Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814208948
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814208948.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. R., I. J. XXX/X, 2/ L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Kostoľany, I. J. XXX/X proti odporcovi: L.
G., IČO: 40 649 091, s miestom podnikania P. R., I. J. XXX/X, zastúpenému JUDr. R. N., advokátom so
sídlom v E., V. XX/X, o uloženie povinnosti bezplatne odstrániť vady diela, na odvolanie navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2016 č. k. 14C/76/2014-124, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby bola odporcovi
uložená povinnosť bezplatne opraviť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vady diela (rekonštrukcie
bytového domu Pod J. č. XXX v P. R., ktorému boli vytýkané v listoch odporkyne a správcu, a to
najmä nedokončené zateplenie vrátane pivničných priestoroch po celom obvode bytového domu).
Navrhovateľom zároveň uložil povinnosť, aby nahradili odporcovi spoločne a nerozdielne trovy právneho
zastúpenia v sume 284,95 eur na účet ich právneho zástupcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
prednesov účastníkov a vypočutých svedkov a obsahom listín, ktoré účastníci predložili, na základe

čoho konštatoval, že navrhovateľka podala žalobu sama vo svojom mene a do konania na jej návrh z
ostatných vlastníkov bytov v danom bytovom dome vstúpil len Ľuboš E.. Žalobou žiadali, aby súd uložil
odporcovi odstrániť vady diela, ktorým bola rekonštrukcia bytového domu, a to najmä nedokončené
zateplenie, vrátane pivničných priestorov po celom obvode bytového domu. Zo znenia petitu žaloby
považoval súd prvého stupňa za zrejmé, že sa týka odstránenia vád zateplenia obvodových múrov
bytového domu, ktoré sú v zmysle ust. § 14 ods. 1 v spojení s ust. § 2 ods. 4 Zák. č. 182/1993
spoločnými časťami bytového domu. Citoval ďalej ustanovenia tohto zákona, z ktorých vyplýva, že o

všetkých veciach, ktoré sa týkajú spoločných častí rozhodujú všetci vlastníci bytov v bytovom dome, a
to účasťou a hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Keď navrhovateľka podala žalobu sama a do konania
na strane navrhovateľky vstúpil len jeden z ostatných vlastníkov a to L. E., pričom pred podaním
žaloby sa nekonala v bytovom dome schôdza vlastníkov bytov, kde by sa hlasovalo o podaní žaloby
a kde by zároveň bolo podanie tejto žaloby potrebnou väčšinou schválené, teda navrhovateľka bez
súhlasu a vedomia ostatných vlastníkov nebola oprávnená žalobu podať. Nemala preto v konaní aktívnu
legitimáciu. Návrh na začatie konania preto zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie,

ktorou je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z
hmotného práva, vyjadrujúci postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. Vyslovil názor, že len ten
účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu.
Konštatoval ďalej, že návrhu na začatie konania by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, pokiaľ by boladaná vecná aktívna legitimácia. Predovšetkým petit návrhu aj po jeho zmene považoval za neurčitý a
nevykonateľný,keďženiesúvňompresnéanespochybniteľnešpecifikovanékonkrétnevadydiela,ktoré
mal odporca podľa navrhovateľov odstrániť. Vyslovil názor, že povinnosti, ktoré požaduje navrhovateľ

uložiť odporcovi súdnym rozhodnutím nemôžu byť uvedené neurčito a príkladmo. Poukázal na to, že
vady diela neboli u odporcu ako zhotoviteľa diela riadne uplatnené. Podľa čl. XIII. zmluvy o dielo zo dňa
20.07.2010 bola záručná doba na dielo v dĺžke 24 mesiacov a plynula odo dňa zápisničného odovzdania
prác. Dielo bolo odovzdané a prevzaté dňa 28.11.2010, záručná doba tak uplynula 28.11.2012. Z
dokazovania vyplynulo, že v záručnej dobe bola odporcovi adresovaná len reklamácia zo strany správcu

bytového domu, a to spoločnosti BENET, s.r.o. zo dňa 04.08.2012. V tejto reklamácii sa nespomína
ako vada diela to, že obvodové múry bytového domu v časti pivničných priestorov neboli zateplené.
Reklamácia odporkyne zo dňa 17.09.2013, v ktorej namieta, že nemá zateplené pod svojimi oknami,
bola zasielaná odporcovi až po uplynutí dohodnutej záručnej doby. Navyše nebola zaslaná na adresu
miesta podnikania odporcu, uverejnenú v živnostenskom registri. Konštatoval preto, že návrhu by
nebolo možné vyhovieť aj z dôvodu, že vady diela neboli riadne a včas oznámené zhotoviteľovi, na

