Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/807/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614200412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614200412.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, proti odporkyni: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpená
ustanovenou opatrovníčkou: T. L., zamestnankyňou Okresného súdu Skalica, o zaplatenie sumy
5.529,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa

09. júla 2014, č. k. 6C/85/2014-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania ruší a v zrušenom rozsahu mu vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica č. k.
10Ro/15/2014-37, zo dňa 14. marca 2014 a čiastočne vyhovel žalobe navrhovateľa a odporkyni uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.063,46 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
od 04.11.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh
zamietol a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 179,55 eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1,2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2,3 zák.

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a to v znení účinnom ku dňu
uzatvoreniazmluvy,§517ods.2Občianskehozákonníka,§10cNariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,§3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o
fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania

alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel
k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa
9.3.2007 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje nasledovnú povinnú náležitosť podľa § 4 ods.

2 cit. zákona, keď v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i). V zmluve je uvedené len to, že výška splátky je 75,75 eur a že splátok
je celkovo 119, pričom posledná splátka má byť zaplatená dňa 20.2.2017. Podľa názoru súdu, táto
náležitosť splnená nebola. Účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva pritom podľa názoru
súdu zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z
atribútovvyjadrenýchvzákoneslovami„suma,početatermínysplátok“viažekukaždejztamuvedených

zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným
iným poplatkom, čo v zmluve úplne absentuje. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskomúverezákonč.258/2001Z.z.vzmysle§4ods.3poslednejvetysankcionujetým,žetakýtospotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného je potom odporca povinný vrátiť
navrhovateľovi hodnotu toho, čo mu navrhovateľ poskytol bez akéhokoľvek navýšenia a po odpočítaní

toho, čo už zaplatil. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď odporca
je povinný zaplatiť istinu z titulu poskytnutého úveru po odpočítaní už uhradenej sumy 1.915,63 Eur,
teda 3.063,46 Eur ( 4979,09,- Eur - 1.915,63 Eur). V ostatnej časti súd návrh zamietol. Súd dospel
ďalej k záveru, že navrhovateľ žiada oprávnene úrok z omeškania, a preto zaviazal odporcov zaplatiť
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.1.2013).
Súd uložil odporcovi vychádzajúc z § 142 ods. 2 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania len v pomernej výške podľa miery jeho úspechu a neúspechu, ktorý predstavuje 17,14 % ( 58,57
% - 41,43 % ), z toho za zaplatený súdny poplatok to predstavuje sumu 56,81 eur a titulom trov právneho
zastúpenia sumu 122,74 eur.

Proti tomuto rozsudku výslovne iba voči jeho zamietajúcej časti podal odolanie navrhovateľ, ktorý
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie,
resp. aby odvolací súd v tejto časti rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere

došlo dňa 09.03.2007 a ustanovenie, ktoré použil súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní, na základe
ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l) je účinné až od 01.01.2008 (na základe novely
č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z.). Na základe uvedeného preto
navrhovateľ je toho názoru, že pokiaľ nie je splnená podmienka v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák.

č 258/2001 Z.z. nie ej uvedený nedostatok sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené sankcie podľa zákonných ustanovení platných a účinných v
čase uzavretia zmluvy nastáva v prípade, ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov,
čo nie je daný prípad, keďže táto je v zmluve o splátkovom úvere uvedená. Taktiež úrok ako i poplatky
súdu v zmluve špecifikované a teda rovnako nemožno poukazovať na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001

Z.z. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci
zo strany súdu prvého stupňa a to na základe neúčinných ustanovení v čase uzavretia zmluvy, preto
rozhodnutie súdu nemožno považovať za správne.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
prepísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§

205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania
- teda v zamietajúcich častiach v závislom výroku o náhrade trov konania ako i dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1,2 písm. b) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v
závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V priebehu konania, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.10.2014 (po podaní odvolania
navrhovateľom) oznámil subjekt - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane odporcu. Navrhovateľ podaním zo dňa 14.09.2015 vzniesol námietku neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania a to z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu, keď v tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.Ú.1/2014-9 a rozhodnutie NS SR sp.zn.
4 Obdo 151/2007.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., ( v znení účinnom od 1.1.2015) vedľajší účastník do konania vstúpi buď
z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako

vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.Právna úprava v ustanovení § 93 ods.3 O.s.p. bola zavedená zákonom č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou
od 01.01.2015, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.

Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď súd rozhodujúci o odvolaní, aplikuje
zákonné ustanovenia, ktoré sú účinné v čase jeho rozhodovania a v danom prípade ust. § 93 ods.3
O.s.p. jasne uvádza, že ak vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu ako právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, čo je aj tento prípad,
tak súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní,

inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.

Odvolací súd vyzval ustanovenú opatrovníčku odporcu, aby súdu v lehote 10 dní k č.k. zaslala súhlas
so vstupom subjektu - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania ako vedľajšieho účastníka
konania na strane odporkyne, avšak ustanovená opatrovníčka odporkyne tento súhlas v súdom určenej
lehote nezaslala, keď na výzvu súdu nereagovala.

Za popísanej situácie, s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, odvolaciemu súdu
neostávalo nič iné, iba na oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania v zmysle ust. § 96
ods. 3 veta druhá O.s.p. neprihliadať a teda nebol tak daný ani zákonný dôvod rozhodovať o námietke
navrhovateľa o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania v zmysle ust § 96 ods. 3 veta

tretia O.s.p..

