Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/832/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216761
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312216761.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava,
Grösslingova 4, v mene ktorého vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 8. októbra 2014 č.k. 9C/75/2013-102 a proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra z 11. mája 2015 č.k. 9C/75/2013-147, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 8. októbra 2014 č.k. 9C/75/2013-102 p
o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 11. mája 2015 č.k. 9C/75/2013-147 p o

t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 08.10.2014 č.k. 9C/75/2013-102 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť súdny poplatok za

odvolanie vo výške 20,- eur, a to buď v kolkoch, pripojenou poštovou poukážkou, príkazom na úhradu na
účet označený v uznesení s tým, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia bez náhrady.
Napadnuté uznesenie označil za nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. Poukázal

na to, že uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody
spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby
na náhradu škody. Dôvodil tiež dôvodovou správou k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch a odôvodnením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu

poslancov Antona Martvoňa, Otta Brixiho, Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu
návrhu zákona. Podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho
poplatku za podané odvolanie. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) nie je
jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa
vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len "Zákon o súdnych poplatkoch"), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a) Zákona

o súdnych poplatkoch).

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch ).

Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra
2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I., poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7a zo žaloby na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20,- eur.

V preskúmavanej veci obsah spisu preukazuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn. 9C/75/2013 sa navrhovateľ domáhal od odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu

nesprávneho úradného postupu súdu v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Levice
pod sp.zn. 7Er/37/2011. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29.10.2013 č.k. 9C/75/2013-69
bol návrh navrhovateľa zamietnutý a na odvolanie navrhovateľa, doručené súdu prvého stupňa dňa
25.02.2014, Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 17.09.2014 č.k. 25Co/243/2014-91 rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Následne súd prvého

stupňa napadnutým uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania uložil navrhovateľovi
povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške
20,- eur.

Úvodom je potrebné poznamenať, že do účinnosti novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák.

č. 621/2005 Z.z. boli podľa § 4 ods. 1 písm. c) súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej
rozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomoslobodenéodpoplatku.Uvedená
novela však od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou
na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zák. č. 273/2007 Z.z. účinného od 01.07.2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k), ktorým bolo
opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonnýmrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku zároveň
s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola
uskutočnená zák. č. 286/2012 Z.z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od

01.10.2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods. 1 vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych poplatkov za
položku 7 bola vložená položka 7a v znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba
poplatku 20,- eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. na súdoch. Znamená to potom,

že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti,
a preto žalobcovi v súvislosti s podaním takéhoto návrhu, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona
o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch
poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o
súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne

poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania. V tomto smere
navrhovateľom predkladané úvahy, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
a nie i ďalšie úkony vo veci samej, akým je i odvolanie, odvolací súd nezdieľa. V tejto súvislosti
poznamenáva, že tieto nielenže sú rozporné s vyššie citovanou zákonnou úpravou, ale je ich potrebné

hodnotiť ako tendenčné a účelové, keď zákonodarca nad akúkoľvek pochybnosť v Zákone o súdnych
poplatkoch za poplatníka v odvolacom konaní označuje odvolateľa a ani poznámka k položke 7a v
Sadzobníku súdnych poplatkov jeho poplatkovú povinnosť nevylučuje, resp. neurčuje iný režim (ako
napr. poznámka k položke 13, spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16, poznámka k položke
9, atď.). I keď tvrdenie navrhovateľa o vylúčení analógie v poplatkových veciach je súladné s ustálenou

judikatúrou a odvolací súd ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za odvolanie voči
rozhodnutiu vo veci samej v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu
okruhu úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho
poplatku. Neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 39/2007

riešiaci právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá.

Za situácie, že v prejednávanej veci ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh
navrhovateľa pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z. a že odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku

súdu prvého stupňa navrhovateľ podal po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej
povinnosti odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012 a to §
18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť sporu o tom, že zmyslom
tam uvedenej úpravy je vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zák.
č. 286/2012 Z.z. Pre danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť

pod niektorú z častí tejto zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť,
že právna úprava súdnych poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou "poplatkový úkon", pod ktorú
zahŕňa jednotlivé úkony alebo konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry. Pretože odvolanie je úkonom účastníka konania, je vylúčené, aby mohlo byť
úkonom orgánu štátnej správy súdov alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie

určitého úkonu súdom. Z charakteru odvolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania
a to konania odvolacieho. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa za odvolanie je takto
potom rozhodujúce, či odvolacie konanie bolo začaté do 30.09.2012. Preukázateľne odvolacie konanie
začalo podaním odvolania navrhovateľa po tomto dni a teda navrhovateľovi v súvislosti s podaním
odvolania vznikla poplatková povinnosť. Preto súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne

vyrubil navrhovateľovi za podané odvolanie súdny poplatok aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú
v čase vzniku poplatkovej povinnosti a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume
20,- eur v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

I keď súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho

práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako i čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd je i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, tomuto
právu zodpovedá i odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujúskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi (porovnaj IV. ÚS 115/03). Podstatou súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej
právnej ochrany dotknutých práv a nie prepiaty formalizmus pri vyhotovení súdneho rozhodnutia.

Hodnotiac preskúmavané uznesenie súdu prvého stupňa vo svetle týchto záverov, odvolací súd
považuje tvrdenie navrhovateľa o jeho nepreskúmateľnosti za nedôvodné. Predmetné rozhodnutie totiž
obsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 169 ods. 1 OSP a to označenie súdu, ktorý ho
vydal, účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ako i deň a miesto
vydania uznesenia. Z jeho odôvodnenia tiež nad akúkoľvek pochybnosť plynie, že súdny poplatok bol

navrhovateľovi vyrubený za odvolanie, v akej výške a podľa akého ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch ( položka 7a sadzobníka ).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 08.10.2014
č.k. 9C/75/2013-102, podľa § 219 ods. 1 OSP, ako vecne správne potvrdil.

Predmetom tohto odvolacieho konania je i uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11.05.2015 č.k.
9C/75/2013-147, ktorým zastavil konanie o dovolaní navrhovateľa. Svoje rozhodnutie právne oprel o
ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca Zákona
o súdnych poplatkoch. Konštatoval, že navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie nezaplatil, preto je
potrebné konanie zastaviť podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatková povinnosť

navrhovateľa vznikla podaním dovolania, kedy začalo dovolacie konanie dňa 24.11.2014. Dovolacie
konanie je samostatným konaním, a preto nie je možné naň aplikovať § 4 ods. 1 písm. k) zákona o
súdnych poplatkoch v znení platnom do 30.09.2012. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, nakoľko konanie bolo zastavené.

Aj toto uznesenie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním a žiadal, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že k spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej, pretože podľa položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej

nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorý obsahuje i
legislatívnu zmenu smerujúcu k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby, v zmysle ktorého
sa žaloby budú spoplatňovať podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Za situácie, že podal

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu, súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a nemohol byť preto vyzvaný na platenie súdneho
poplatku za podané dovolanie. Tieto svoje závery označil za súladné s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29.03.2007 sp.zn. 4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú
vedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky nevyberajú a v takomto prípade poplatková

povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Mal za to,
že pokiaľ v Sadzobníku súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, bola
mu preto v rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju

nemal. Takéto konanie zo strany súdu označil za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu
zaručenú v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa
článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom
12 ods. 1 a článkom 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti argumentoval, že
v § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z článku 59 ods. 2

ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, pričom použitie
analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Uviedol tiež, že úprava poplatkovej
povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 ústavy, a preto ak zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, tieto musí
akceptovať každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu a rovnako i štát prostredníctvom orgánov

súdnej moci, pretože súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci môže konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac opierajúc sa o ustanovenia § 18ca
Zákona o súdnych poplatkoch tvrdil, že konanie vo veci začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012
Z.z. a preto je nutné v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny vzťah platný do 30.09.2012,kedy konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne oslobodené. Uzavrel preto, že na jeho
strane neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie a teda ani dôvod na

zastavenie dovolacieho konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote,
ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v

lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania pred tým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu, rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako 2
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

V preskúmavanej veci obsah spisu preukazuje, že proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 17.09.2014
č.k. 25Co/243/2014-91 podal navrhovateľ dovolanie. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 16.02.2015
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40,- eur v lehote
10 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd
konanie zastaví. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 16.03.2015. Navrhovateľ

súdny poplatok za dovolanie nezaplatil. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktoré je
predmetom tohto odvolacieho konania, rozhodol o zastavení dovolacieho konania.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a popísaných skutkových zistení odvolací
súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré spĺňa i limity

riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyžadované platnou právnou úpravou. Pretože odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia využijúc postup podľa § 219
ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré duplicitne opakovať
nebude.