čo by súd musel prihliadnuť, keďže to odporca ako zhotoviteľ v konaní namietal v zmysle ust. §
562 Obchodného zákonníka v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že v
konaní nebolo preukázané ani to, že by dielo malo vytýkané vady, keďže predmetom zmluvy o dielo
zo dňa 20.07.2010 bolo zateplenie fasády bytového domu I. J. XXX P. R. podľa cenovej ponuky č.
2010/005. Z dokazovania pritom vyplynulo, že vady vytýkané odporcovi v reklamácii zo dňa 04.07.2012,

vypracovanej správcom bytového domu, a to spoločnosťou BENET, s.r.o. boli buď takého charakteru, že
za ne odporca nezodpovedá, (biele fľaky na fasáde, spôsobené zatekaním z balkónov, vypadnutá časť
omietky následkom poškodenia kameňom) alebo sa netýkali tejto zmluvy o dielo. Dokazovaním nebolo
napokon ani jednoznačne preukázané, že by predmetom zmluvy o dielo bolo aj zateplenie obvodového
múru pivničných priestorov pod bytom navrhovateľky pri čelnom pohľade na bytový dom vpredu a vľavo.

Odporca vo svojej výpovedi zároveň spochybnil, že by takéto zateplenie malo vôbec nejaký efekt na
teplo v byte navrhovateľky.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja navrhovatelia.

Navrhovateľka 1/ prejavila nespokojnosť so záverom súdu prvého stupňa ako aj zamietnutím návrhu
na začatie konania. Poukazovala na to, že od vzniku problému poukazovala na vady a upozorňovala
správcu a domáhala sa, aby vec riešil. Len keď sa nepristúpilo k riešeniu problému sa rozhodla
konať sama. Zdôrazňovala, že vady zateplenia sú obzvlášť citeľné na prízemí bytového domu, kde sa
nachádza jej byt. V závere vyslovila názor, že považovala za správne obrátiť sa na súd, keď jej žiadosti

a sťažnosti o nápravu v súvislosti so zateplením neboli vyhovené.

Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal aj navrhovateľ 2/, a to proti jeho výroku o náhrade trov.
Prejavil nespokojnosť s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý mu uložil spolu s navrhovateľkou 1/, aby
spoločne a nerozdielne nahradil odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 284,95 eur. Poukázal na

to, že skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní je vedený ako účastník konania sa dozvedel až
po doručení napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľka v podaní, ktoré bolo
doručené súdu 17.03.2015 navrhla, aby do konania na strane navrhovateľ vstúpili aj ostatní vlastníci
bytov v danom bytovom dome. S ďalším vstupom do konania súhlasil len on ako vlastník bytu č. 1 a
následne mal 08.06.2015 vydať okresný súd uznesenie, ktorým pripustil jeho vstup do konania na strane

navrhovateľky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého ak súd po začatí konania
pripustí do konania ďalšieho účastníka na strane navrhovateľa je potrebný jeho súhlas. Poukázal na
obsah spisu, z ktorého vyplynulo, že sa nezúčastnil pojednávania, ktoré sa konalo 19.05.2015, a to
zo zdravotných dôvodov. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil, aby na strane
navrhovateľa do konania vstúpil aj L. E., nar. XX.XX.XXXX. Ak súd aj následne vydal o pripustení vstupu

písomné uznesenie, toto mu nebolo doručené a nemohol podať riadny opravný prostriedok o pripustení
vstupu. Súd zrejme vyvodil jeho súhlas so vstupom do konania z písomného podania zo dňa 13.04.2015,
ktoré sa nachádza na č.l. 69, ktoré však nepísal ani ho nepodpísal. Zdôraznil, že v podstate od začiatku
roku2015boltakmernepretržitehospitalizovanývnemocniciprezávažnézdravotnéťažkostisosrdcom.
Okrem toho, že písomné podanie z 13.04.2015 videl prvý krát až pri nahliadnutí do spisu, žiadnym