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/85/2014 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 5.529,75 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Vychádzajúc z obsahu spisu z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a

odporkyňou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporkyňa nesplnila
svoju povinnosť a navrhovateľovi časť čerpaného úveru nevrátila, rovnako ako ani to, že na predmetný
právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa najmä zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo
a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom

úvere má náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a to v zmysle Zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy t.j. ku dňu 09.03.2007 a
teda či navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 2.466,29 eur s
príslušenstvom uplatnený zamietnutou časťou návrhu a to na úroky a poplatky.

Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spol. Slovenská sporiteľňa
a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou bola dňa 09. marca 2007 uzavretá úverová zmluva
- Zmluva o splátkovom úvere č. 0253054795 (uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka), na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške
150.000,- Sk /4.979,08 eur, ktorý sa dlžníčka zaviazala uhradiť v 119 mesačných splátkach vo výške

2.282,- Sk / 75,75 eur, počínajúc dňom 20.04.2007 vždy do 20.dňa v kalendárnom mesiaci, pričom ročná
percentuálna miera nákladov predstavovala 14,91 % a konečná splatnosť úveru bola určená na deň
20.02.2017. V zmysle čl. II bod 2, 3 je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil súčasťami úverovej
zmluvy, ktorými sú všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a zaväzuje sa ich
dodržiavať s tým, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť

príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi a to v tomto poradí.

Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v časti úrokov a poplatkov t.j. v sume 2.466,29
eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že skúmaním predmetnej úverovej zmluvy v zmysle zákona o

spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z. zistil, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 4 ods.
2 cit. zák., nakoľko v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i). Keďže v zmluve je uvedené len to, že výška splátky 75,75 eur,
splátok je celkovo 119, pričom posledná splátka má byť zaplatená dňa 20.02.2017, táto podmienkasplnená nebola. V zmluve preto absentuje údaj o sume úrokov a iných poplatkov, ktorú má celkovo
odporca uhradiť, pretože je uvedená len výška splátky ako celku bez špecifikácie výšky istiny, úrokov
a poplatkov. Keďže tieto nedostatky zákon v zmysle § 4 ods. 3 poslednej vety sankcionuje tým, že

takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov súd prvého stupňa rozhodol, že
odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi len istinu titulom poskytnutého úveru po odpočítaní už
uhradenej sumy 1.915,63 eur t.j. sumu 3.063,46 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 4.979,09
eur a zaplatenou sumou 1.915,63 eur.

Súd prvého stupňa ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pri právnom posúdení vychádzal v znení
zákona č. 258/2001 Z.z. ku dňu uzavretia zmluvy, avšak v danom prípade sa odvolací súd stotožňuje
s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa na prejednávanú vec neaplikoval správny
právny predpis, pretože súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval zák. č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom až od 01.01.2008 (na základe novely č. 568/2007 Z.z.), avšak zmluva medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá dňa 09. marca 2007 a teda správne mal súd

prvého stupňa aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 09.03.2007.

V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 9. 3. 2007 zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru
nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V zmysle § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Na základe vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že len v prípade splnenia podmienok

uvedených v § 4 ods. 2 písm. g) a v § 4 ods. 5 a teda ak predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov a taktiež neobsahuje úrok alebo poplatky nemôže veriteľ od spotrebiteľa
požadovať úrok alebo poplatky, čo v prejednávanej veci zo strany súdu prvého stupňa nebolo zisťované
a teda zo strany súdu prvého stupňa nebol dostatočne zistený skutkový stav. Súd prvého stupňa posúdil
zmluvu o úvere ako za úver bezúročný a bez poplatkov z toho dôvodu, že v zmluve absentuje údaj

o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré ustanovenie však v znení ku
dňu uzavretia zmluvy v zmysle § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. absentuje a preto je potrebné, aby súd prvého
stupňaznovapreskúmalaposúdilpredmetnýzmluvnývzťahmedziprávnympredchodcomnavrhovateľa
a odporkyňou v zmysle ustanovení právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa a najmä zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy t.j. k 09.03.2007

ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, následne aj dostatočne zistil skutkový stav.

S poukazom na princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak potom nemohol vzhľadom
na nižšie uvedené urobiť ani odvolací súd až v odvolacom konaní.

Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občiansko-súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práva a oprávnených záujmom účastníkov ako

aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu vo veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto

postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS14/2001, II.ÚS132/2002).

Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy SR (čl. 41 ods. 1) listiny základných práv a slobôd čl. 36 ods.
1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 zabezpečuje a vykonávajú
jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a

pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je právo účastníka, aby sa jeho
vec, ak to zákon pripúšťa, prejedná v dvojinštančnom konaní.Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa porušil by právo konať účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by vynútil
právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančnom vyššom súde. K novým právnym

záverom odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť príp. predložiť nové dôkazy,
ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významné. Ak odvolací súd
dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa musí
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd

mohol učiniť za dosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkov realizáciu
ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových z pohľadu záverov súdu prvého
stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis, mutandis, - porovnaj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/276/2007).

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania s použitím ust. § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťouprvostupňovéhosúduvďalšomkonanípojednávajúcužibaozamietnutejčastinávrhubude

posúdiť zmluvné dojednania upravujúce žalobou uplatnené nároky navrhovateľa, o ktorých by doposiaľ
nebol právoplatne rozhodnuté podľa príslušných zákonných ustanovení a opätovne o tejto časti žaloby
rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.