Ak by súd akceptoval argumenty navrhovateľa, znamenalo by to, že ustanovenie zákona o súdnych
poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie i dovolanie (§ 2 ods.
4, § 6 ods. 2) by bolo obsolentné, pretože Sadzobník súdnych poplatkov neobsahuje žiadnu položku,
ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie dovolania. I keď tvrdenie navrhovateľa
o vylúčení analógie v poplatkových veciach je súladné s ustálenou judikatúrou a odvolací súd ho ani

nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za dovolanie voči rozhodnutiu vo veci samej v konaní
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu úkonov podliehajúcich poplatkovej
povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku. V tomto smere
neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/39/2007 riešiaci

právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá. Preto je dôvodný záver, že pri podaní dovolania je
poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníku stanovený
poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania, pričom poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške
dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Reagujúc na námietky odvolateľa odvolací súd tiež poznamenáva, že v danom prípade ide o konanie
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh navrhovateľa dňa 01.10.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č.
286/2012 Z.z. a že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ po jeho účinnosti
(dňa 20.11.2014). Vznik jeho poplatkovej povinnosti ako dovolateľa bolo potom potrebné posúdiť i z

hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2012 a to § 18ca Zákona o súdnych
poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť spor o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy je
vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zákonom č. 286/2012 Z.z. Pre
danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť pod niektorú z častí tejto
zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava súdnych

poplatkov pracuje s legislatívnou skratkou ,,poplatkový úkon", pod ktorú zahŕňa jednotlivé úkony alebo
konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Pretože
dovolaniejeúkonomúčastníkakonaniajevylúčené,abymoholbyťúkonomorgánuštátnejsprávy,súdov
alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom. Z charakterudovolania vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania a to konania dovolacieho. V súvislosti
s poplatkovou povinnosťou navrhovateľa za dovolanie je takto potom rozhodujúce, či dovolacie konanie
bolo začaté do 30.09.2012. O takýto prípad v súdenej veci nejde, pretože preukázateľne dovolacie

konanie na návrh navrhovateľa začalo až dňa 20.11.2014, a preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním
dovolania vznikla poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa takto správne výzvou vyrubil navrhovateľovi
za podané dovolanie súdny poplatok vo výške 40,- eur v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľa,
keď bolo preukázané, že na navrhovateľa nedopadá prípad vecného (§ 4 ods. 2) ani osobného (§

4 ods. 1) oslobodenia od súdneho poplatku. V prípade, že navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval
a súdny poplatok za dovolanie nezaplatil (svoju poplatkovú povinnosť si navrhovateľ nesplnil ani do
rozhodovania odvolacieho súdu), súd prvého stupňa spravujúc sa ustanovením § 10 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch za splnenia tam uvedených podmienok správne dovolacie konanie zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 11.05.2015

č.k. 9C/75/2013-147, podľa § 219 ods. 1 OSP, ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o podanie navrhovateľa označené ako "odvolanie proti uzneseniu na úhradu súdneho
poplatku za dovolanie", doručené súdu prvého stupňa dňa 27.03.2015, odvolací súd sa ním nezaoberal,
nakoľko výzva súdu prvého stupňa zo dňa 16.02.2015, ktorou bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie

súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40,- eur do 10 dní od doručenia výzvy, nie je
rozhodnutím v zmysle ust. § 201 OSP, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Za situácie, že súd
prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie výzvou, nie je na ňu
možné aplikovať zákonné ustanovenia, ktoré ustanovujú formu uznesenia. Odvolací súd preto podanie
navrhovateľa posúdil podľa jeho obsahu v intenciách ust. § 41 ods. 2 OSP ako jeho vyjadrenie k

poplatkovej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146
ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.