Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111228050
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111228050.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská
994, Praha 4, IČO: 25 117 483, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: P. O., bytom Q., U. XXX/XX, za účasti
vedľajšiehoúčastníkanastraneodporkyne:ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlom
Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so

sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie sumy 757,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. januára 2015 č.k. 8C/21/2012-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov

odvolacieho konania v sume 20,03 eura právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi
Motykovi, advokátovi so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. Druhým výrokom
odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Tretím výrokom navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142 eur

na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Napokon štvrtým výrokom upravil príslušný orgán, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil
navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 38,30 eur. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa
návrhom vo veci samej domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 757,98 eura s príslušenstvom titulom
nesplateného úveru a náhrady trov konania. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 25Ro/291/2011-21
zo dňa 23.11.2011, voči ktorému podala odporkyňa písomné podanie označené ako "odvolanie", ktoré

súd nepovažoval za odpor, a preto na neho neprihliadal. Zároveň podal odpor aj vedľajší účastník,
ktorý vstúpil do konania dňa 09.02.2012, avšak súd odpor vedľajšieho účastníka uznesením č.k.
8C/21/2012-36 zo dňa 07.01.2013 odmietol s odôvodnením, že odpor doručený súdu dňa 27.03.2012
bol podaný oneskorene, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odporu, ktorá lehota uplynula
dňa 07.03.2012. Z dôvodu odvolania vedľajšieho účastníka vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd, ktorý uznesením č.k. 7Co/66/2013-47 zo dňa 26.03.2013 napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd nesprávne postupoval, keď na podanie odporkyne
zo dňa 05.03.2012 neprihliadol, pretože odporkyňa reagovala na platobný rozkaz v zákonnej lehote
podaním označeným ako odvolanie, ktoré bolo potrebné posúdiť podľa obsahu, pričom podľa názoru
odvolacieho súdu išlo o odpor, preto týmto podaním došlo v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 OSP
k zrušeniu platobného rozkazu a súd mal vo veci pokračovať, nariadiť pojednávanie a vec prejednať.
Súd prvého stupňa rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vo veci nariadil pojednávanie, pričom

navrhovateľovi doručil vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 22.08.2013, ktorým namietal premlčanie
uplatneného nároku. Odporkyňa podaním zo dňa 09.01.2015 oznámila, že sa pripája k vyjadreniuvedľajšieho účastníka. Následne navrhovateľ pred pojednávaním vo veci samej zobral návrh v plnom
rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. Vzhľadom na to, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu
späť, súd postupujúc podľa § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa

§ 146 ods. 2 prvá veta OSP a navrhovateľovi, ktorý z hľadiska procesného zavinil zastavenie konania,
vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne.
Odporkyni, ktorej jej žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania nepriznal. Okrem toho uviedol, že v
súvislosti so zaplatením súdneho poplatku za odpor, k späťvzatiu návrhu došlo pred zaplatením súdneho
poplatku za odpor a preto sa podľa § 11 ods. 4 a 9 zák. č. 71/1992 Zb. súdny poplatok nevyrubuje. Podľa

názoru súdu vedľajší účastník má právo na právnu pomoc, ktorú je možné zabezpečiť prostredníctvom
právneho zastúpenia advokátom a teda má nárok na náhradu trov konania za právne zastúpenie. Súd
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142 eur, pozostávajúce
z odmeny za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava veci a vyjadrenie zo dňa 22.08.2013),
jeden úkon po 51,45 eura. Ku každému úkonu priznal režijný paušál, ktorý v roku 2012 bol vo výške
7,63 eur a v roku 2013 vo výške 7,81 eura. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane

odporkyne preukázal, že je platcom DPH priznal aj 20%DPH vo výške 23,66 eura. Súd iba tieto úkony
vedľajšieho účastníka považoval za účinne vykonané a zároveň aj účelné a hospodárne, keď v dôsledku
vstupu vedľajšieho účastníka do konania a dôvodného vznesenia námietky premlčania z jeho strany,
navrhovateľ zobral návrh späť, následkom čoho bolo konanie zastavené. Pokiaľ išlo o úkony, za ktoré
si uplatnil vedľajší účastník na strane odporkyne náhradu trov konania, a to odpor zo dňa 23.03.2012 a

odvolanie zo dňa 26.02.2013, tieto nepovažoval súd za účinné. Vychádzal z toho, že vedľajší účastník
tieto úkony vykonal v čase prebiehajúceho skráteného konania, pričom s poukazom na súdnu prax
(rozhodnutie NS SR v konaní sp.zn. 7 Cdo 135/2013 zo dňa 21.10.2013) vedľajší účastník môže vstúpiť
zásadne len do sporového konania a konanie majúce povahu tzv. skráteného konania nemá atribúty
sporového konania, a preto účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu skráteného konania nenastávajú.

Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku z návrhu zaplateného navrhovateľom vo výške 45 eur,
ktorý bol v súlade s § 11 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch krátený o 6,70 eur.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podal v
zákonnejlehoteodvolanienavrhovateľ,ktorýžiadalrozhodnutievnapadnutejčastizmeniťavedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom

prvého stupňa. Mal za to, že vedľajší účastník na strane odporkyne musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa
údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne
majú právnické vzdelanie. Navyše v zmysle ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. združenia na ochranu
spotrebiteľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Podľa názoru navrhovateľa

úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným
subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej
oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Mal za to, že v danom prípade
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol, že
nevzhliadol význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože samotnou úlohou združenia

je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Poukázal na to, že pred zaslaním oznámenia o
vstupe do konania vedľajší účastník nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, pričom viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, čo navodzuje dojem účelovosti.

Okrem toho mal za to, že v danom prípade je namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže v tomto
konaní ide o drobný spor. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Vedľajší účastník na strane odporkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že vďaka jeho
pôsobeniu v konaní došlo k procesnému úspechu odporkyne, pričom ak by navrhovateľ nevzal návrh

späť, musel byť vo veci neúspešný, pretože súd by prihliadol na námietku premlčania. Zastal názor, že
za neodôvodnený úkon (späťvzatie návrhu), musí navrhovateľ znášať dôsledky. Nebolo preukázané, že
by odporkyňa svojím správaním zapríčinila späťvzatie návrhu, na strane druhej navrhovateľ vzal návrh
bez akéhokoľvek odôvodnenia späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Dodal, že zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, aby sa účastník odborne spôsobilý nemohol dať v konaní zastúpiť

advokátom. Nesúhlasil s tvrdením, že je potrebné aplikovať ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže uvedené
ustanovenia je potrebné aplikovať na trovy konania navrhovateľov v hromadných návrhoch v rámci
drobných sporov, a teda nemožno ho uplatňovať na trovy konania odporcov a v náväznosti na to ani natrovy konania vedľajších účastníkov, ktorí vystupujú na ich strane. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 40,94 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v

napadnutej časti, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania, vo výroku o nepriznaní náhrady trov
konania odporkyni, vo výroku o vrátení súdneho poplatku za návrh, nebolo odvolaním napadnuté, preto
v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal iba výrok týkajúci sa

povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške
142 eur.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prípade zastavenia konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania v
zmysle § 146 ods. 1 písm. a), b), c), d) OSP. Z tohto pravidla však existujú dve výnimky zakotvené
v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146
ods. 2 druhej vety OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto

je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Otázka zavinenia v takomto prípade sa hodnotí len z
procesného hľadiska. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že
dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez
toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie
(zánikzáväzkuzapočítaním),atď.Pokiaľideozastaveniekonaniapospäťvzatínávrhu,kuktorémudošlo

pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ
domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.09.2011,

domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 757,98 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru a
náhrady trov konania. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 25Ro/291/2011-21 zo dňa 23.11.2011.
Písomný podaním zo dňa 07.02.2012 (č.l. 23 spisu) oznámil vstup do konania Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS. Odporkyňa podala na súd dňa 05.03.2012 (č.l. 25 spisu) označené ako
"odvolanie", ktoré súd nepovažoval za odpor, a preto na neho neprihliadal. Podaním zo dňa 23.03.2012

