Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Hanuščaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok pre zmeškanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Cpr/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202013
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215202013.2
Rozsudok pre zmeškanie
PRE ZMEŠKANIE
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu J. N., Q..
XX.X.XXXX, I.. X. J. XXX/XX, Y., zast. JUDr. N. Y., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovanému
KM 3, s.r.o., IČO: 47 565 624, Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom 915 01, o zaplatenie
mzdy a stravného s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.691,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 1.095,60 eur od 31.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 516,- eur od 1.12.2014 do zaplatenia a zo
sumy 1.080,- eur od 8.4.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Predmetom konania je zaplatenie mzdy a stravného.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 9.7.2015, č.k. 5Cpr 1/15-50 bolo žalovanému uložené v lehote 15
dní písomne sa vyjadriť k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O. s. p. s tým, že bol poučený o následkoch
nesplnenia uloženej povinnosti podľa § 114 ods. 5 O. s. p., t.j. o
možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. bez nariadenia
pojednávania. Uznesenie bolo žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 6.8.2015. Žalovaný sa k veci
nevyjadril. Preto súd vec rozhodol v zmysle § 114 ods. 5 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudkom
pre zmeškanie.
V zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.5.2016. Účastníci
sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a
v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach
uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa § 114 ods. 4 O.s.p., uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk; náhradné
doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je
podnikateľom a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením
vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a
ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 1 a 2 O.s.p., ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v
odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Rozsudkom pre zmeškanie možno
spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a
§ 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci
ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa§153bods.3O.s.p.,skutkovýmzákladomrozsudkupodľaodseku1ježalobcomtvrdenýskutkový
stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Na základe ust. § 157 ods. 4 O.s.p. tento rozsudok pre zmeškanie obsahuje okrem uvedeného predmetu
konania aj nasledujúce ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.
Podľa čl. 2 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. ( Zákonník práce, ďalej len ZP, v znení účinnom
v čase trvania pracovného pomeru ) pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa čl. 3 základných zásad ZP zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní
poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú
čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie
kvalifikácie.
Podľa čl. 5 základných zásad ZP zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti
vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa § 1 ods. 5 ZP pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy
alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 15 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 18 ZP zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len
čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
Podľa § 41 ods. 1 ZP pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú
osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami
a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
Podľa § 42 ods. 1 ZP pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 46 ZP pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu
do práce.
Podľa § 47 ods. 1 písm. a ) cit. zák. odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
Podľa § 57 ZP zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce
pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho
súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce
alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na
pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu
podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
Podľa § 118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods. 1, 3 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné
obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom
výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 145 ods. 1 ZP zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným
predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri
plnení pracovných povinností.
Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách / účinného v čase trvania pracovného
pomeru / pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce
do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste
do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby
uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia
vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas
pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Podľa § 2 ods. 3 prvá, druhá veta cit. zák. pravidelné pracovisko podľa tohto zákona je miesto
písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom
miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru.
Podľa § 1 ods. 1 cit. Zák. tento zákon upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a
iných plnení (ďalej len "náhrada") pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej
právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len "dočasné pridelenie"), pri vzniku pracovného pomeru,
štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len "vznik pracovného
pomeru") a pri výkone práce v zahraničí
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, 1)
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak
je to dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta trvalého
pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak
pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie
je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom
dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.
Podľa § 10 cit. zák. na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad
a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 cit. nar. zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve
v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v
zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie Slovenskej
republikyzačasstrávenýnaúzemíSlovenskejrepublikypatriazamestnancovináhradyakopripracovnej
ceste.
Podľa § 5 ods. 1, 2 cit. nar. zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za
podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania
pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma
a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.
Sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením
jeho úplného znenia.
Podľa § 1 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z.z. základné sadzby
stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sa ustanovujú takto:
Nemecko : 45 eur.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade vo výške 0,05 %,
teda výška úrokov z omeškania činí 5,05 % ročne.
Postupom podľa § 107 ods. 4 O.s.p. súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného ( §
639 ods. 3 Obch. zák. ).
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomuto záveru:
Skutkovým základom je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný, a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku ( suma 1.611,60 eur predstavuje nevyplatenú
mzdu a suma 1.080,- eur nevyplatené stravné ).
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo neboli splnené podmienky pre
vydanie takéhoto rozhodnutia.Vo vyššie uvedených prípadoch je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 OSP).
Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods.
1 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie v zmysle osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.