Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1536/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114205511
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114205511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária
JUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomKubániho16,81104Bratislava,IČO:47233516,protiodporkyni:
Y. B., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom H. X, XXX XX Q., štátna občianka SR, o zaplatenie 1
857,25 Eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
občianske združenie, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 15, 811 09 Bratislava
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 09. 2014 č. k.

13C/81/2014 - 50, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni
práva na zaplatenie sumy 1 857,25 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30. 05. 2012 do
zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ podľa svojho tvrdenia
mal poskytnúť odporkyni úver vo výške 1 460,53 Eur, z karty klienta však vyplýva, že odporkyni bola

vyplatená čiastka 1 039,90 Eur. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi v 25-ich splátkach sumu 1 708,67
Eur, čo potvrdil aj navrhovateľ v návrhu na začatie konania. Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania
a vyhodnotení platnosti zmluvy o revolvingovom úvere konštatoval, že v danom prípade účastníci
neuzavreli platnú písomnú zmluvu, pretože nebola dodržaná obligatórna písomná forma zmluvy o
spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod
6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné, líšia sa okrem iného v údaji o RPMN
pre úver/revolving a v ročnej úrokovej sadzbe úveru/revolvingu. Nemožno preto hovoriť o akceptácii

návrhu zo strany navrhovateľa, ale o novom návrhu, ktorý by mala odporkyňa písomne prijať alebo
odmietnuť. Z neplatného právneho úkonu sú zmluvné strany povinné vydať to, čo si navzájom plnili
titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Pretože súd zistil, že odporkyni bola
vyplatená suma 1 039,90 Eur a odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu 1 708,67 Eur, súd návrh ako
bezdôvodný zamietol. Ako dôvod pre zamietnutie návrhu uviedol prvostupňový súd aj skutočnosť, že
údaj v jednotlivých listinách - RPMN je rozdielny, t. j. zmätočný, a preto aj nesprávny (klamlivý), čo
má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov za následok ako keby RPMN nebola uvedená. Súd

mal za to, že pokiaľ RPMN vyjadruje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím
úveru, medzi ktoré patrí aj zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, logicky
treba dospieť k záveru, že údaj o RPMN nemôže byť nižší, ako zmluvný úrok reprezentujúci výšku
odplaty za poskytnutie úveru, ku ktorému je nutné pripočítať ďalšie náklady spotrebiteľa spojené sposkytnutím úveru. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, či už vo výške 68,82 % uvedenú v žiadosti, alebo
68,81 % ročne v oznámení, túto súd kvalifikoval ako neprimerane vysokú, odporujúcu dobrým mravom,
a preto túto časť zmluvy považoval za absolútne neplatnú podľa § 3 v spojení s § 39 Občianskeho

zákonníka. Podľa údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internete boli v októbri 2009
spotrebiteľské úvery poskytované v priemere za úrok vo výške 7 % ročne v prípade domácností a
v prípade nefinančných spoločností v priemere vo výške 3,8 % ročne. Rozpor s dobrými mravmi
označil za evidentný vzhľadom na to, že nárok je približne 10-násobne vyšší ako priemer v bankách za
porovnateľný úver v čase uzatvorenia zmluvy.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Závery
súdu považuje za nesprávne a vychádzajúce z neopodstatneného predpokladu, že by údaj o hodnote
RPMN mal byť následkom dojednávania medzi zmluvnými stranami. V bode 5 žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru je uvedený údaj o hodnote RPMN s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti
predpokladaným. Tento údaj a všetky tieto údaje v bode 5 nevymedzujú predmet zmluvy, ten je až v bode

6, kde sa uvádza presný údaj RPMN úveru. Vzhľadom na povahu zmluvy (ako revolvingovej) a vstupné
hodnotypočítanépodľavzorcapreurčenieRPMNniejemožnédeklarovaťRPMNpreprípadposkytnutia
revolvingu. Nemožno preto dospieť k záveru, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy. Navrhovateľ
tvrdí, že v danom prípade zmluva o revolvingovom úvere údaj o RPMN obsahuje, pretože prejav vôle
dlžníka s predpokladanou RPMN úveru 68,82 % nesporne v sebe obsahuje aj súhlas s uzavretím RPMN,

ktoré bude nižšie, t. j. 64,97 %. K splatnosti jednotlivých splátok tvrdí, že zmluva obsahuje určenie
počtu splátok, dátum splatnosti v mesiaci, pričom údaj o dátume splatnosti prvej splátky a poslednej
splátky vyplýva aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Navrhovateľovi namieta voči
zákonnosti a správnosti záverov, v zmysle ktorých má byť považovaný revolvingový úver za bezúročný
a bez poplatkov, pretože nie sú splnené predpoklady definované v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č.

258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Má za to, že pre vyvodenie dôsledkov v
zmysle tohto ustanovenia podľa zákonodarcu sa vyžaduje absencia všetkých tam uvedených náležitostí.
Nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého má byť úver považovaný za bezúročný a
bez poplatkov pre rozdielnosť RPMN v jednotlivých listinách. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru,
že ročná úroková sadzba úveru je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je absolútne neplatná podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka, namieta nezákonnosť postupu konajúceho súdu, ktorý nevychádzal
z relevantnej právnej úpravy. Pri posudzovaní odplaty za úver súd tento právny predpis relevantný
pre určenie prijateľnosti výšky odplaty vôbec neaplikuje, pričom v čase uzavretia príslušnej zmluvy o
revolvingovom úvere bola výška odplaty za spotrebiteľský úver výslovne regulovaná právnou úpravou.
Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy odplata za poskytnutie

spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia
vlády č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa ods.
2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá
štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov
a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Ide o právnu úpravu špeciálnu vo vzťahu
k všeobecným ustanoveniam o právnych úkonoch, a preto má prednosť aj pred ustanovením § 53

ods. 6 Občianskeho zákonníka. Toto konajúci súd nerešpektoval a výšku úrokov neposudzoval podľa
platnej právnej úpravy, dôsledkom čoho je nesprávne skutkové aj právne posúdenie. Výška odplaty
za úver je v súlade s uvedenými právnymi normami, čo vylučuje správnosť a zákonnosť záveru o
tom, že by dojednanie výšky odplaty za úver malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Nárok, ktorý si
uplatnil navrhovateľ, je preto v súlade s uvedenou zákonnou úpravou. Domáha sa zmeny napadnutého

rozsudku tak, že odporkyňa bude zaviazaná na zaplatenie žalovaných nárokov v celom rozsahu, ako
boli uplatnené, ako aj náhrady trov konania pred súdom prvého aj druhého stupňa.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo aj právnej
posúdil, keď návrh navrhovateľa zamietol. Skutkové a právne závery prvostupňového súdu uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku a týkajúce sa právnej relevantnosti, spôsobu uzavretia a

vzniku zmluvy o revolvingovom úvere, v prejednávanom prípade sú správne. Oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi bez ohľadu na skutočnosť, či obsahuje alebo neobsahuje všetky obligatórne
náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch nemožno považovať za uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere. Oznámenie je jednostranný úkon veriteľa smerovaný k dlžníkovi, nie je súčasťou
dvojstranného právneho úkonu účastníkov. V kontexte odsekov 1 a 2 bodu 2 zmluvných dojednaní

navrhovateľa niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere je v danom prípade nutná
písomná forma. Takto si to vymienil aj veriteľ v bode 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v zmysle ktorého sa zmluva uzatvára na formulári
veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru aj zmluvou o revolvingovom
úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami. Spotrebiteľka, ako dlžníčka,
podpísala zmluvu dňa 19. 10. 2009, veriteľ dňa 27. 10. 2009, v tento deň bolo vypracované aj oznámenie

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, ktorá má síce v niektorých častiach
len nepatrné odchýlky, avšak zmluvná odmena za poskytnutie úveru sa v predtlači uvádza čiastkou
2 105,29 Eur, avšak v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sa uvádza zmluvná odmena za
poskytnutie úveru 2 525,93 Eur (čiže o približne o 400,- Eur viac), rovnako je nezhoda pri poskytnutej
čiastke revolvingu na predtlači 606,19 Eur a oznámení veriteľa o schválenej výške revolvingu 797,36 Eur

s tým, že za každé poskytnutie revolvingu sa určuje zmluvná odmena sumou 1 176,72 Eur. Vzhľadom
na uvedené nezrovnalosti ako aj na text v samotných zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom
úvere musí odvolací súd konštatovať ich neprehľadnosť, nejednoznačnosť až zmätočnosť. Vzhľadom
na časové súvislosti možno tiež konštatovať, že dlžník podpisoval zmluvu o revolvingovom úvere v čase,
keď dlžníkovi, teda odporkyni, ešte neboli známe údaje o schválenom úvere, preto ani nemohli byť

obsahom zmluvy a dlžník ich nemohol písomne akceptovať. Je bez akýchkoľvek pochybností, že dlžník
podpísal dňa 15. 10. 2009 iba žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, teda návrh na uzavretie
zmluvy, tento pri podpise odporkyňou nebol individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z
hľadiska Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne zákona č. 258/2001 Z. z. Tento nedostatok
nemožno zhojiť aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. s poukazom na to,

že úver bol spotrebiteľovi poskytnutý a tento ho začal čerpať. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.
zmluva musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až s/, ide o obligatórne podstatné náležitosti,
ktoré musí zmluva obsahovať okrem všeobecných náležitostí zmluvy, aby tejto zmluve bolo možné
pričítať účinky perfektného právneho úkonu. Odsek 3 stanovuje určité výnimky, kedy je zmluva platná
aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2, avšak zároveň stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme

bezúročnosti úveru a bez poplatkov, pokiaľ zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/,
d/ až j/, k/ a l/. Takouto výnimkou nie je nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
túto kogentne určuje ustanovenie § 4 ods. 1 zákona s doložkou sankcie neplatnosti zmluvy v prípade
nedodržania písomnej formy. Správne uzavrel prvostupňový súd, že pokiaľ za existujúcej situácie
poskytolnavrhovateľfinančnéplnenieodporkyni,išlobyonárokztitulubezdôvodnéhoobohateniapodľa

§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade však prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ
celkovo vyplatil odporkyni sumu 1 039,90 Eur a odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu 1 708,67 Eur,
preto bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1 857,25 Eur správne kvalifikovaný ako nedôvodný a ako
taký zamietnutý.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozsudok prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa, za správny, vychádzajúci z dostatočne zisteného a ustáleného skutkového stavu a
správneho právneho posúdenia, a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s.

p. s tým, že úspešnou účastníčkou bola odporkyňa. Pretože náhradu trov konania neuplatnila a zo
spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, rozhodol odvolací súd tak, že jej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Po vyhlásení rozsudku v uvedenej veci oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník - občianske

združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zastúpený advokátom JUDr. Bohdanom
Jakubisom. Vedľajší účastník zaslal vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, navrhol rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa nahradiť trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi.
V odôvodnení poukazuje na právnu úpravu, ktorá mu umožnila stať sa vedľajším účastníkom a ktorámu priznáva právo dať sa zastúpiť splnomocneným advokátom a v dôsledku toho právo na náhradu
trov konania. Vyjadril svoj názor k námietke navrhovateľa o tom, že vedľajší účastník nemôže vzniesť
námietku premlčania, argumentuje princípom rovnosti zbraní na podporu svojho prezentovaného názoru

o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Argumentuje voči nesprávnej argumentácii o
nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastupovania. Žiadnym spôsobom, teda ani jednou vetou
nereaguje na rozhodnutie vo veci samej a odvolacie dôvody navrhovateľa. Z tohto dôvodu síce odvolací
súd označil vedľajšieho účastníka v záhlaví napadnutého rozhodnutia, avšak jeho účasť v tomto konaní
kvalifikujeakoneúčelnúazbytočnú.Zuvedenéhodôvodumunebolipriznanétrovyodvolaciehokonania.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.