spôsobom z jeho obsahu nevyplýva, že by súhlasil so vstupom do konania na strane navrhovateľky.
Pokiaľ súd rozhodol o jeho vstupe do konania, postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 1 O.s.p.. V
závere uviedol, že sa zúčastnil pojednávania jediný krát, a to 16.02.2016, na ktoré pojednávanie obdržalpísomné predvolanie svedka a pojednávania sa zúčastnil s vedomím, že je v procesnom postavení
svedka.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na
odvolanie, ale z obsahu jej odvolania je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.

d/ O.s.p.) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Preskúmaním zistil odvolací súd, že odvolaniu navrhovateľky 1/, ktoré smerovalo proti rozhodnutiu vo
veci samej, nie je možné vyhovieť.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol žalobu
predovšetkýmzdôvodunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie.Vodôvodnenísúdprvéhostupňapodáva
aj vysvetlenie tohto pojmu, keď uvádza, že vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu
k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, vyjadrujúci postavenie účastníka v

hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má
aktívnu vecnú legitimáciu a účastník, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu vecnú
legitimáciu. Súd však môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ je nositeľom uplatneného práva.

Skúmanie vecnej aktívnej legitimácie v konaní znamená, že súd má povinnosť skúmať, či ten účastník,

ktorý podal návrh na začatie občianskeho súdneho konania je nositeľom tohto oprávnenia, ktorého sa
domáha, t. j. či len jeho práv sa dotýka tvrdené porušenie práva.

V prejednávanej veci navrhovateľka prejavuje v celom konaní nespokojnosť s tým ako bolo vykonané
zateplenie bytového domu, v ktorom sa nachádza okrem iných aj jej byt.

Všetky práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytových
domoch sú upravené Zák. č. 182/1993 Z. z.. Je tam zároveň v § 2 ods. 4, ktorý aj súd prvého stupňa
v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje uvedené, čo sú spoločné časti domu. Ide tak o časti
domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové

múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné, nosné a izolačné
konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

Z návrhu na začatie konania ako aj zo všetkých prednesov navrhovateľky je zrejmé, že sa domáha
nápravy v otázke spoločných častí domu. V takom prípade zákon v ust. § 14 ods. 1 ukladá vlastníkovi

bytu alebo nebytového priestoru právo a zároveň povinnosť zúčastňovať sa na správe domu formou
účasti na schôdzi vlastníkov a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa
týkajúsprávydomu,spoločnýchčastídomuaspoločnýchzariadenídomu,akoajspoločnýchnebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku.

Pokiaľ teda vznikne problém týkajúci sa spoločných častí, je potrebné zvolanie schôdze vlastníkov, na
ktorej jednotliví vlastníci dajú hlasovaním najavo svoj názor na daný problém. Prehlasovaný vlastník,
teda ten, ktorý nesúhlasí s takýmto rozhodnutím má možnosť podľa § 14 ods. 8 Zák. č. 182/1993 Z. z.
obrátiť sa na súd. Musí tak však urobiť v lehote, ktorá je v citovanom zákonnom ustanovení určená.

Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie aj v danom prípade znamená, že sa nemôže jednotlivý vlastník
bytového domu obrátiť na súd v otázke ochrany spoločných častí domu, ktoré sú vymedzené v ust. §
2 ods. 4 Zák. č. 182/1993 Z. z.. Pokiaľ tak urobila iba navrhovateľka 1/ spolu s navrhovateľom 2/ súdprvého stupňa správne konštatoval nedostatok ich aktívnej legitimácie a už z tohto dôvodu mal byť návrh
na začatie konania zamietnutý.

Za neopodstatnené považoval odvolanie aj odvolací súd aj odvolanie navrhovateľa 2/ vo výroku, ktoré
smerovalo proti výroku o trovách.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v súvislosti so vstupom navrhovateľa 2/ do
konania postupoval v súlade s ust. § 92 ods. 1 O.s.p., ktoré aj navrhovateľ 2/ vo svojom odvolaní cituje

a podľa ktorého na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas
toho, kto má takto do konania vstúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka prostredníctvom jej právneho zástupcu podaním, ktoré došlo súdu
prvého stupňa 17.03.2015 okrem späťvzatia návrhu voči odporcovi 1/, t. j. E., s.r.o. podala aj zmenu
návrhu na začatie konania a návrh na vstup ďalších účastníkov do konania na strane navrhovateľov

podľa § 92 O.s.p.. Je z neho zrejmé, že tam uviedla zoznam vlastníkov bytov v bytovom dome Pod J.
č. XXX P. R. v počte 8. Dňa 13.04.2015 bolo založené do spisu podanie Ľuboša E. zo dňa 07.04.2015,
ktorý vyjadril súhlas s návrhom navrhovateľky. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 19.05.2015 súd prvého
stupňa tieto osoby predvolal. Nedostavil sa L. E.. Ďalší vlastníci bytov, a to N. P., L. B., K. B., I. J., Z. J.,
A. R. uviedli, že nesúhlasia so svojim vstupom do konania. Súd prvého stupňa vydal uznesenie, ktorým

nepripustil vstup do konania na strane navrhovateľky týchto vlastníkov bytov a zároveň pripustil, aby na
strane navrhovateľa vstúpil L. E., nar. XX.XX.XXXX. Uznesenie bolo aj písomne vypracované a z jeho
odôvodnenia vyplýva, že súhlas Ľuboša E. so vstupom do konania mal súd prvého stupňa preukázaný
z jeho podania zo dňa 13.04.2015. Uznesenie podľa doručenky bolo doručené L. E. 19.06.2015.

Súd prvého stupňa následne určil termín pojednávania na 16.02.2016. Zo zápisnice o pojednávaní
vyplýva, že po vyvolaní veci zisťoval sudca prítomnosť účastníkov a ich zástupcov. Konštatoval podľa
zápisnice, že je prítomná navrhovateľka H. I., právny zástupca navrhovateľky a navrhovateľ 2/ L. E..
Následne bol navrhovateľ 2/ L. E. vypočutý ako účastník konania po poučení podľa § 131 ods. 1
O.s.p.. Citované zákonné ustanovenie upravuje poučenie účastníka konania. Pokiaľ ide o poučenie

svedka v súvislosti s jeho svedeckou výpoveďou v občianskom súdnom konaní - ako na to poukazuje
navrhovateľ 2/ vo svojom odvolaní, tak je poskytované poučenie podľa § 126 O.s.p.. V závere zápisnice
o pojednávaní, ktoré trvalo od 08.30 hod. do 10.25 hod. je uvedené, že navrhovateľ 2/ sa po prednesení
záverečnej reči právneho zástupcu odporcu pýta, či môže odísť, lebo to už nemôže počúvať. Na to
mu sudca odpovedal, že môže, že jeho účasť na pojednávaní je jeho právom a navrhovateľ 2/ opustil

pojednávaciu miestnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že všetky skutočnosti, tak ako sa nachádzajú v spise nasvedčujú tomu, že súd
prvého stupňa dodržal postup upravený v ust. § 92 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s pristúpením ďalšieho
účastníka, pričom o takomto vstupe vydal rozhodnutie, ktoré bolo navrhovateľovi doručené. V prípade,

pokiaľ by navrhovateľ 2/ namietal správnosť doručenia mal možnosť tak urobiť na pojednávaní súdu
prvého stupňa, ktoré sa konalo 16.02.2016. Nie je zrejmé z akých skutočností vyvodil navrhovateľ 2/ svoj
názor o tom, že bol predvolaný a vypočúvaný ako svedok, keď podľa obsahu zápisnice bol vypočúvaný
ako účastník konania a v tomto smere mu bolo aj dávané súdom prvého stupňa príslušné zákonné
poučenie.

Za takýchto okolností preto súd prvého stupňa opodstatnene navrhovateľa 2/ považoval za účastníka
konania a v prípade neúspechu žaloby mu v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. uložil spolu s ďalšou
navrhovateľkou povinnosť nahradiť úspešnému účastníkovi trovy konania, spočívajúce v odmene za
právne služby.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím

konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .