur pre každého),
t. j. za tento úkon právnej služby 60,59 eur, za dvoch účastníkov spolu v sume 121 eur, k tomu režijný
paušál 8,04 eur a 20 % DPH v sume 25,81 eur, spolu náhrada trov odvolacieho konania predstavuje
154,85 eur. (§ 10 ods. 1, zníženie o 50% podľa § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods.3 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. ). Náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť k
rukám právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/ JUDr. S. H..

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .