Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/571/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205063
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514205063.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. H. XX, o
vymoženie846,44eurspríslušenstvomožiadostiexekútoraovydaniepoverenienavykonanieexekúcie
takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava
zo dňa 30.5.2014 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 27959/2014.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 30.5.2014 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
peňažnej sumy vo výške 846,44 eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom v Bratislave spisová značka SR 6958/06 zo dňa 15.1.2007. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,
Exekútorský úrad Bratislava požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo
dňa 30.5.2014, doručenou súdu dňa 26.9.2014.

Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že tejto exekučnej veci predchádza exekučné konanie vedené na

tunajšom súde pod sp. zn. 4Er/230/2007, ktorého účastníkmi boli tí istí účastníci konania, ako je tomu v
tejto exekučnej veci, a exekučným titulom bol totožný rozhodcovský rozsudok. V konaní vedenom pod
sp. zn. 4Er/230/2007 bolo pôvodne súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie,
avšak následne bola exekúcia uznesením zo dňa 25.2.2013 zastavená z dôvodu, že súd vyhodnotil
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok
(exekučný titul), ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobilo jej neplatnosť, v

nadväznosti na čo možno konštatovať, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci
konať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie potvrdil odvolací súd a v súčasnosti sa
spisnachádzanaNajvyššomsúdeSlovenskejrepublikyzaúčelomrozhodnutiaodovolaníoprávneného.

Súd preto v prvom rade preskúmal, či dôvod, pre ktorý bolo zastavené predchádzajúce exekučné
konanie, je stále relevantný.

Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného, exekučný titul, priloženú zmluvu o
úvere a rozhodcovskú zmluvu a zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 4.5.2006 zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 20 000,- Sk, t.j. 663,88 eur.
Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 5 200,-
Sk, t.j. 172,61 eur v 2 mesačných splátkach po 12 600,- Sk, t.j. 418,24 eur počnúc dňom 5.6.2006. Keďže

povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazanýna zaplatenie 25 500,- Sk, t.j. 846,44 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 25
200 Sk, t.j. 836,49 eur od 25.9.2006 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd
návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovská doložka je pritom zakotvená v bode 17.

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený
v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane súd vzhľadom na
postavenie účastníkov konania v zmluvnom vzťahu dospel k záveru, že povinný v danom prípade

vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým
oprávnený vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.

231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

stránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlenneprijateľnápodmienka).Ustanovenieodseku1sanevzťahuje
na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere príkladmo vymenúva, ktoré
ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy

o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z
hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu
na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či bol
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti,
zrozumiteľnostiapresnostioznačeniasubjektovprávapovinnostíavyjadreniauloženejpovinnosti,ktorása má nútene vykonať). Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a
z exekučného titulu.

Uzavretá zmluva, v ktorej povinný vyjadril súhlas i so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sa nachádzali na zadnej strane zmluvy, je formulárovou zmluvou, ktorej obsah druhá strana
nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že
mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané

aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané
nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika
má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme
zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich
rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť. Súd sa preto zameral na
kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského

súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či
rozhodcovská zmluva nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(§ 53 ods. l OZ).

Vyššie uvedená úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola transponovaním smernice Rady

93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do našej
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, a preto súd nemôže nebrať do úvahy nepriamy účinok smernice,
ktorá nijako nezužuje okruh typových spotrebiteľských zmlúv (ako je tomu v § 52 ods. 1 OZ) a podľa §
23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa ochrana pred neprimeranými ustanoveniami týkala
všetkých typových zmlúv, medzi ktoré súd bez akýchkoľvek pochybností zaradzuje aj predmetnú zmluvu

o úvere.

V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho
zákonníka. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená ako
neprijateľná podmienka aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa
uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno
vyvodiť, že takáto zmluvná podmienka nebola neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel.
Vnútroštátna úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku

úpravu spotrebiteľského práva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva vzorový
okruh nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe sa
dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie
je právne regulovaný. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok
(slovo „najmä“ v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú

zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré
predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ predocielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V
porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný,

pretože pri vzniku sporu rozhodne o právach a právom chránených záujmoch strán s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy súkromná osoba.

Podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahujúceho rozhodcovskú doložku,
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná

žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Uvedené znenie rozhodcovskej doložky upravujúcej riešenie sporov je súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovskú doložku si v danom prípade spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,

a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach,
súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje taktiež informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z
predloženej rozhodcovskej doložky nielenže nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné
informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky,
ale navyše ani celkovo zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ani zo zmluvy o úvere samotnej,

nie je zrejmé, či bol spotrebiteľ s uzavretím takto závažnej a osobitnej zmluvnej podmienky vôbec
oboznámený pred uzavretím zmluvy.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS.

Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Existencia
exekučného titulu je podmienkou vedenia exekučného konania. Jej nedostatok znamená zastavenieexekučného konania, resp. v štádiu konania pred udelením poverenia možnosť súdu žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.