Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312208774
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8312208774.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu A. E., bytom O.D.

XXX/X, Z., zastúpený advokátom JUDr. Štefanom Práznovským, Ul. 26. novembra 1, Humenné proti
žalovanému Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru u žalobcu A. E. žalovaným, ako jeho
zamestnávateľom, doručené mu dňa 24.5.2012 je n e p l a t n é.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1259,45 eur, do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu
žalovaným, ako jeho zamestnávateľom, dňom jeho doručenia dňa 24.05.2012 je neplatné. Uviedol, že u
žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2002 na pracovnej pozícii zamestnanec
ochranymajetkuaosôbaod1.10.2008nazákladedohodyozmenepracovnejzmluvynapozíciidozorca
výhybiek až do 24.05.2012 v obvode Radvaň nad Laborcom, kedy mu žalovaný doručil písomnosť zo
dňa 17.05.2012 označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Toto skončenie pracovného
pomeru odôvodnil údajným závažným porušením pracovnej disciplíny tým, že vraj v dňoch 13.04.2012

až 22.04.2012 nenastúpil do plánovaných pracovných zmien. Toto on považuje za neplatné a účelové,
pretože on sa nedopustil žiadneho závažného porušenia pracovnej disciplíny, a naopak práve žalovaný,
konal protiprávne tým, že závažným spôsobom zasiahol do pracovnoprávneho vzťahu tým, keď mu
znemožnil vykonávať prácu na pozícii dozorca výhybiek k prideľovaniu ktorej, sa zaviazal. V priebehu
konania poukázal aj na skutočnosť, že sa osobne stará o blízke osoby a to A. E., otca a B. E., matku, s
ktorými žije v spoločnej domácnosti, tieto osoby sú ZŤP a má za to, že v zmysle príslušných ustanovení
Zákonníka práce a to § 68 ods. 3, zamestnávateľ nemôže skončiť pracovný pomer so zamestnancom,

ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, uviedol, že žalobcovi A. E. bolo doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru z jediného dôvodu a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny v
zmysle pracovného poriadku ŽSR článku 13 bod 7 písm. e), ktorého sa dopustil v tom, že v dňoch
13. až 20.04.2012 nenastúpil do práce, ani nezdôvodnil svoju neprítomnosť a na výzvy nadriadených
nereagoval. Uviedol taktiež, že napriek všetkým skutočnostiam, v snahe pomôcť zamestnancovi,

pripravili pre pána E. dohodu o zmene pracovnej zmluvy pre funkciu robotník v doprave, kde sa
nevyžaduje psychologické vyšetrenie, túto už zamestnancovi nestihli odovzdať, vzhľadom na to, že od
13.04.2012 sa nedostavil do práce a toto preradenie zamestnanca bolo navrhované do opätovného
nadobudnutia psychickej spôsobilosti, ktorá bola psychológom navrhnutá po šiestich mesiacoch.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil s písomnými podaniami účastníkov konania,
oboznámil s pracovnou zmluvou žalobcu, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, okamžitým skončením

pracovného pomeru, pracovným poriadkom ŽSR, predpisom posudzovania psychickej spôsobilosti,
dotazníkom aktuálneho stavu, posudkom o psychickej spôsobilosti, psychologickou dokumentáciou,
knihou dochádzky a zápismi o dochádzke za mesiace marec, apríl 2012, nariadením generálneho
riaditeľa č. 12/2007 ohľadne právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, potvrdením o dĺžke
zamestnania a zápočte dôb, osvedčením žalobcu o spôsobilosti s BOZP, osvedčením o profesijnej

spôsobilosti žalobcu, upozornením na možnosť výpovede zo dňa 29.12.2011, zápisom o dychovej
skúške, zápisnicou zo stretnutia ohľadne prerokovania neprítomnosti na pracovisku u žalobcu zo dňa
03.05.2012 a prezenčnou listinou, so mzdovými listami za rok 2012 a dokladom o čerpaní dovolenky
za rok 2012 u žalobcu, potvrdeniami a fotokópiami preukazov osôb s ťažkým zdravotným postihnutím -
rodičov žalobcu, vypočul navrhovaných svedkov a zistil nasledovné.

