Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716200006
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7716200006.3

Rozhodnutie

C. súd T. samosudcom Y.. H. G. v právnej veci žalobcu: AB X B. V., reg. č. XXX XX XXX, so sídlom
H., U. XXX, L. XXXXXX, V. W., právne zast. H. kanceláriou R. R. s.r.o., so sídlom L. XXX/XX, XXX XX
O., proti žalovanej: T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXXX/XX, XXX XX T., pr. zást. Y.. T. T.,
advokát, so sídlom kancelárie D. č. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie X.XXX,XX € s prísluš., takto

r o z h o d o l :

Z. z a m i e t a .

Z. je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške
XXX,XX Q., do troch od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Z. sa návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume X.XXX,XX Q. s úrokom z omeškania X,XX % ročne z

istiny od XX.XX.XXXX a trov konania.

U. návrh žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť V. S. U., a.s., uzatvorila
so žalovaným úverovú zmluvu. Z. následne uzatvoril so žalovaným J. o splátkach uznaného dlhu. Z.
uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do právneho dôvodu a výšky X.XXX,XX €, ktorá pozostáva zo súčtu súm
dlžnej istiny vo výške X.XXX,XX €, dlžného príslušenstva X,XX € a vyčísleného úroku z omeškania vo

výške XXX,XX € a zároveň vrátiť dlh v pravidelných mesačných splátkach po XX,XX €. V žalobe taktiež
uviedol, že právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX postúpil
pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

U. priznal žalobcovi v konaní uplatnený nárok L. rozkazom č.k. XXC/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXXX,
voči ktorému podal žalovaný včas odpor s riadnym odôvodnením a uvedením skutkových okolností.

U. na deň XX.XX.XXXX nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaný
a jeho právny zástupca.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní je zrejmé, že ohľadom tej skutočnosti, že
zmluva o úvere nemá podstatné obsahové náležitosti považuje za irelevantné z dôvodu existencie

listinného dôkazu a to je uznania dlhu. Čo sa týka ďalších námietok protistrany najmä teda čo sa
týka premlčania uviedol, že dlh ako taký premlčaný nebol a to ani v čase keď k uznaniu dlhu zo
strany žalovaného došlo, taktiež poukázal na to, že čo sa týka samotného uznania dlhu nejedná sa
o nekalú obchodnú praktiku a to z dôvodu, že tento návrh na uznanie dlhu žalovaný akceptoval v
pohodlí domova a z tohto dôvodu nemohol byť zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nútený. Čo sa týka
aktívnej vecnej legitimácie, resp. konfliktu záujmov poukazuje právny zástupca žalobcu na to, že či už

u predchádzajúceho žalobcu, resp. súčasného žalobcu jedná sa o jedno konzorcium, ktoré patrí pod
tzv. L. R., kde naďalej pôvodný vlastník pohľadávky a to spoločnosť V. S. U. a.s. je naďalej aj správcomtejto pohľadávky, teda samotný žalovaný môže plniť tak pôvodnému veriteľovi, ako aj veriteľovi novému.
Čo sa týka Z. o postúpení pohľadávok, ktorá sa nachádza na č.l. XX súdneho spisu trvajú na tom,
že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa XX.XX.XXXX, pričom ohľadom uvádzania niekoľkých ďalších

iných údajov, či už v samotnej žalobe, alebo v oznámení o postúpení pohľadávky tieto považuje za
mylné dátumy a to vzhľadom na skutočnosť, že medzi týmito spoločnosťami dochádzalo k niekoľkým
zmluvám o postupovaní pohľadávok a to takto mohol byť uvedený aj mylný dátum.Čo sa týka konania
za samotného žalobcu ohľadom P. z C. registra V. obchodnej komory k uvedenému uviedol, že osoby,
ktoré sú uvedené v Z. o postúpení pohľadávok v čase postúpenia pohľadávky boli aj oprávnené konať

v mene žalobcu, pričom z ich strany bol predložený z V. obchodnej komory k inému dátumu ako bola
uzatváraná samotná Z. o postúpení pohľadávok, teda podľa jeho názoru Z. o postúpení pohľadávok
podpísali v tom čase tie osoby, ktoré boli oprávnené konať za žalobcu.

Z písomných podaní a vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní je zrejmé, že napádajú
aktívnu vecnú legitimáciu samotného žalobcu a to z dôvodu oznámenia o postúpení pohľadávky, kde

sa tento listinný dôkaz nachádza v súdnom spise č.l. X s tým, že v predmetnom oznámení je rozpor,
resp. nesprávne uvedený dátum postúpenia pohľadávky, resp. Z. o postúpení pohľadávky, pričom sa
jedná o tak závažnú vadu, že sa jedná o neplatný právny úkon. I. dôkaz nachádzajúci sa v súdnom
spise na č.l. XX označené ako postúpenie pohľadávky z E. zmluvy č. XXXXXXXXXX nie je samotnou
zmluvou o postúpení pohľadávky a to aj vzhľadom na tretí odstavec predmetného oznámenia, pričom

samotná zmluva o postúpení pohľadávky nebola do dnešného dňa zo strany žalobcu predložená ani
súdu, ani žalovanému. U. uznanie dlhu považuje za nekalú obchodnú praktiku z dôvodov uvedených vo
svojom písomnom vyjadrení. C. klasického úveru bol žalovanému poskytnutý aj tzv. revolving, pričom
vzhľadom na spôsob uzatvárania Z. o spotrebiteľskom úvere a následne ponúkanej možnosti ohľadom
revolvingového úveru považuje túto zmluvu z revolvingového úveru za takú zmluvu, ktorá je absolútne

neplatná a to z dôvodov uvádzaných v písomnom vyjadrení. Z tohto dôvodu absolútnej neplatnosti
Z. o revolvingovom úvere majú za to, že žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie, kde
plynie zákonná dvojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a skončila dňa
XX.XX.XXXX.

*
U. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - D. dlhu a J. o splátkach, výpisom
z C. registra žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom, L. pohľadávky
z úverovej zmluvy- potvrdenie ako aj písomnými podaniami a výpoveďou žalobcu a žalovaného na

pojednávaní a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z D. dlhu a J. o splátkach zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný uznal dlh čo do istiny vo výške
X.XXX,XX €, poplatku vo výške X,XX € a úroku z omeškania vo výške XXX,XX €, pričom sa zároveň
zaviazal uhradiť dlh v splátkach po XX,XX € do XX-teho dňa v mesiaci.

Z listu označeného ako „C. o postúpení pohľadávky, L. výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí
právneho zastúpenia“ zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že právny zástupca spoločnosti V. S. U. a.s.
oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.XX.XXXX a zároveň ju vyzval na zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky.

Z poštového podacieho hárku č. Q predloženého žalobcom súd zistil, že žalobca podal v neuvedený deň
subjektu U. pošta, a.s. na prepravu neznámy počet doporučených listov, medzi ktorými bola aj zásielka
doručovaná žalovanému na adresu U. XXXX/XX, T..

Z listiny L. pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že nejdená o
samotnú zmluvu o postúpení, ale iba o akési potvrdenie že došlo k uzatvoreniu zmluvy s názvom H. and
G. of the S. S. G. O. H. v znení neskorších zmien a dodatkov, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky
voči žalovanému ako aj potvrdenie o úhrade odplaty za postúpenie.

I. v registri „U.“ súd zistil, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi spoločnosťou V. S. U.
a.s. a žalobcom sa v registri nenachádza.L. § 5X4 ods. X a 2 C. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

L. § 5X6 ods. X a 2 C. zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. J. postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

U. sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou právomoci a určenia rozhodného práva, právomoc
slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. X bod X B. č. XX/XXXX o
príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (tzv. X. I.).

V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval
podľa W. N., čl. X ods. X, čl. X ods. 1, 3 B. G. I a za rozhodné právo určil právny poriadok U. republiky,
nakoľko zmluva má zjavne užšiu väzbu práve s právom U. republiky s poukazom na tú skutočnosť,
že obaja účastníci zmluvného vzťahu, t. j. právny predchodca navrhovateľa a odporca, postupovali od
začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym

poriadkom.

U. sa v druhom rade musel vysporiadať s otázkou, či došlo k relevantnému postúpeniu pohľadávky
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktoré by zakladalo vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu
na podanie návrhu na začatie konania.

V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciou rozumejú oprávnenia účastníkov konania
vyplývajúce z hmotného práva, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcov
nenáleží ním v konaní tvrdené hmotné právo.

L. je predmetom konania žaloba o určenie povinnosti zaplatiť peňažný záväzok vzniknutý na základe
právnejskutočnostipredchádzajúcejsamotnésúdnekonanie,súddeklarujeexistenciutakejtopovinnosti
žalovanej na základe zisteného skutkového stavu zahŕňajúceho v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie
existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou rozhodnutia je spornosť odstránená). T. byť tak v
konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti

zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku
existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí
deklarovať, a teda musí aj skúmať či tento vznikol, zmenil sa resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi
konania (§ X54 ods. 1 O.s.p.).

U. rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ X53 ods. 1 O.s.p.) a
pokiaľ zistí, že žalobca v takomto nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva musí žalobu zamietnuť.
L. skutočnosti sú skutočnosti, na ktoré objektívne právo viaže určité právne následky, teda sú to
skutočnosti, ktoré podľa zákona musia nastať, aby sa niekto stal subjektom oprávnenia alebo povinnosti,
ktoré sú pre určitú skutkovú situáciu všeobecne stanovené v zákone. L. skutočnosti určuje platné právo,

určitá skutočnosť, ktorá vznikla zmenila sa alebo zanikla, ale ktorá nie je určená v práve ako skutočnosť
majúca právny význam, nemôže z právneho hľadiska nejako ovplyvniť vzťahy medzi subjektmi. T.
právne skutočnosti právna teória zahŕňa aj vôľové ľudské správanie, medzi ktoré patria právne úkony. J.
právnym úkonom je aj zmluva. Z. ako dvojstranný právny úkon vzniká dvoma prejavmi vôle, stretnutím
týchto dvoch prejavov vôle je zmluva uzatvorená. Ak teda zákon určuje ako právnu skutočnosť, s ktorou

je spojená zmena v osobe veriteľa uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene v osobe veriteľa len v prípade,
že je takáto zmluva uzatvorená a že vyvolá právne následky, teda okrem ďalšieho nesmie trpieť vadou
absolútnej neplatnosti.

Za platného právneho stavu nedochádza k zmene v osobe veriteľa oznámením postúpenia pohľadávky

postupcom, keďže s touto skutočnosťou nie je tento právny následok zákonom spojený. S oznámením
postúpenia pohľadávky postupcom sú spojené iné právne následky ako zmena v osobe veriteľa, a to
napr. nemožnosť zbaviť sa bez ďalšieho, záväzku plnením postupcovi (§ 526 ods. X C. zákonníka),
pričom dlžník po takomto oznámení nie je oprávnený pred plnením svojho záväzku dožadovať sapreukázania zmluvy o postúpení (§ 5X6 ods. X C. zákonníka). D. § 526 ods. 2 C. zákonníka preto
nie je možné vykladať v tom zmysle, že v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo
dokonca jej neexistencie dochádza k zmene v osobe veriteľa na základe oznámenia postupcu o

postúpení pohľadávky a teda by súd v konaní o postúpenú peňažnú pohľadávku bol zbavený možnosti
preskúmať právny dôvod nadobudnutia subjektívneho práva žalobcu. D. platí o to viac v prípadoch, kde
je právny dôvod vzniku práva žalobcu sporný. D. § 5X6 ods. X a 2 C. zákonníka len bližšie upravujú
zodpovednostné vzťahy v prípade, že nedôjde k zániku záväzku plnením dlžníka oprávnenej osobe.
X. by v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, dbajúc pri tom na to, aby nedochádzalo k

porušovaniuprávaprávomchránenýchzáujmovfyzickýchaprávnickýchosôbakbysúdbezpredloženia
Z. o postúpení a jej posúdenia rozsudkom konštatoval ne/existujúce právo.

P. na to súd musí posúdiť samotnú existenciu a zároveň aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok,
pokiaľ predmetom súdneho konania je právo na plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na žalobcu.
Z. záväzku môžu spočívať v zmene niektorého z jeho subjektov, jednou z týchto zmien je aj zmena v

osobe veriteľa postúpením pohľadávky, spočívajúca v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto
doterajšiehoveriteľa(postupcu)novýveriteľ(postupník).Kpostúpeniupohľadávkydochádzanazáklade
zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. C. zákonníka). X. posúdenia Z. o postúpení pohľadávky
nemožno posúdiť ani aktívnu vecnú legitimáciu a to z nasledovných dôvodov. Z. o postúpení pohľadávky
musí spĺňať všetky požiadavky na právny úkony, pričom s prípadnou vadnosťou právnych úkonov sú

spojené právne následky. T. náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu vôle a touto je aj
určitosť právneho úkonu (§ 37 C. zákonníka). D. právneho úkonu je kategóriou objektívnou. Ak ide o
právny úkon pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu
prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, nestačí, pokiaľ je jasné
zmluvným stranám, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne rozpoznateľné osobám, ktoré nie

sú zmluvnou stranou. Ak teda zmluva o postúpení pohľadávky nie je v písomnej forme nie je dostatočne
určitá, má vadu a v súlade s § 37 ods. X C. zákonníka je neplatná, pričom táto neplatnosť je neplatnosťou
absolútnou, ku ktorej súd prihliada ex offo bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania. H. neplatnosť
pôsobí proti každému, pričom absolútne neplatný úkon treba hodnotiť ako neexistujúci úkon, nemôže
vyvolať nijaké právne následky.

L. ako právo na plnenie je nezameniteľne určená jednak subjektmi t.j. kto komu má plniť a jednak
právnym dôvodom a výškou predmetu plnenia. X. uvedenia právneho dôvodu nie je možné identifikovať,
najmä pri peňažných plneniach medzi subjektmi s viacerými obdobnými záväzkami, pohľadávka z
ktorého záväzku je postupovaná. Ak nie je pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky takto určená

a teda nie je možné určiť, čo je predmetom záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o postúpení
pohľadávky, je zmluva o postúpení pohľadávok neurčitá.

P. vyššie uvedené skutočnosti však súd nemohol posúdiť vzhľadom na nepredloženie Z. o postúpení
pohľadávky žalobcom a to napriek skutočnosti, že bol žalobca riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods.

X O.s.p..

Z.tým,žesúdunepredložilZ.opostúpenípohľadávok,nepreukázal,žejevecneaktívnelegitimovaný,čo
jesamostatnýmdôvodomnazamietnutiežaloby.Z.predloženéakésipotvrdenieopostúpenípohľadávky
vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu postačovať v žiadnom prípade nemôže. L. možno

taktiež konštatovať, že táto listina je podpísaná osobou M.M. van U. a W.J.T., ktorý nie je uvedený vo
výpise z obchodného registra žalobcu predloženého žalobcom. P. na skutočnosť, že neidentifikovaný
o výpis z C. registra V. obchodnej komory, ktorý by mal preukazovať opak, označený žalobcom na
pojednávaní, nie je v slovenskom jazyku a zároveň ho ako apostilovaný dokument súdu žalobca ani
nepredložil, pričom nemal ďalšie návrhy na dokazovanie, súd túto argumentáciu žalobcu nezohľadnil.

