Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/245/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203623
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203623.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd vg Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko,
s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej M. Č., G. I. V., W.. N. X, o
uplatnenie pohľadávky 362,05 €s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava,
č.k. 10C/409/2013-75 z 22.1.2015

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušuje
rozsudok a konanie zastavuje.
P o t v r d z u j e rozsudok v ostatnej časti.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
Žalobca žalobou žiadal zmenkovú sumu 362,05 € a ďalšie príslušenstvo zmenkového úroku podľa
žaloby. Žalobca poukázal na to, že indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná dňa 19. 11. 2008 na zmenkovú sumu 20.367,60 €, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 3. 2. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 3. 2. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. Nakoľko zmenková listina je
opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vydal
rozsudok, ktorým uloží žalovanému do troch dní uhradiť žalobcovi zmenkovú istinu s príslušenstvom.
Súd vychádzal z toho, že zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou
dňa 19. 11. 2008 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť požičanú sumu vo výške 663,88 €, zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 634.-€ v mesačných splátkach po 188,21 €. Súd zistil, že podaná žaloba
spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca je obchodnou
spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko
na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje
2000.- € bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a 3 citovaného nariadenia. Predmetom konania
je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom vystavenia i platobným
miestom nachádzajúcim sa na území SR.

Súd preskúmal predloženú zmenku a zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti
zaplatenia, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dve údaje o zročnosti, čo
spôsobuje neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 77 zák. č.
191/1950 Zb.).
Súd zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažúcou sa na ochranu
spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou
medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou, lebo v konaniach o právach z indosovanej zmenky
v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Právna konštrukcia
indosácie zmenky s využitím tretej osoby umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou
poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Právny inštitút zmenky je
síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť samotná by nemala
vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník
a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení, avšak faktická situácia môže byť
odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie
je možné očakávať hlbšie právne povedomie, čo pre nich môže mať celkom fatálne následky v podobe
vzniku dlhovej špirály.
Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej strany.
Nakoľko zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere,
súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody
o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka, a súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho
súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so
Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/
EHS a smernicou č. 2005/29/ES.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(keď súd citoval §§ 52, 53, 54, 121 OZ a čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/2013 EHS. Súd mal za to, že
zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku
Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 3. 2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi P.)
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade
sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, lebo dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v čl. 17 VOP, podľa ktorého "zmenková
suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", je v priamom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.
z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa
stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. K samotnému vyplneniu
zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom
k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie
dohody o vyplnení zmenky súd považoval za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a/ v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. c/ smernice 93/13 EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie - dohodu o
vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods.
4 písm. k/ Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku
uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a aj sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne
predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou
ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe porušenia zmluvných
povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15. 1. 2009, konkrétne ustanovenia
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky stanovenej nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne, kde
o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných

povinností od dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške, preto súd dospel k záveru, že dohoda
o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je právnym úkonom
obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a preto
sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť zmenky (o. i. aj súd zistil,
že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/,
i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná
hodnota RPMN. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi
nevznikol nárok na náhradu trov.