Žalobca pracoval na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 10.09.2012 u žalovaného, ako
zamestnanec ochrany majetku a osôb, neskôr na základe dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
05.2.2009, ako dozorca výhybiek pre obvod ŽST Humenné od 22.09.2009 pre obvod ŽST Medzilaborce,
od 01.01.2010 pre ŽST Humenné, od 30.05.2011 pre ŽST Humenné, a od 08.12.2011 pre ŽST Humenné
ako dozorca výhybiek v NŽST v Radvaň nad Laborcom. Žalobcovi bol dňa 24.05.2012 doručený

list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru s dátumom 17.05.2012 a to podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s tým, že žalovaný, ako jeho zamestnávateľ, s ním končí okamžite
pracovným pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že
v dňoch od 13.04.2012 do 22.04.2012 nenastúpil do plánovaných pracovných zmien, neprítomnosť na
pracovisku vopred neoznámil a nezdôvodnil svojmu bezprostredne nadriadenému, pričom neprítomnosť

na pracovisku považuje za neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku - absenciu a v zmysle
článku 13 bod 7 písm. e) Pracovného poriadku ŽSR je neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku,
považovaná za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovanému mu taktiež v tomto liste oznámil,
že dňa 31.01.2012 mu bolo doručené upozornenie na možnosť výpovede pri ďalšom, i menej
závažnom porušení pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil dňa 28.12.2012, pri kontrole zameranej na

koncentráciu alkoholu, bol u neho zistení pozitívny test s výsledkom 0,05 mg/l a svojím konaním tak
závažným spôsobom porušil ustanovenia zákonníka práce § 81 písm. a), b), § 144 ods. 1 a ustanovenia
Pracovného poriadku ŽSR čl. 9 bod 1, 2, 18. Pracovný pomer mal skončiť doručením tohto okamžitého
skončenia. Podľa pripojenej poštovej doručenky žalobca tento list prevzal dňa 24.05.2012.

Žalobca na pojednávaní vo svojej pôvodnej výpovedi, i doplňujúcej uviedol, že 12.04.2012 mu jeho
nadriadený - komandujúci P.. Q. Š., oznámil, že 13-teho už nemá nastúpiť do práce a že nemôže
vykonávať uvedenú funkciu od konca zmeny, pretože dostal mailom listom od personalistky, že nie
je spôsobilý vykonávať funkciu dozorcu výhybiek. Oznámil mu a to všetko telefonicky, že 13-teho už
nemá nastúpiť do práce, že mu píše tri dni dovolenky a po týchto troch dňoch sa vyčká, ako s ním

sa to bude riešiť. Uviedol, že on sám dovolenku nežiadal a hneď volal pána D., ktorý je odborárom
a je v odborárskej asociácii výpravcov a dispečérov, povedal mu, že ho odstavili z práce, že nemá
platné psychologické vyšetrenie. Taktiež žalobca uviedol, že na druhý deň 13.04.2012 dostavil sa do
Železničnej stanice Radvaň nad Laborcom, kde zistil, že na jeho mieste pracuje už iný zamestnanec,
na zmenu preto nenastúpil a opätovne volal D..

Svedok Z. D. uviedol, že je naozaj v odborárskej asociácii výpravcov a dispečérov a ako vedúci uzla má
na starosti aj žalobcu a tento mu 12.03.2012 volal, že ho odstavili z práce, že nemá platné psychologické
vyšetrenie. Taktiež tento svedok potvrdil, že mu volal aj dňa 13.04.2012, kedy mi oznámil, že sa dostavil
do práce, ale že na jeho mieste už bol pán Ž. a jemu neumožnili pracovať na tomto mieste. Žalobca mu

hovoril, že mu dajú tri dni dovolenky a že má vyčkať, ako sa situácia bude riešiť.

Svedok Š. na pojednávaní uviedol, že pracoval vo funkcii komandujúceho a jeho pracovnou náplňou
je plánovať ľudí do zmien, viesť evidenciu dochádzky, plánovať školenia a podobne. 12.04.2012 mu dal
prednosta železničnej stanice Humenné mail od personalistky, že pán E. nie je spôsobilý vykonávať

funkciu dozorcu výhybiek, pričom na tomto liste bol uvedený dôvod, že nie je spôsobilý po psychologickej
stránke. Tento list odfotil a poslal do Železničnej stanice Radvaň nad Laborcom, kde žalobca mal vtedy
dennú zmenu. Potom sa spojil so žalobcom telefonicky, že nemôže vykonávať uvedenú funkciu od konca
zmeny a povedal mu, aby na ďalší deň išiel na Železničnú stanicu Humenné, kde sa dohodne ďalšípostup. Nasledujúce dni niekoľko krát volal žalobcovi na jeho mobil, avšak nebola žiadna reakcia, aby
žalobcazdvihol.Volalmuajďalšiedniniekoľkokrát,aležalobcasaneozývalaneskôrmudošielmarodný
lístok od žalobcu. Tento svedok ďalej uviedol, že po obdržaní mailu od prednostu železničnej stanice,

z titulu svojej funkcie, už 12-teho to riešil tak, že na miesto žalobcu zabezpečil pána Ž., ktorému to
telefonicky oznámil.

Svedok Z.. M. L. uviedol, že pracuje v pozícii prednostu Železničnej stanice Humenné a 12.04.2012,
keď sa dozvedel o výsledku psychologického vyšetrenia, zavolal komandujúcemu, t.j. P.. Š., aby

robil príslušné opatrenia so žalobcom, aby sa dostavil do Železničnej stanice ohľadne objasnenia
nezrovnalostí v psychologickom vyšetrení, pričom sekcia ľudských zdrojov mu navrhovala aj novú
pracovnú funkciu. Uviedol, že komandujúcemu nariadil, aby 13.04.2012 zabezpečil účasť pána E. v
Humennom. Taktiež uviedol, že žalobca nemal dovolenku od 13.04.2012, o žiadnej dovolenke nevedel
a nevedel ani o tom, aby mu komandujúci dal nejakú dovolenku.

Podľa posudku o psychologickej spôsobilosti zo dňa 22.02.2012, ktorému predchádzal dotazník
aktuálneho stavu z toho istého dňa, vyplýva, že posudzovaná osoba A. E., nie je spôsobilý vykonávať
prácu dozorcu výhybiek, pričom psychológ uviedol, že opätovné vyšetrenie navrhuje po šiestich
mesiacoch. Súd vypočul ako svedka Z.. N. E., ktorý uviedol, že žalobca bol poslaný zamestnávateľom

na psychologické vyšetrenie, on ho ako psychológ vykonal tak, ako to ustanovuje Predpis posudzovania
psychologickej spôsobilosti ŽSR Z4, s ktorým súd taktiež na pojednávaní oboznámil. Hneď po vyšetrení,
o tomto závere žalobcu informoval a záver zo psychologického vyšetrenia poslal na personálne
oddelenie. Nevedel však uviesť, vzhľadom na dlhšiu dobu, kedy tento záver zaslal na personálne
oddelenie, resp. oddelenie ľudských zdrojov.

Svedok Ž. uviedol, že 13.04.2012 mal mať voľno, ale bol telefonicky vyzvaný na nastúpenie do pracovnej
zmeny, čo sa stalo asi deň predtým.

Súd taktiež oboznámil s Evidenciou dochádzky, najmä dňa 12.04.2012, v ktorej je uvedený odchod A.

E. z práce, zo dňa 13.04.2012, kde A. E. už uvedený nie je, nie je však uvedená ani jeho absencia a
táto nie je uvedená až do 23.04.2012.

Je potrebné uviesť, že súd zamietol návrh na výsluch svedka Ď., ktorý navrhoval žalobca, ktorý žiadal,
aby sa A. Ď., ako zamestnanec ŽSR vyjadril k evidencii dochádzky. Súd má za to, že v tomto štádiu

konania, takáto svedecká výpoveď nie je potrebná pre rozhodnutie vo veci samej, pretože okolnosť, či
žalobca bol evidovaný od 13.04.2012 v dochádzke, alebo nie, je pre rozhodnutie súdu nepodstatné.

Súdoboznámilajsostatnýmilistinnýmidôkazmi,najmäsozápismiodychovejskúškezodňa21.12.2011
a s upozornením na možnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 29.12.2011.

Ďalej oboznámil taktiež s preukazmi fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, so sprievodcom
č. XXXXXX A. E., otca žalobcu a č. XXXXXX B. E., matky žalobcu vydanými ÚPSVaR v Stropkove dňa
02.08.2011 a čestným prehlásením žalobcu, že ako jediný syn sa stará o svojich ZŤP rodičov, nepretržite
od roku 2009 v mieste ich trvalého bydliska. Podľa potvrdenia o pobyte žalobcu A. E., tento býva na

adrese O. XXX, Z., ktorá je totožná s adresou jeho rodičov a podľa lekárskej správy Z.. A. M., A. E. starší
absolvuje vyšetrenia v ambulanciách za účasti svojho syna a doprovod je nutný.