U. taktiež považuje za potrebné dodať, žalobca rovnako postupoval aj v iných sporových veciach
predmetného senátu, kde bol niekoľkonásobne vyzývaný na predloženie totožnej Z. o postúpení
pohľadávky, pričom Z. o postúpení pohľadávky súdu nepredložil. G. súd považuje za potrebné poukázať
na skutočnosť, že žalobca riadne Z. o postúpení pohľadávok neidentifikoval a túto označil zmätočne a

zároveň rozporne iným dátumom v samotnej žalobe a iným dátumom v súdu predloženom oznámení
o postúpení pohľadávky.U. je síce známy „starší“ G. NS SR sp. zn. XObo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX avšak súd dáva
do pozornosti „novšiu“ ustálenú judikatúru B. súdu SR XCdo/XX/XXXX z XX. januára XXXX v zmysle
ktorého, má súd oprávnenie skúmať samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok v prípade vzniku

pochybností, ktorá skutočnosť vyplýva tak z jej rôznych dátumov uvedených žalobcom (XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) ako aj tvrdení žalovaného.

Z. možno konštatovať, že nedošlo k relevantnému oznámeniu postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky z dôvodu, že nebolo určité, zrozumiteľné z dôvodu, že v oznámení nie je presne

špecifikované z čoho pohľadávka vyčíslená na konkrétnu sumu pozostáva, pričom táto suma ani
nezodpovedá výške uplatnenej pohľadávky v tomto konaní.

B. žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok nepreložil nie je za dôkazného stavu vo veci v čase
rozhodnutia možné konvalidovať notifikačnú povinnosť a zároveň nie je možné skúmať existenciu a
platnosť predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá by preukazovala vecnú aktívnu legitimáciu

žalobcu.

P. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal svoju vecnú
aktívnu legitimáciu. Z uvedeného dôvodu sa súd meritom veci nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

U. však považuje za potrebné dodať, že žalobca zároveň súdu predložil J. o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. U. je toho názoru, že je nelogické a zároveň vylúčené, aby spotrebiteľ, ak mal
vedomosť o skutočnom stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. L.
J. je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré

vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník
nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. P. k predformulovanému obsahu J. možno mať
vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. O. predformulovaná
J. nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku,
premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov

neznámymi kategóriami. Z pohľadu súkromnoprávnej ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej J. si
spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto J. privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu.
V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľov
je potrebné okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové J. o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, považovať za nekalú obchodnú praktiku. N. k uzatvoreniu takejto

J. nikdy nevychádza od spotrebiteľa. J. je dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o
dohodu o splátkach dlhu. U. chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom súd má za to, že
ani len netušil význam obsahu J., ktorú podpisoval. L. nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré
je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. J. sa dodatočne
upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať splátkovú J. za dodatok

k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej oprávnený
odvodzuje svoj právny nárok. L. režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku
X ods. X U. G. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na J.. U. preto považuje J. pre jej nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s
dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva za neplatnú.

K inštitútu dobrých mravov súd považuje za potrebné uviesť, že dobré mravy netvoria spoločensky
normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii zodpovedajúcich
všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a podobne. J. mravy sú vykladané
ako súhrn spoločenských kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú

nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. C. zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. O. a súdna
prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú
fundamentálny, hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich
pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva, že tieto morálne

pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivované vyhlásenie
zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo
nie. O. podľa § 3 ods. X C. zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-právnychvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

L. § X51 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. E., ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

L. § X42 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § X42 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech
nemal a to trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX Q. za X úkony právnej služby (príprava a
prevzatieprávnehozastúpenia,podanieodporu,vyjadreniezodňaXX.XX.XXXXaúčasťnapojednávaní

XX.XX.XXXX) á XX,XX Q. + režijný paušál X x X,XX Q., náhradu cestovných výdavkov ( cesta KE - MI
na pojednávanie a späť XXX km ) XXX x X,X x X,XX vo výške X,XX € a amortizáciu XXX x X,XXXX vo
výške XX,XX a náhradu za stratu času X x polhodina á. X/XX výpočtového základu XX,XX € vo výške
XX,XX € podľa vyhlášky T. spravodlivosti SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, pričom priznanú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť v

zmysle § X49 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Michalovce v dvoch
písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.