Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4XECdo/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505203218
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sakálová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8505203218.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
advokát a konateľ, proti povinnému P., bývajúcemu v U., o vymoženie 2.867,95 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5 Er 300/2005, o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2012 sp. zn. 6 CoE 215/2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 18. júna 2012, č.k. 5 Er 300/2005-17 exekúciu vedenú na
základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia (ďalej len „notárska
zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodol podľa § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm.
g/, a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 22

ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica
nie je vykonateľný exekučný titul. Súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného Mgr. Tomáš Kušnír,
advokát splnomocnený povinným, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo
možné predpokladať. Súd bol toho názoru, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani
na základe plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Povinný nevyslovil súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnil inú osobu priamo v predtlači zmluvy o úvere.

Bola mu tak odňatá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere a obsah notárskej zápisnice. Súd poukázal
na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, keď zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Keď exekúciu možno viesť len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný tak po stránke formálnej ako aj materiálnej a o taký titul v danej veci nešlo, exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. Návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora nevyhovel vzhľadom
na rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Súd zároveň podľa § 251 ods. 4

O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania a že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Prešove uznesením z 28. septembra 2012 sp. zn. 6 CoE 215/2012, napadnuté uznesenie
potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Mal v súlade s názorom súdu prvého stupňa za to, že právny úkon zastupovania vzhľadom
na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom, a preto vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu ide o absolútnuneplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní
notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba,
ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinného. Návrh na prerušenie odvolací súd zamietol ako

neopodstatnený. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnená nemala v konaní úspech a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Uvedenéuznesenieodvolaciehosúduvovýroku,vktoromodvolacísúdpotvrdilprvostupňovéuznesenie

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, napadla oprávnená dovolaním (podľa obsahu
podaného dovolania), v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237
písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3.
oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. sa v konaní dopustili inej vady
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne
zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované prejudiciálne otázky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po

zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá
O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako

päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou
dovolateľkou - viď. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013,
1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013,
4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013,
8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v

týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo
vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods.
7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení

s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.