Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/61/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214115
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Čechovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412214115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Čechovičovou, v

právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsažalobnýmnávrhomdoručenýmsúdudňa27.09.2012domáhal,abysúdzaviazalodporcu

k zaplateniu náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1051,08 eura,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre vymoženie
peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX, povinným U. D., M.. XX.XX.XXXX, v zákonom stanovenej lehote.

Svoj návrh odôvodnil obavami o právny a faktický osud pohľadávky, pre ktoré podal na príslušný

exekučný súd návrh na zmenu exekútora postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorému
bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd bol, v zmysle platnej právnej
úpravy, povinný rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Vzhľadom na to, že exekučný súd nerozhodol o tomto návrhu v
zákonom stanovenom čase, pričom počas tohto obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, zapríčinil svojou nečinnosťou zbytočné prieťahy v konaní.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktoré vyústili do

porušenia jeho práv a spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
03.05.2012 o zmene súdneho exekútora. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si preto uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, vznikla vo výške 70 eur na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, v
sume 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému, v sume 50 eur na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a vo výške 15 eur na administratívne spracovanie textovurgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje ako aj kontrolu stavu konania na
exekučnom súde.

Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako
adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho základných práv, pretože samotné konštatovanie ich porušenia,
nie je dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
navrhovateľ analogicky z doktríny prijatej ústavnej súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške

20.000 Sk, t.j. cca 663,88 eura. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
sumu 1051,08 eura.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak do podania návrhu odporca

pozitívne nereagoval.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2013, v ktorom žiadal, aby
súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.

Na nariadené pojednávanie sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania
mal riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 14.03.2014 žiadal o zrušenie
nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a z tohto dôvodu aj o prerušenie
konania vedeného tunajším súdom až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým
podaním zo dňa 14.03.2014 a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Nakoľko účastníci konania svoje elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu v
zákonom stanovenej lehote nedoplnili, súd na tieto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1 Ndc 6/2011 zo dňa 15.04.2011, neprihliadal.

Podľa§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)súdprejednalvecvneprítomnostiúčastníkov
konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho
spisu, s obsahom spisu Okresného súdu v Malackách sp. zn. 23Er 8260/2008 a zistil nasledovný
skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er 8260/2008 je zrejmé, že dňa 03.04.2007

Okresný súd Bratislava IV vydal poverenie č. XXXX XXXXXX, ktorým poveril súdneho exekútora
Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom Vazovova 9, Bratislava, vykonaním exekúcie na základe rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, č. SR 1007/06 zo
dňa 21.04.2006, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 25. 750 Sk s príslušenstvom, v prospech
navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému. Dňa 09.10.2006 Okresný súd v Malackách potvrdil, že

prijal predmetnú vec pod sp. zn. 23Er 8260/2008. Dňa 06.10.2010 bol súdu doručený elektronicky návrh
oprávneného na zmenu exekútora. Súd uznesením zo dňa 14.10.2010 vyzval na zaplatenie súdneho
poplatku za elektronické podanie. Dňa 28.10.2010 pôvodný súdny exekútor zaslal súdu vyčíslenie
trov exekúcie a exekučný spis EX XXX/XXXX. Uznesením č.k. 23Er 8260/2008, EX XXX/XXXX zo
dňa 03.05.2012, právoplatným dňa 02.06.2012, súd rozhodol tak, že žiadosti oprávneného o zmenu

exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom
Záhradnícka 62, Bratislava.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky zákona č. 460/1992 Z.z., každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť)
čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie, ale stačí
preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená

škoda. Predpokladmi zodpovednosti štátu, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu musia byť tieto tri predpoklady splnené súčasne.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej
škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité
zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v
majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná

škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to,
aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže

mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, súd
v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý

bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Súd vyhodnotil listinné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že
návrhu nie je možné priznať úspech.

K podmienke predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne v zmysle § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., súd poukazuje, že navrhovateľ sa obrátil so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na odporcu a podľa vyjadrenia odporcu mu boli skutočne
doručené prvé žiadosti navrhovateľa dňa 23.04.2012, z čoho vyplýva, že návrh podal navrhovateľ na

súde skôr, ako uplynula 6 - mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, avšak ku dňu rozhodovania súdu o
návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a došlo zároveň k uplynutiu
tejto lehoty.

Súd konštatuje, že exekučný súd v predmetnej veci nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu

exekútora v zákonom ustanovenej 30-dňovej lehote od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora, nakoľko bol návrh na zmenu exekútora doručený elektronicky súdu dňa 06.10.2010 a súd
rozhodol o tomto návrhu až uznesením č.k. 23Er 8260/2008, EX XXX/XXXX zo dňa 03.05.2012.
Súd pritom vychádzal z ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého lehota na
rozhodnutie o zmene exekútora je 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Z uvedeného avšak nemožno automaticky vyvodiť záver, že zo strany exekučného súdu došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, pretože nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa považuje za
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na platnú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Súd zároveň dáva do
pozornosti, že navrhovateľ nepreukázal svoj aktívny postoj v záujme odstránenia údajných prieťahov v

exekučnom konaní, pretože súd nemal za preukázané, že navrhovateľ podal v predmetnom exekučnom
konaní sťažnosť na prieťahy.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať ústavný

súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad

by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

V tejto súvislosti súd udáva, že i keď exekučný súd urobí v exekučnom konaní úkon po zákonom
stanovenej lehote, nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k

nesprávnemu úradnému postupu. Aj v prípade, že by bol daný nesprávny úradný postup súdu,
navrhovateľ nepreukázal vznik škody a ani nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej nesprávnym úradným
postupom.

Čo sa týka majetkovej škody vyčíslenej navrhovateľom, pri označení vynaložených nákladov vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávky v spornom období nie sú špecifikované konkrétne úkony,
jedná sa len o všeobecnú činnosť a nie je zrejmá akákoľvek súvislosť s predmetným exekučným
konaním s poukazom na tvrdené zbytočné prieťahy v konaní. Vyčíslenie škody nebolo v tomto prípade
podložené žiadnymi dôkazmi. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané pohľadávky vinformačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu byť zvýšené
v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného
poriadku taktiež vyplýva, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do

času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho
exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo
dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní
pohľadávky, na ktorú mal poverenie. Súd má ďalej za to, že samotné vyčíslenie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch navrhovateľom, možno pokladať za mechanické odôvodňovanie na základe pomeru

z označených nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa názoru súdu neobstojí, keďže
vôbec nezohľadňuje konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu.

Záverom, pre absenciu jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorý ustanovuje zákon č. 514/2003 Z.z.,
a to nesprávneho úradného postupu v tejto právnej veci, ktorú skutočnosť navrhovateľ nepreukázal, v

dôsledku čoho tak následne nepreukázal ani existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou, súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodne podaný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na cit. ustanovenie zákona, súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.