Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211788
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814211788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: O. X., nar.
X.X.XXXX, bytom V. T. č. XX, zast. JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom Lučenec, M. Rázusa
č. 19, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. značka SR 00061/14 zo
dňa 26.05.2014.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania a to trovy právneho zastúpenia 370,79
eur a to pre JUDr. Michala Matalu, advokáta so sídlom Martina Rázusa 19, Lučenec, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným 25.6.2014 navrhla zrušiť rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava,
Karloveské rameno č. 8 , sp. zn. 00061/14 z 26.5. 2014. Rozhodcovská doložka nebola osobitne
vyjednaná, bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, miesto rozhodcovského konania si
stanovil dodávateľ.Rozhodcovská doložka jeneprijateľná ajzdôvodu,žespotrebiteľjenútenýpodrobiť
sa riešeniu sporu pred rozhodcom, ktorý nie je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má pochybnosti o
objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES

Oceáno Grupo Edidorial SA a Rocío Mrciano Quintero /C 240/98/ a medzi Salvat Editores SA a
José M.Sánchez Alcón Prades a spol. Plnenie, ktoré sa od navrhovateľky rozhodcovským rozsudkom
vymáha, bolo priznané na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom.
Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, preto je tu dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä z veľkej vzdialenosti a z
nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky

za netransparentných podmienok stalo. Rozhodcovská doložka je v skutočnosti paktom a v tejto
súvislosti dal do pozornosti uznesenie NS SR 6Cdo 1/2012 a príslušné uznesenia Ústavného súdu
SR, ako i uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 3/2013 z 13.3.2013.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu predovšetkým namietal, že súd v predmetnom konaní sa
nemôže zaoberať vecou z hmotnoprávnej stránky, pretože vzhľadom na právnu úpravu je to vylúčené.

Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je preskúmanie toho, či boli splnené základné
podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Pri
uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy účastníci uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu anie rozhodcovskú doložku, ako sa mylne domnieva žalobca. Rozhodcovskú zmluvu navrhovateľka
riadne podpísala, bola uzavretá platne, pričom ide o samostatnú rozhodcovskú zmluvu. V zmysle
rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dohodli riešiť všetky spory buď pred Stálym rozhodcovským súdom

spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným všeobecným súdom SR, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde. Keďže účastníci uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu,
neprichádza do úvahy aplikácia § 53 ods. 4 psím. r/ Občianskeho zákonníka. Okrem toho
navrhovateľka nie je spotrebiteľom, pričom z poskytnutého úveru 900,- eur uhradila len sumu 370,-
eur. Rozhodcovské konanie je objektívne, nestranné a spravodlivé ako konanie na všeobecnom

súde, a keďže je vedené písomnou formou, vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska
navrhovateľkynemážiadnyrelevantný význam.Nedôvodná jeinámietkaonetransparentnosti pravidiel
rozhodcovského súdu, pretože vnútorné predpisy súdu sú riadne zverejnené a sú v súlade s
platnou legislatívnou SR. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi nie je spotrebiteľským vzťahom, pretože
navrhovateľke boliposkytnutépeňažné prostriedky naúčel zamestnania. Ďalej sa odporca vyjadroval
k navrhovanému odkladu vykonateľnosti a namietal miestnu nepríslušnosť OS Prievidza. Návrh vo

veci samej žiadal zamietnuť.

Súd uznesením sp. zn. 15C/95/2014 z 27.10.2014 nariadil odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
20.11.2014.

Odporca písomným podaním doručeným súdu 19.1.2015, t.j. v deň pojednávania žiadal pojednávanie
odročiť s tým, aby súd rozhodol o vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti súdu, pričom je názoru,
že o takejto námietke vychádzajúc z procesného práva, podľa ktorého každé podanie treba vecne
vybaviť, je potrebné vydať uznesenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ftc. spisu rozhodcovského súdu sp. zn. SR
00061/14 , z neho najmä rozsudkom sp. zn. SR 00061/14 z 26.5.2014, zmluvou o úvere z
17.8.2011, rozhodcovskou zmluvou z 17.8.2011, zmenkou č. 304601613, pokusom o zmier, návrhom
na začatie rozhodcovského konania, oznámením o podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania,