V podanom odvolaní žiadal žalobca tak ako aj v stovkách iných žalôb zmeniť rozsudok a priznať celú
pohľadávku, uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.
O. i. namietal, že je na mieste poukázať na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008 z 22.10.2008,
podľa ktorého cit.: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ
zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“ Poukázal aj na rozsudok NS ČR z 22.8.2002 sp. zn.
25Cdo/1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) podľa ktorého:
„Směnka je v právní teorii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu
splnění přísných formálních náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek
určité osoby zaplatit majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku.“
Zmenku navrhol posúdiť podľa § 33 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ktorú predložil navrhovateľ
ako určitú a namietal aj to, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie
k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú
povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku
v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán
zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá
v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú
pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.
Vzhľadom na to, že súd nedoručil riadne vyjadrenie odporcu na tlačive C a tým zmaril možnosť na
vyjadrenie navrhovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa a ak odporkyňa tvrdí, že predložené
doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, žiadame, aby svoje tvrdenie v konaní preukázala,
a to predovšetkým tým, že preukáže že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda už
bola žalovanému predložená na platenie. Zdôrazňujeme, že dôkazné bremeno na preukázanie týchto
skutočností leží na pleciach žalovaného.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku,
preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody [okrem dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p.] sú dané.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
V prejednávanej veci nie je potrebné vykonať žiaden dôkaz.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Odvolací súd doplňuje, že za Pohotovosť, s.r.o. podpísal zmenku Z. P., konateľ s textom v kópii „namiesto
nás na rad CD Consulting, s.r.o., Praha, ČR, a to dňa 19.11.2008, pričom zmenka bola ešte s uvedenou
sumou 25.367,60 Sk (originál zmenky daný do úschovy č. 1115/2013 Okresného súdu Košice I).
Odvolací súd s poukazom na § 208 O.s.p. postupujúc podľa §§ 211 ods. 2 a 101 ods. 3 O.s.p. po
čiastočnom späťvzatí žalobcu ohľadne časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, rozhodol tak,
že pripustil späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku, v tejto časti zrušil rozsudok a konanie zastavil.
Rozsudok je vecne správny a tento potvrdil v ostatnej časti.
Odvolací súd musí konštatovať, že tak ako aj v stovkách iných vecí odvolanie žalobcu je neopodstatnené,
o. i. dáva do pozornosti odvolací súd žalobcovi, že nepochybne Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú
úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej
praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo základných princípov princíp právneho štátu,
vychádzal odvolací súd z judikatúry dovolacieho súdu.
K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými
navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie do volacieho
súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013 z 8. decembra 2014, zo 4.apríla 2013 sp. zn. 3 Cdo
224/2012, zo 14.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 295/2012, sp. zn. 3 Cdo 182/2012, sp. zn. 3 Cdo 6/2013, z
12.júna 2013 sp. zn. 3 ECdo 9/2013, sp. zn. 3 ECdo 37/2013, sp. zn. 3 ECdo 8/2013, z 27.júna 2013
sp. zn. 3 Cdo 237/2012, z 27.mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 227/2012, z 3.júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 106/2013
a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa. Nemožno však dopustiť zneužitie právneho pravidla (i keď
je namietané, že žalovaný mal vzniesť námietky).
Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa
na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok
nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré
konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Ak sa žalobca odvoláva na rovnosť účastníkov konania, jeho tvrdenia sú v zásade správne.
Navrhovateľovi musí súd umožniť realizáciu jeho procesných práv, pretože inak by mu odňal možnosť
konať pred súdom. Navrhovateľovi by boli postupom súdu odňaté procesné práva, ale ten sa nedostavil
na pojednávanie.
Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen
v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp
v aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa
musí premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v
právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov
ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z týchto dôvodov súd prihliada na to aby mu výkon práva
veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že to vyplýva aj z § 1 a 2 0.s.p.,
podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci, a vyplýva z právnej kultúry,
keď právo EÚ favorizuje ochranu spotrebiteľa.
Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom prípade súd len skúmal zmenku, a to bez ohľadu na
jej právnu povahu a teda bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom, aké lehoty sú uvedené na zmenke z
hľadiska splatnosti zmenky.
Napokon odvolací súd dodáva, že nie je možné v tomto procesnom postavení v riešenej veci vychádzať
z návrhu navrhovateľa, ktorý sa odvoláva na rovnosť účastníkov konania, je treba konštatovať, že
navrhovateľovi sa musí umožniť realizácia jeho procesných práv, ale ide o silnejšieho účastníka ako
slabší spotrebiteľ, zatiaľ boli navrhovateľovi odňaté procesné práva nesprávnym procesným postupom
súdu prvého stupňa, keď nevedno kedy sa súd dozvedel, že Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. pôvodne si
uplatnila práva z úverovej zmluvy (pôvodný veriteľ).
Odvolací súd z judikatúry NS SR z hľadiska ochrany spotrebiteľa poukazuje na uznesenie
3Cdo/446/2012 z 20. marca 2014, v ktorom jasne NS SR vyjadril svoje závery, že ak ide o zmluvné

dojednanie (napr. v prípade zmenky), ktoré umožňuje zabezpečiť veriteľa voči dlžníkovi, ide o
jednoznačné obchádzanie zákona a v zmysle § 39 OZ ako také neplatné, lebo sa vylučuje záväzné
pravidlo zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku
čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný (konanie in fraudem
legis). V riešenej veci predstavuje postup navrhovateľa také konanie, kedy sa on správa podľa práva ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Ak ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je neplatnosť rozhodcovskej doložky, nebolo možné založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok a ak exekučné konanie bolo zastavené
právoplatne z tohto dôvodu, išlo o postup súdov, ktorým bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa. Opačne
dodávateľ zmenky výslovne zneužil tu neinformovanosť spotrebiteľa a aj keď odporkyňa podpísala
zmenku, úlohou súdu je v riešenej veci zákonným procesným postupom (ak sú zmluvné podmienky
právneho predchodcu neplatné), zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa (napr. v Rozsudku
ESD sp.zn. C-419/2011 zo 14.3.2013 ČR, v Gerald Feichter), aj Európsky súdny dvor pri uplatnení
práva zo zmenky prelomil zásadu zmenky ako abstraktného cenného papiera, keď skúmal postavenie
spotrebiteľa, (teda odvolanie je neopodstatnené, lebo v tejto časti veci „směnka není dokonalý papír“).
Spotrebiteľský vzťah od zmenkového vzťahu nemožno odčleniť (pozri poslednú právnu úpravu v § 17
ods.3 zák. č. 129/2010 o spotreb. úveroch, kde sa zmenka zakazuje).
Preto zákonne rozhodol súd v ostatnej napadnutej časti rozsudku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.