Po takto vykonanom dokazovaní súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov v zmysle § 132 O.S.P. ( Občiansky
súdny poriadok) v zmysle ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo,
a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

K tomuto súd poznamenáva, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý
vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca
urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súduvšak neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha súdu musí vždy zodpovedať
zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd taktiež musí
starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a vylúčiť tie, ktoré pre

rozhodnutie vo veci nemajú žiaden význam.

V zmysle uvedeného súd zistil, že žalobcovi bolo doručené dňa 24.05.2012 okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 17.05.2012 s už vyššie uvedeným obsahom. Súd ďalej zistil, že tomuto
okamžitému skončeniu pracovného pomeru, predchádzali aj iné skutočnosti, t.j. vyšetrenie psychickej

spôsobilosti, ktoré vyšetrenie sa uskutočnilo dňa 22.02.2012 , o jeho výsledku bol žalobca podľa
tvrdenia dopravného psychológa, informovaný hneď, toho istého dňa, avšak až dňa 12.04.2012 o
tejto skutočnosti bol informovaný priami nadriadený žalobcu a z dôvodu tejto nespôsobilosti, zistenej
psychologickým vyšetrením, žalobca bol vyzvaný komandujúcim P.. Š., priamym nadriadeným, aby dňa
13.04.2012 do práce nenastúpil. Je zrejmé, že po tomto, od 13.04.2012 žalobca do práce nenastúpil,
pričom žalobca tvrdil, že sám jeho nadriadený, mu oznámil, že mu dá tri dni dovolenku, aby sa vyriešilo,

čo ďalej s ním bude. Tieto jeho tvrdenia podporuje aj výpoveď svedka Z. D., ktorý opakovane, vo
svojich výpovediach uviedol, že žalobca mu volal 12.03.2012, ako odborárovi, kde mu povedal, že ho
od 12.03.2012 odstavili z práce, že nemá platné psychologické vyšetrenie. Volal mu aj 13.04.2012, že
sa dostavil do práce, že na jeho miesto už nastúpil iný zamestnanec, t.j. pán Ž. a tento svedok potvrdil
aj to, že mu žalobca hovoril, že dostal tri dni dovolenky a že má vyčkať, ako sa situácia vyrieši.

Naopak, súd neuveril tvrdeniu komandujúceho P.. Š., že žalobca sa mal 13.04.2012 dostaviť do
Železničnej stanice Humenné za účelom dohodnutia ďalšieho postupu. Javí sa však pravdivé tvrdenie
komandujúceho P.. Š., že sa mu so žalobcom už telefonicky spojiť nepodarilo, čo potvrdil aj samotný
žalobca.

Je potrebné poukázať, že v tomto konaní žalovaný musí preukázať, že žalobca závažným spôsobom
porušil pracovnú disciplínu a že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané dôvodne. Znamená
to, že žalovaný mal preukázať, že žalobcu vyzval, aby sa dostavil do práce, samotné tvrdenie P..
Š., komandujúceho žalobcu, nepostačuje na to, aby súd dospel k opačnému záveru, t.j. k záveru, že

žalovaný urobil všetky kroky potrebné, aby súd mohol takúto výzvu žalovaného na nástup do práce
žalobcom, považovať za dostačujúcu a zákonnú. Naopak z výpovedí žalobcu a najmä svedka Z. D.,
vyplýva opak. Je zrejmé, že žalovaný o tejto výzve nepredložil súdu žiaden iný dôkaz, napr. žiaden
písomný záznam o tom, že žalovaný, ako zamestnávateľ vyzval žalobcu na nástup do práce.

Pri posudzovaní právneho stavu súd vychádzal z ustanovení § 68 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce.

Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy
ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so
zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej
dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie
ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a
zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť
pracovný pomer výpoveďou.

Z uvedeného vyplýva pre danú vec, že závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom pre

okamžité skončenie pracovného pomeru. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola
dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, Zákonník
práce nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach
konkrétneho prípadu a malo by sa prihliadať nie len na osobu zamestnanca, pracovnú pozícii ktorúzastáva, ale aj na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, čas a situáciu, v ktorej došlo k
porušeniupracovnejdisciplíny.Závažnéporušeniepracovnejdisciplínymusízamestnávateľpreukázaťa
pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. V prejednávanej veci súd vychádzal