doručenkami, Všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, výzvou z 28.5.2014, výzvou z
23.4.2014 a z 25.3.2014 písomným vyjadrením odporcu, rozsudkom KS Trenčín sp. zn. 14Sp/3/2014
z 21.10.2014, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 17.8.2011 uzavreli účastníci zmluvu o úvere č. 304601613, na základe ktorej sa odporca
ako veriteľ zaviazal poskytnúť navrhovateľke ako dlžníčke úver vo výške 900,- eur a dlžník sa

zaviazal zaplatiť úver zvýšený o príslušný poplatok 780,- eur v 12 mesačných splátkach po 140,- eur
počnúc 14.9.2011 až do zaplatenia. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
zamestnania. Zároveň dlžník na predtlačenom texte vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
zmluvy, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytovania úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich

dodržiavať. Svojim podpisom dlžník potvrdil aj prevzatie hotovosti dňa 17.8. 2011. Na samostatnej
listine sa nachádza Rozhodcovská zmluva podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 17.8. 2011.
Súčasťou rozhodcovského spisu je aj Zmenka č. 304601613 s dátumom vystavenia 14.8. 2011 na
sumu 1953,79 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 9.9.2013.

Navrhovateľka v priebehu konania trvala na zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu namietania
platnostirozhodcovskejzmluvy.Kokolnostiamuzavretiazmluvy uviedla, žesapotelefonickomkontakte
so zástupkyňou spoločnosti odporcu stretli, mala záujem o úver 900,- eur, pričom táto zástupkyňa
vopred pripravila zmluvy, bol tam vypísaný údaj o výške úveru, ktorý sa mal splácať na 12 mesiacov,
vôbec jej nebolo vysvetlené koľko tvorí navýšenie, a čo vlastne predstavuje navýšenie. Vôbec nemala

úmysel úver použiť na výkon zamestnania, toto jej netvrdil ani odporca, bolo to uvedené do zmluvy
svojvoľne. V tej dobe bola zamestnaná, pracovala v Slovenskej sporiteľni a.s. a úver potrebovala
na bežnú spotrebu. Neuvedomila si, že ide o navýšenie úveru o ďalších 780,- eur. Keďže prišla o
zamestnanie, bol podaný v súvislosti s touto zmluvou návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, pričom tento vklad povolený nebol. Úver postupne aj začala splácať, dojednala si aj

odklad splátok. Potom prišla o zamestnanie, neustále bola vyzývaná na úhrady a bol jej doručený
aj rozhodcovský rozsudok. Nevrátenú časť poskytnutého úveru si je vedomá, že musí vrátiť, avšak
namieta neprimerané navýšenie úveru. Vyhrážali sa jej aj exekúciou a záložným právom. K podpísaniu
rozhodcovskej zmluvy uviedla, že všetko bolo vopred pripravené, jednoducho len dostala doklady napodpis. Vôbec jej nebolo vysvetlené, čo podpisuje, že rozhodcovskou zmluvou sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, ktorý si takto určila vopred spoločnosť odporcu. Keby jej to bolo vysvetlené,
tak zmluvu nepodpíše. Nevedela, čo znamená rozhodcovská zmluva a aké sú jej právne následky. Aj

zmenka jej bola daná len na podpis, bolo v nej vypísané len jej meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko
a nebola tam uvedená žiadna suma. Sumu dopísal odporca až následne. Vôbec nerozumela tomu,
čo je zmenka a čo tým vlastne podpisuje. Nebolo jej to vôbec vysvetlené.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská

zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú

zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľkou. V zmysle citovaného
ustanovenia § 41 ods. 1, možno podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi, ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podáva. Súd mal preukázané, že navrhovateľka prevzala rozhodcovský rozsudok 4.6.2014, návrh na

zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na tunajší súd dňa 25.6. 2014, teda bol podaný v
zákonnej 30 dňovej lehote.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa§ 2 písm.a/citovanéhozákona aaúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania,

Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania navrhovateľky nie je v konaní
preukázaný. Súd má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý navýkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku
(majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver, ktorý sa potom
riadi výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. V prípade pochybností o

tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteruzmluvydodávateľ(veriteľ)ažeexistujúcepochybnostitrebaodstrániťspôsobomznámympre
dôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne-
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď

na otázku, aké je zamestnanie spotrebiteľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním vôbec
uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd preto konštatuje, že navrhovateľke nebol poskytnutý úver na
výkon zamestnania, pričom aj z jej výpovede vyplynulo, že na takýto účel vôbec úver nepotrebovala,
pretože v tej dobe bola riadne zamestnaná a úver potrebovala na osobnú potrebu. Vôbec nebola
ani upozorňovaná, že na takýto účel jej odporca uvádza v zmluve údaj, toto bolo uvedené odporcom
svojvoľne.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa
mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom

formulári) a na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci

zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek

iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný

vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E.
S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje,

že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či
jepodmienkanečestná,znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľavočineprijateľným
zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred
a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy.

Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy, konkrétne článku II, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú
podmienku k čomu ho viedli ďalej uvedené dôvody.

V článku II rozhodcovskej zmluvy uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú doložku, na základe ktorej

„všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 304601613 zo dňa 17.8.2011 vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15
kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom

SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( zák. č.
99/1963 Zb.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku
zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije

v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“.
V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka si neplnila riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si odporca svoje nároky v rozhodcovskom konaní v

zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku II rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez
vypočutia navrhovateľky vydal rozhodcovský rozsudok.
Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo
väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania
aj osobu rozhodcu odporca ako veriteľ. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov

je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ
teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak
podaním žaloby v rozhodcovskom konaní veriteľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany
pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú odporcom do rozhodcovskej zmluvy formou
rozväzovacej podmienky , súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu navrhovateľky si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila. Jednostrannosť a

nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude
riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže odporca , pretože tento zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože
rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový

vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od
subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od
jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú
nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber riešenie sporu rozhodcovským súdom
zrejme nebol náhodný. Odporca ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv

zahrnul identické rozhodcovské doložky, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý
rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.
Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,

C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb.
s I-10421, bod 25).

Podľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníjerozhodcovskýrozsudokmožnézapodmienok
ustanovených v ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak

dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej
doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej
povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje

na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú
podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je
odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je
úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a
dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej

doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola
individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii
veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor
procesnýchprávdruhejstrany-spotrebiteľazvyšujepravdepodobnosťrýchlehovyriešeniasporu.Veriteľ
tak môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému

orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom
na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa

vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale
tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú
nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s

účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri
platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva

na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom/ ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd veriteľom , dlžník
stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde / sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Rozhodcovskú doložku je preto treba
vykladaťtak,ženeodporujecitovanémuzákonnémuustanoveniuibavtedy,akprávavexekúciiuplatňuje

ako oprávnený spotrebiteľ.

Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že
podmienkaobsiahnutávzmluveuzatvorenejmedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom,ktorábola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého
obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky

podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva),
aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, §
8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu
absolútnej neplatnosti.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského
súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne
vydal predmetný rozhodcovský rozsudok , nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou.

Navrhovateľka však uplatnila ako dôvod na podanie žaloby aj námietku, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že
súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nepriznal teda
rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je potrebné zaoberať sa vecnou
stránkou napadnutého rozsudku. Pre úplnosť však súd udáva, že pri rozhodovaní o žalobe odporcu

boli porušené práva navrhovateľky ako spotrebiteľa z viacerých dôvodov. Predovšetkým dohoda o
vyplnení zmenky obsiahnutá v bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je absolútne
neplatným právnym dojednaním /§ 39 Občianskeho zákonníka/, pretože odporuje ustanoveniu § 17
odst. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého „v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom“.

Ak teda odporca odvodil svoje právo na vyplnenie zmenky z neplatne uzavretej dohody o vyplnení
zmenky, ktorá vzhľadom na jej obsah je výrazne v neprospech spotrebiteľa, pretože oprávňuje
veriteľa, aby svojvoľne, kedykoľvek dopísal do zmenky potrebné údaje a túto použil na priznanie

svojho práva v rozhodcovskom konaní ako nárok z abstraktného zmluvného záväzku, nemohol
rozhodcovský súd priznať plnenie z tejto zmenky. Na uvedenom závere nemôže nič meniť ani
konštatovanie rozhodcovského súdu, že navrhovateľ ako spotrebiteľ „nenamietal zmenkovoprávny
vzťah“. Pre úplnosť súd udáva, že zmluva o úvere neobsahuje základné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 odst. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a to údaj o RPMN, údaj o

priemernej RPMN, údaj o ročnej úrokovej sadzbe, termíne konečnej splatnosti úveru a podobne, čo
spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov /§ 11 odt. 1 písm. a/, b/ citovaného
zákona/. Je teda evidentné, že rozhodcovský súd sa právnou úpravou na ochranu práv spotrebiteľa
vôbec nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovský rozsudok zrušil s poukazom na dôvody uvádzané v § 40
ods. 1 písm. c/ a písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ ide o námietku odporcu o tom, že súd mal rozhodnúť uznesením o jeho námietke miestnej
nepríslušnosti súdu Okresného súdu v Prievidzi, pretože nepovažuje navrhovateľku za spotrebiteľa, a

tým je daná miestna príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. , teda súdu, v obvode
ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania, súd uvádza, že o procesnej námietke účastníka
konania ohľadom miestnej nepríslušnosti súd nerozhoduje. V zmysle § 105 ods. 1 O.s.p. súd skúma
miestnupríslušnosť iba podľa§ 88O.s.p.aďalej zapodmienokstanovených zákonomajpodľa§84až
87 O.s.p. V zmysle § 105 ods. 2 v prípade ak zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec

príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v 11 ods. 3 predloží Najvyšší
súd SR; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Podľa názoru súdu vychádzajúc z uvedených
ustanovení súd nemá povinnosť rozhodovať o námietke účastníka konania k miestnej príslušnosti o
to zvlášť ak ide o výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88 ods. 2 O.s.p.. Pod pojmom „skúma“ podľa
názoru súdu nie je možné rozumieť vydať aj rozhodnutie ako mylne tvrdí odporca. Súd skúmal

výlučnú miestnu príslušnosť a uzavrel, že na konanie je príslušný OS Prievidza, pretože navrhovateľom
je spotrebiteľ, preto je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko /posledná veta §
88 odt. 2 O.s.p./. Uvedené preto súd nepovažoval ani ako dôvod na odročenie pojednávanie tak ako
navrhoval odporca, preto súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bola úspešná
navrhovateľka, preto jej prináleží náhrada trov konania z titulu trov právneho zastúpenia. Právnemu

zástupcovi navrhovateľky patrí odmena podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/c/ vyhl. č.
655/2004 Z.z. v platnom znení za úkony, a to príprava a prevzatie dňa 19.6. 2014, podanie návrhu
na súd 24.6. 2014, po 61,87 eur, účasť na pojednávaní 19.1. 2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/
vyhlášky v sume 64,53 eur, 2x RP á 8,04 eur a 1x RP 8,39 eur /§ 16 ods. 3 vyhlášky/. Ďalej patrí
právnemu zástupcovi náhrada cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní 19.1.2015, a to cesta

Lučenec a späť, 2x 116 km, cestovná náhrada á 0,183 eur za 1 km, t.j. za 232 km spolu 42, 46
eur, ďalej náhrada pohonných hmôt pri spotrebe 7,11 l /100 km, pohonné hmoty 1 l 1,323 eur,
spolu náhrada cestovných výdavkov 21,79 eur a 42,46 eur. Ďalej patrí právnemu zástupcovi náhrada
za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, t.j. 7 polhodín á 13,40 eur, spolu 93,80 eur. Trovy
právneho zastúpenia spolu predstavujú 370,79 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./