Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/503/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202550
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415202550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa M. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, R. nad C., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.
r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 346,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/97/2015 - 32, zo dňa 13. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 346,- eur s
príslušenstvom a o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 34,95 eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29,
Košice, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 346,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 346,- eur od 09.
03. 2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku návrh
navrhovateľa zamietol. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 211,48 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho
zástupcu navrhovateľa. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ ako dlžník a odporca ako
poskytovateľ úveru, uzatvorili Zmluvu o úvere č. 603700817 dňa 11. 11. 2011, na základe ktorej odporca
poskytolnavrhovateľoviúvervovýške 350,-eur,ktorýsanavrhovateľakodlžníkzaviazaluhrádzaťspolu
so sumou zvýšenou o príslušný poplatok vo výške 346,- eur v 12. mesačných splátkach počnúc dňom
15. 12. 2011. Navrhovateľ zaplatil odporcovi sumu 696,- eur. Okresný súd uvedenú Zmluvu posúdil
ako spotrebiteľskú, poskytnutý úver považoval za spotrebiteľský úver v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch, a to za bezúročný a bez poplatku s poukazom na ust. § 2, 9 ods. 1, 2 a § 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. Z tohto dôvodu o povinnosti odporcu
vrátiť navrhovateľovi 346,- eur rozhodol s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom pri určení jeho výšky vychádzal z Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.
z. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O. s. p. s tým, že aj keď navrhovateľ
mal vo veci úspech len čiastočný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na neúspech len

v pomerne nepatrnej časti.

Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 346,-
eur s príslušenstvom a povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania, podal odvolanie odporca.Rozsudokokresnéhosúdupovažovalzanepreskúmateľnýzdôvodujehonedostatočného odôvodnenia.
Namietol posúdenie Zmluvy o úvere, ako Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko zmluvné strany sa
dohodli podľa Všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, že sa ich právne

vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Ďalej uviedol, že odporca nie je povinný preukazovať,
na čo v skutočnosti boli financie dlžníkom použité, avšak pre neho je dôležitá skutočnosť, na čo ich
pri uzatváraní Zmluvy poskytol. Na prednej strane Zmluvy o úvere je jasne vyznačený účel, ktorý nie
je možné spochybniť. Naproti tomu tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že úverom bola financovaná
liečba, nie je nijako preukázané, hoci sa o neho opiera celé odôvodnenie rozsudku. Účel bol preukázaný

aj v Dodatku k zmluve o úvere, kde sa uvádza, že finančné prostriedky budú použité za účelom
nákupu technických zariadení. Odporca tiež namietol vylúčenie aplikácie Obchodného zákonníka,
keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka,
je nevyhnutné ju skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či
ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny

obchodný záväzkový vzťah. Súd sa odvoláva na ustanovenia zákonov, ktoré nie je možné aplikovať
na daný prípad, a preto je nutné ho posudzovať ako osobitný odhliadnuc na súdnu prax. Z uvedených
dôvodov Zmluva o úvere údaj RPMN obsahovať nemusela a odporca má nárok na vrátenie istiny
spolu s dohodnutým poplatkom za jeho poskytnutie. Odporca odmieta, že by z jeho strany došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Na základe uvedených skutočností navrhol v odvolaním napadnutej časti

rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny. Ohľadom charakteru Zmluvy ako spotrebiteľskej, poukázal na ust. zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch s uvedením, že už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva

vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy,
ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pokiaľ odporca vo svojom
odvolaní argumentuje tým, že právne vzťahy vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy sa majú
spravovať Obchodným zákonníkom, zo strany odporcu ide len o obchádzanie zákona, aby sa vyhol
posudzovaniu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy, vzhľadom na početné chyby v zmluvách,

ktoré odporca predkladá spotrebiteľom. V danom prípade ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah
medzi navrhovateľom ako spotrebiteľom a odporcom ako dodávateľom, nakoľko navrhovateľ pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inejpodnikateľskejčinnosti.Navrhovateľsatiežnestotožnilstvrdenímodporcu,žeodvolanímnapadnuté
rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho

konania vo výške 34,95 eur za úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k podaniu odporcu, spolu s
režijným paušálom.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.
s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním

napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ohľadne výrokov o priznaní nároku

navrhovateľovi a vo výroku o trovách konania, a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie vo
veci, vykonané dôkazy správne podľa § 132 O. s. p. vyhodnotil a rozhodnutie náležite podľa § 157 ods.

2 O. s. p. odôvodnil.

Okresný súd návrh navrhovateľa správne právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).Okresný súd správne zmluvu o úvere uzavretú medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako
veriteľom zo dňa 11. 11. 2011 považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Okresný súd dostatočným spôsobom

odôvodnil aj svoj záver, prečo uvedenú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ako
aj záver, že i keď je v Zmluve o úvere uvedené, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon
povolania, len na základe takejto skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že zmluvy nemá spotrebiteľský
charakter tak, ako tvrdí odporca v odvolaní, pokiaľ odporca uvedenú skutočnosť nepreukázal. Pokiaľ
navrhovateľ uvedenú skutočnosť spochybnil a tvrdil, že bol výsluhovým dôchodcom, nie je možné uveriť

tvrdeniu odporcu, že Zmluva o úvere bola uzavretá za účelom výkonu povolania. Aj zo samotného
charakteru Zmluvy je zrejmé, že ide vopred pripravenú formulárovú zmluvu. Navyše od 01. 05. 2014
nadobudol účinnosť zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný aj zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, a to konkrétne ust. § 52 ods. 2 OZ, kde na konci sa pripojila veta, že na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Nakoľko Občiansky zákonník k
tomuto ustanoveniu nemá prechodné ustanovenia, od účinnosti tohto zákona platí, že na spotrebiteľské
vzťahy sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s odvolacou námietkou odporcu, že uvedená zmluva o úvere
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a že na daný vzťah bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Rozsudok okresného súdu v tomto rozsahu nie je možné považovať za
nepreskúmateľný. Navrhovateľ jednoznačne má postavenie spotrebiteľa, vzájomný vzťah účastníkov
je občiansko-právnym vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať a vždy prednostne použiť ustanovenia

Občianskeho zákonníka, a to aj v súlade s uplatnením právnych noriem a cieľom ochrany spotrebiteľa.
Pokiaľ medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva o úvere, takúto zmluvu je potrebné
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku správne poukázal aj na závery vyplývajúce z ust. § 11 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Došiel k správnemu právnemu záveru,
že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonné náležitosti uvedené v § 9 citovaného

zákona, a to predovšetkým dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ako aj ročnú percentuálnu mieru
nákladov, v dôsledku absencie daných náležitostí s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) citovaného
Zákona, takýto spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd
preto správne zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 346,- eur ako sumy, ktorú navrhovateľ zaplatil

odporcovi nad rámec poskytnutého úveru (350,- eur), keďže tento spotrebiteľský úver bolo potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto nebol dôvod zo strany navrhovateľa zaplatiť odporcovi
696,- eur. Okresný súd v rozhodnutí riadne odôvodnil aj priznané úroky z omeškania, preto odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 346,- eur s príslušenstvom potvrdil ako vecne správny.

Rozsudok okresného súdu odvolací súd potvrdil aj vo výroku o troch konania. Okresný súd správne o
trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O. s. p. kde navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci úspech síce čiastočný, ale jeho neúspech bol len v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu
trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na §
142 ods. 1 O. s. p. keď navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal
náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 13a
ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) vo výške odmeny za jeden úkon právnej
služby 26,56 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky), ako aj režijný paušál vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky)
spolu 34,95 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.