aj z ustálenej judikatúry v zmysle ktorej, ak zamestnávateľ prestal prideľovať zamestnancovi prácu, aj
keď ju zamestnanec bol pripravený vykonávať, je zamestnanec povinný, opäť nastúpiť do práce, až
potom, čo ho zamestnávateľ na to vyzval a vyjadril tak ochotu zamestnancovi opäť prideľovať prácu. Nie
je preto porušením pracovnej disciplíny, ak zamestnanec, ktorého zamestnávateľ na opätovný nástup
do práce nevyzval, sa nedostavil do zamestnania, a nedožadoval sa pridelenia práce. Ako už bolo

vyššie uvedené, žalovaný nepreukázal v konaní, aby vyzval žalobcu na nástup do práce. Potom, čo
mu oznámil, že ďalej pracovať na pozícii dozorcu výhybiek nemôže pre psychologický nespôsobilosť,
pričom od 22.02.2012, kedy došlo k psychologickému vyšetreniu a kedy boli známe jeho závery, do
12.04.2012, túto situáciu iným spôsobom neriešil.

Z týchto dôvodov sa preto súdu javí okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom

ako neplatné.

Súčasne súd poukazuje na ustanovenie § 68 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého toto ustanovenie
zakazuje zamestnávateľovi uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru voči zamestnancovi, ktorý
sa stará o blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca preukázal v konaní, že sa o takéto

osoby stará od roku 2009, pričom ide o jeho obidvoch rodičov. Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie
žalovaného, že žalobca túto skutočnosť pri podaní žaloby neuviedol, súd je toho názoru, že žalovaný
mal povinnosť tento zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru skúmať sám, nakoľko ide o zákaz
okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplývajúce priamo zo zákona. Aj toto je preto dôvodom
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bola v konaní úspešný žalobca, ktorý si náhradu trov konania uplatnil. Trovy žalobcu
pozostávajú z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu vo výške 1259,45 eur za úkony
právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu
veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami

- za rok 2012 výpočtový základ 763 eur, 1/13 58,69 eur
- za rok 2013 výpočtový základ 781 eur, 1/13 60,07 eur
- za rok 2014 výpočtový základ 804 eur, 1/13 61,84 eur
- za rok 2015 výpočtový základ 839 eur, 1/13 64,53 eur

- prevzatie a príprava zastúpenia 58,69 eur
- podanie žaloby na súd dňa 10.07.2012 58,69 eur
- účasť na pojednávaní dňa 09.11.2012 58,69 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 18.01.2013 60,07 eur

- účasť na pojednávaní dňa 09.04.2013 60,07 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 31.05.2013 60,07 eur
- účasť na pojednávaní dňa 07.10.2013 60,07 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 04.11.2013 60,07 eur
- účasť na pojednávaní dňa 06.11.2013 60,07 eur

- vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 04.03.2014 61,84 eur
- účasť na pojednávaní dňa 29.01.2015 64,53 eur
- účasť na pojednávaní dňa 12.03.2015 64,53 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 27.04.2015 64,53 eur
- účasť na pojednávaní dňa 30.04.2015 64,53 eur

- písomné podanie na súd zo dňa 03.06.2015 64,53 eur
- účasť na pojednávaní dňa 08.06.2015 64,53 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 17.06.2015 64,53 eur
- účasť na pojednávaní dňa 23.06.2015 64,53 eur- režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur x 3 22,89 eur
- režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur x 6 46,86 eur
- režijný paušál za rok 2014 á 8,04 eur x 1 8,01 eur

- režijný paušál za rok 2015 á 7,81 eur x 6 67,12 eur

Právny zástupca žalobcu žiadal priznať odmenu aj za úkon - návrh na zabezpečenie dôkazu, nakoľko
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. § 14 ods. 3 písm. a), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za úkon právnej služby - návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva. Súd mu

však odmenu za tento úkon nepriznal, nakoľko zabezpečením dôkazu sa rozumie podľa § 78 ods. 1
O.s.p.; pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že neskoršie
ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. V danom prípade právny zástupca
nepodal návrh na zabezpečenie dôkazu, ktorý je potrebné podať pred začatím konania, ale podal návrh
počas konania, ktorý súd posúdil ako návrh na vykonania dôkazu. Oba návrhy na zabezpečenie dôkazu
boli podané už po začatí konania, a to dňa 18.01.2013 ( tento bol dokonca súčasťou podania zo dňa

18.01.2013 a nebol podaný ako samostatný úkon ) a dňa 17.07.2013, teda nie pred začatím konania ako
hovorí zákon a vyhláška. Preto mu súd odmenu za tieto dva úkony vrátane režijných paušálov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.