(č.l. 29 spisu) podal odpor vedľajší účastník, ktorý súd prvého stupňa uznesením č.k. 8C/21/2012-36
zo dňa 07.01.2013 odmietol s odôvodnením, že odpor doručený súdu dňa 27.03.2012 bol podaný
oneskorene,tedapouplynutí15-dňovejlehotynapodanieodporu,ktorálehotauplynuladňa07.03.2012.
Z dôvodu odvolania vedľajšieho účastníka vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý
uznesením č.k. 7Co/66/2013-47 zo dňa 26.03.2013 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie dôvodiac, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď na podanie odporkyne zo dňa
05.03.2012 neprihliadol, pretože odporkyňa reagovala na platobný rozkaz v zákonnej lehote podaním
označeným ako odvolanie, ktoré bolo potrebné posúdiť podľa obsahu, pričom podľa názoru odvolacieho
súdu išlo o odpor, preto týmto podaním došlo v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 OSP k zrušeniu
platobného rozkazu a súd mal vo veci pokračovať, nariadiť pojednávanie a vec prejednať. Súd prvého

stupňa rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vo veci nariadil pojednávanie. Podaním zo dňa
22.08.2013 (č.l. 55 spisu) vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a zároveň si vyúčtoval trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 253,15 eura (za štyri úkony právnej služby - prevzatie a príprava,
odpor zo dňa 23.03.2012, odvolanie zo dňa 26.02.2013 a vyjadrenie zo dňa 22.08.2013). Podaním zo
dňa 13.01. 2015 (č.l. 70 spisu) navrhovateľ zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu a žiadal konanie

zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Následne súd vo veci rozhodol
napadnutým uznesením.
Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára zavykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Všeobecneprenáhradutrovkonaniavsporovomkonaníplatízásadaúspechuvoveci, ktorájedoplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé
od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov
konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil
alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.

V prejednávanej veci vzal navrhovateľ po vyjadrení vedľajšieho účastníka na strane odporkyne návrh v
celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. Tento dispozitívny úkon navrhovateľa
bol dôvodom pre zastavenie konania. Z procesného hľadiska potom platí, že navrhovateľ procesne
zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyni podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporkyni nejaké

trovy vznikli, preto jej ich ani súd nepriznal. Je však nepochybné, že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy vznikli titulom právneho zastúpenia advokátom, preto má navrhovateľ povinnosť mu
ich nahradiť.
Odvolací súd dodáva, že v prípade náhrady trov zastaveného konania však platí, že účastník síce má
právo na náhradu trov, ale len potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V
zmysle poznámky 10a) k tomuto ustanoveniu, osobitným predpis je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Z uvedeného vyplýva, že v tých sporoch, ktoré majú povahu spotrebiteľských sporov sa môže konania

zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie v tomto
spore vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporkyne a nemusí preukazovať právny záujem na
jeho výsledku. Keďže túto možnosť mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 OSP.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 OSP).
Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc,
ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia
advokátom,apotom ajprávonanáhradutrovkonaniavprípade,aktotoprávovzniknetomuúčastníkovi,

ktorého v konaní podporuje.
Argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania
vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože práve po podaní vyjadrenia
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, v ktorom vzniesol námietku premlčania, došlo k späťvzatiu
návrhu navrhovateľom.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy SR a
trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Aj keď účelnosť
vynaložených trov konania je treba posudzovať zvlášť v každom prípade, vedľajší účastník v danej veci
riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť

právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa § 137 OSP
patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka
mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo
v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru,
že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne patrí náhradu trov konania, pretože navrhovateľ z
procesného hľadiska späťvzatím návrhu zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov konania odvolací súd poukazuje na to, že tieto boli priznané v
rozsahu akom boli vedľajším účastníkom na strane odporkyne účelne vynaložené a v súlade s právnymi
predpismi uvedenými v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa. S vyčíslením odmeny za právne

služby právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne súdom prvého stupňa sa odvolací
súd stotožnil a považuje ho za správny, preto s poukazom aj na vyššie uvedené závery odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľovi súd uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 20,03 eura pozostávajúce z odmeny za jeden úkon
právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v sume 8,30 eura, (zo základnej tarifnej odmeny t.j. zo sumy 165,70), z režijného
paušálu 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.) a DPH (§ 18 ods. 3 ) v sume 3,34 eura (20% zo sumy 8,30 +
8,39). Celkove trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 20,03 eura, ktorú je navrhovateľ povinný
zaplatiť advokátovi zastupujúceho vedľajšieho účastníka (§ 149 ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.