Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Világiová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213900
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314213900.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária,
Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, P.,
o zaplatenie 191,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 12C/58/2015-31 zo dňa 27.02.2015 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 150,- Eur s príslušenstvom.
Žalobca ne m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41,83
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 27.09.2013 do zaplatenia a to v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 150,- Eur s príslušenstvom
zamietol.
Tretím výrokom vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ust.§ 44 ods.1, 2, § 43 ods.12 zákona č.
351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ust.§ 517 ods.1,2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej O.s.p.), podľa ust.§ 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 a podľa ust.§ 53 ods.1,2, 4,5 a §
544 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a podľa článku 4 až 6 Smernice Rady č.93/13/EHS z 05.04.1995
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa konštatoval, že z dôkazov predložených zo strany žalobcu vyplýva, že medzi
žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní elektronických služieb dňa 09.05.2013
s tým, že bolo preukázané, že žalovaná porušila podmienky zmluvy a nezaplatila poskytnuté služby za
mesiace 05/2013 - 06/2013 v celkovej výške 41,83 Eur. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi túto sumu.
Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie
41,83 Eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia§ 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.
Žalobca sa ďalej domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej výške 150,- Eur s poukázaním na
dohodu o zmluvnej pokute v Dodatku, a to v čl. 2 bod 2.5 písm. b.
Procesnému súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 08. 2010 č. k. 17C/23/2010-65
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 06. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16. 08. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
09. 05. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č.
k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené je zrejmé aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011.
Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd
za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluvách o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú sankciu,
a to s poukazom na viaceré aspekty.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.
Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má
zohľadňovať poskytnutú výšku úveru a v prípade predčasného ukončenia zmluvy garantovať návratnosť
prostriedkov. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa
27.11.2008 č. 2007/2495.
V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú
pokutu v celkovej sume 150 eur. Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými
mravmi, preto súd aj v takejto výške v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia
by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by tak aj k
porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej
podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu o
plnenie zmluvnej pokuty zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mala v konaní väčší úspech žalovaná, pretože žaloba o zaplatenie sumy 150,- Eur s
príslušenstvom bola zamietnutá, avšak žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 150,-
Eur s príslušenstvom zamietol a proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy
150,- Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 150,- Eur od 2.09.2013 do zaplatenia a prizná
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 126,11 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh 16,50 Eur, súdneho poplatku za odvolanie 16,50 Eur a trov právneho
zastúpenia 93,11 Eur.
Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. a skutočnosť,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. Tvrdil, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške
poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový
aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku
poskytol žalovanej ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí
zľavy z hodnoty mobilného telefónu. V ustanovení článku 1, bod 1.1 Dodatku k zmluve č. A 6964834
je uvedené, že predmetom dodatku je predaj mobilného telefónu Samsung Galaxi AC so zľavou jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 14,99 Eur a že bežná maloobchodná cena za ktorú žalobca
predmetný mobilný telefón predáva, pokiaľ sa so záujem o kúpu nedohodne na podmienkach uvedených
vdodatkuje164,99Eur.Žalovanámalamožnosťvoľbyčisikúpimobilnýtelefónzariadnumaloobchodnú
cenu 164,99 Eur bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu 14,99
Eur,tedasozľavouzkúpnejcenyvovýške150,-Eurnazákladedodatkuapodohodnutúdobuviazanosti
zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude platiť riadne a včas ceny za
poskytnutételekomunikačnéslužby.Dohodaozmluvnejpokuterozlišuje,čidošlokporušeniuzmluvných
povinností po uzavretí dodatku, alebo pred uplynutím doby viazanosti v priebehu posledných 6 mesiacov
do uplynutia doby viazanosti. Ak pri dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej
pokute rozlišovala čas porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných
povinností v 1., 2., 3. a v každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24 mesiac po uzavretí dodatku,
dohoda v zmluvnej pokute by prestala plniť svoju funkciu. Žalobca má za to, že dojednanie zmluvnej
pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Dôvodom
uzavretia dodatku bola pre žalovanú možnosť získať za výhodnú cenu mobilný telefón. Vzhľadom na
výhodu, ktorú žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získala, je výška dohodnutej zmluvnej
pokutyprimeranáobjektívnenespôsobilápoškodiťžalovanúakospotrebiteľa.Zároveňžalobcapoukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej
pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v rozsahu sumy 150,- Eur s
príslušenstvom v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
dňa 18.05.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská
zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej
dodatoktútocharakteristikuspĺňajú.Ichsúčasťoubolibezakýchkoľvekpochybnostízmluvnédojednania
majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Smernica rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranuspotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.
Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).
Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj
dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
Ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a OZ), preto išlo o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.
Ustanovenie § 544 OZ umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je
zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel
medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal
mobilnýtelefónžalovanémuapatrilazaporušeniekonkrétnevymenovanýchzmluvnýchpovinností,čoje
zrejme z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany
spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute
zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty
dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej
24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu
v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti,
čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. mesiaci
zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je
rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez
povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty
umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej
štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia
povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienkunakoľkovýrazneznevýhodňujespotrebiteľaadodávateľoviumožňujepriakomkoľvekimenej
významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých
troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.
Súd prvého stupňa vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. S odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd
vyporiadal vyššie.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 150,- Eur s príslušenstvom podľa ust.§ 219 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142
ods.1 O.s.p. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešný žalovanýsi náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd vyslovil, že žalobca nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.