Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108211733
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5108211733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/
PhDr. H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. Sv. M. XXX/XX, J., 2/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. Sv.
M. XXX/XX, J., proti odporkyni: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX L. nad Z., okres G.,
Česká republika, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/108/2008-511 zo dňa 03. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v k.ú. O., a to par c. č. KNC 23 - zast. plochy a nádvoria o
výmere 307 m2 a dom s.č. XX postavený na parc.č. KNC 23 a vyporiadal ho tak, že tieto nehnuteľnosti
prikázal do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v rade 1/ v podiele 3/9-ín a navrhovateľa v rade
2/ v podiele 6/9-ín. Navrhovateľka v rade 1/ bola zaviazaná na vyporiadanie podielu zaplatiť odporkyni
istinu 782,67 eur a navrhovateľ v rade 2/ istinu 1.565,33 eur. Odporkyňu zaviazal k náhrade trov konania

navrhovateľom titulom iných trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že dom je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok rozhodnutím bývalej Školskej
a kultúrnej komisie ONV Žilina č. 189/1967 zo dňa 25.05.1967, teda požíva osobitný status a je nutné
k nemu pristupovať v osobitnom režime a opravy vykonávať v spolupráci s pamiatkovým úradom.
Nehnuteľnosti užíval právny predchodca navrhovateľov - H. J. od nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielu výlučne sám. Jeho sestra Y. (ktorá zdedila i podiel po druhej sestre C. J.), ho tam navštevovala,
ale po jej smrti (1999) už jej právni nástupcovia (medzi nimi i odporkyňa) ho nenavštívili ani raz, nikto z

nich neprispieval na údržbu domu, či opravy, nepodieľali sa ani na ostatných nákladoch na dom, neplatili
daň z nehnuteľnosti vo výške zodpovedajúcej ich podielu. Všetky náklady na údržbu zabezpečoval
výlučne H. J., pričom bol obmedzovaný práve tým, že nebol výlučným vlastníkom nehnuteľností a ostatní
spoluvlastníci neprejavili žiadny záujem, ani na jeho výzvy. Obaja navrhovatelia majú záujem spoločne
sa finančne podieľať na rozsiahlej rekonštrukcii predmetných nehnuteľností, obidvaja sú príbuzní (teta
a synovec) a na rozdelení podielov sa dohodli, keďže navrhovateľka v rade 1/ tam vyrastala, pozná
tradície, ovláda čičmiansku čipku a ornamenty, dokonca predmetný dom maľovala a navrhovateľ v

rade 2/ pôsobí ako umelecký rezbár, má záujem trvalo sa presťahovať do nehnuteľnosti, obaja
platia daň z nehnuteľnosti, náklady spôsobené aj odporkyňou. Odporkyňa sa stala spoluvlastníčkou
už smrťou svojej právnej predchodkyne, a nie až vydaním osvedčenia o dedičstva, napriek tomu
predtým, ani potom sa riadne nestarala o nehnuteľnosti. Dokonca dedičské konanie po jej predchodcochiniciovali navrhovatelia, a nie odporkyňa. Vykonávala určité opravy, ktoré však boli vykonané bez
súhlasu ostatných spoluvlastníkov, či pamiatkového ústavu, bez odborného prístupu a len za účelom
nevyhnutného využitia na rekreáciu, bez záujmu zachovať nehnuteľnosť ako kultúrnu pamiatku. Z domu

vždy odišla bez toho, aby uhradila vzniknuté dlhy na vode alebo ostatných energiách. Odporkyňa celý
život žije v Českej republike, má tam trvalý pobyt, je zamestnaná a študuje a je ťažko uveriť jej tvrdeniu,
že má zabezpečené zamestnanie v SR po ukončení štúdia a presťahovaní sa, keďže ešte má študovať
2-3 roky. Odporkyňa ani nepreukázala, že disponuje s finančnými prostriedkami na rekonštrukciu
nehnuteľnosti, čo nepreukázali ani navrhovatelia, avšak z ich postoja k nehnuteľnosti je evidentných

ich úprimný záujem, budú dvaja na financovanie rekonštrukcie, ktorá je nevyhnutná. Hoci výška
podielu v predmetnej nehnuteľnosti bol v prospech odporkyne, tento bol však „prededený“ v roku 2013,
avšak jej matka zomrela v r. XXXX a odporkyňa žiadnym spôsobom neprejavila záujem o predmetnú
nehnuteľnosť, ale až v priebehu tohto konania. Hoci mala vedomosť, že sa jedná o kultúrnu pamiatku,
vykonávala nejaké opravy neodborne bez konzultácie s pamiatkovým úradom. Z jej konania je možné
konštatovať iba špekuláciu, účelovosť, nakoľko na jednej strane tvrdila, že má finančné prostriedky, čo

však nepreukázala a zároveň tvrdila, že nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť, v dôsledku čoho bolo
nariadené znalecké dokazovanie a nezaplatila ani preddavky na uvedené znalecké dokazovanie. Hoci
konanie trvalo viac rokov, tvrdila, že bude hradiť daň z nehnuteľnosti, avšak do vyhlásenia rozsudku
tak neučinila. Všetci účastníci súhlasili s hodnotou nehnuteľnosti stanovenej v dedičskom konaní sp.zn.
13D/78/2012 (za podiel 2/3ny hodnota 2.348,-eur), celkom hodnota nehnuteľností 3.522,- eur. O trovách

konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Poukázala na to, že je
majoritnou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, a to vo výške 2/3-ín po svojej starkej Y. Y., rod. J.,
o ktoré sa aj stará. Žiada, aby bola určená výlučnou vlastníčkou nehnuteľností s tým, že riadne vyplatí

ostatných spoluvlastníkov.

K odvolaniu odporkyne sa navrhovatelia nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania,
proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v

rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a

na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 OZ, ktorý

výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, ktorý má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu
pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je
síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium" vyplývajúcej z
ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p., avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia.
Ani súd totiž nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu
časť zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo
spoluvlastník vlastnil v ideálnom pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Ak súd o zrušení

a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,
lebo sú preň záväzné. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností.Za reálne nedeliteľnú stavbu sa považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení
väčších nákladov na stavebné úpravy, v opačnom prípade ak spoluvlastníci sú ochotní uhradiť aj
nákladnejšie stavebné úpravy, niet dôvodu považovať stavbu za reálne nedeliteľnú pre nákladné

stavebné úpravy, alebo ak by v záujme reálneho rozdelenia stavby bol jeden zo spoluvlastníkov ochotný
sám uhradiť všetky náklady spojené so stavebnými úpravami. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné,
súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva súdom, a to v zmysle zakotvených v § 142 ods. 1 OZ troch kritérií, a

to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že účastníci konania sú podielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to navrhovateľka 1/ v podiele 1/9-na, navrhovateľ 2/ v
podiele 2/9-ín a odporkyňa v podiele 2/3-ín. Nehnuteľnosti sú národnou kultúrnou pamiatkou, pri

rekonštrukcii ktorej je potrebné postupovať v spolupráci s pamiatkovým úradom a z tohto dôvodu si
vyžaduje citlivý prístup. Odporkyňa počas konania začala prejavovať záujem o nehnuteľnosť v tom
smere, že v ňom trávila dovolenku a za tým účelom na nehnuteľnostiach vykonávala určité udržiavacie
práce, avšak navrhovateľmi bolo preukázané, že tieto boli neodborné, bez konzultácie s pamiatkovým
úradom, nehradila daň z nehnuteľnosti, ako ani energie, z ktorého dôvodu boli navrhovatelia nútení

nehnuteľnosť odpojiť od elektrickej energie, nakoľko vždy hradili energie, ktoré spotrebovala odporkyňa.
Navrhovatelia majú k nehnuteľnosti bližší vzťah, poznajú tradície vzťahujúce sa k nehnuteľnosti, majú
záujem zrekonštruovať nehnuteľnosť, aby bola zachovaná národná kultúrna pamiatka, navrhovateľ 2/
má záujem sa trvalo presťahovať do nehnuteľnosti. Odporkyňa mala záujem nehnuteľnosť využívať iba
na trávenie dovolenky, a je ťažko uveriť jej tvrdeniu, že má záujem sa presťahovať do nehnuteľnosti,

keď celý život žije v Českej republike, kde má zamestnanie, rodinu aj svojich priateľov a z týchto
dôvodov nemá ani eminentný záujem vynakladať finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti
(ktoré budú v nemalej miere, keďže sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku). Nepreukázala iniciatívu
zrekonštruovať nehnuteľnosť v tradícií kultúrnej pamiatky, dokonca vykonávala zásahy, ktoré skôr
kultúrnu pamiatku devastovali (napr. zavedenie vane v kuchyni, zavedenie ríny zo strechy s odtokom

pod rodinný dom - viď fotografie pripojené navrhovateľmi). Účastníci konania sa zhodli na hodnote
nehnuteľností, ako bola stanovená ich hodnota v dedičskom konaní sp.zn. 13D/78/2012, a to v celkovej
výške 3.522,-eur. Preto v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si v tejto časti súd osvojil zistenie založené
na zhodnom tvrdení účastníkov. Sporné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, čo vyplynulo aj zo
znaleckéhodokazovania.Pretookresnýsúdsprávnepostupoval,keďprirozhodovaníoprikázanívecido

podielového spoluvlastníctva navrhovateľov vychádzal z účelného využitia nehnuteľností a podľa názoru
odvolacieho súdu táto účelnosť má väčší význam, ako to, že odporkyňa má väčší spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach. Navrhovatelia preukázali, že majú záujem zachovať národnú kultúrnu pamiatku,
zachovávajú tradície z oblasti, kde sa nehnuteľnosť nachádza, navrhovateľ 2/ sa venuje umeleckému
rezbárstvu a má záujem sa natrvalo nasťahovať do nehnuteľnosti.

Nakoľko odvolacie dôvody odporkyne boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislý výrok o trovách konania. Okresný súd náležite rozhodol podľa výsledku konania.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 O.s.p. V predmetnom odvolacom konaní mali plný úspech navrhovatelia, ktorí si však

náhradu trov tohto konania neuplatnili, preto im ich súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.