Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/64/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898296
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1202898296.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci

navrhovateľov: X./. Q.. N. K., Y.. X.XX.XXXX , E. Z. XXXX/XX, E., zast. SODOMA VULGAN, spol. s r.o. ,
advokátska kancelária, Kominárska 2,4, Bratislava, IČO : 47 254 084 2./ A. K., Y.. X.X.XXXX, E. E.- B.,
proti odporcovi: Q.. G. C., F.., Y.. XX.X.XXXX ,E. Ď. XXXX/X, E., zastúpený JUDr. Danou Podhradskou,
advokátkou so sídlom Estónska 16, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď z nájmu bytu na Drieňovej 37 danej Ing. Vladimírom Sirotkom - ACTORIS
SYSTEM v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm d) Občianskeho zákonníka dňa 11.12.2001
navrhovateľom je neplatná.

Navrhovateľom v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov konania a navrhovateľovi v 1.rade sa
nepriznáva náhrada trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1. a 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 13.03.2002 domáhali vydania rozhodnutia,
ktorýmbysúdurčilneplatnosťvýpovedeznájmubytunachádzajúcehosanaDrieňovejul.37vBratislave
danej Ing. Vladimírom Sirotkom - ACTORIS SYSTEM v zmysle ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d.)
Občianskeho zákonníka zo dňa 11.12.2001.

Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli, že odporca sa listom doručeným dňa 20.12.2001 domáhal

vypratania bytu na Dreňovej 37 na základe výpovede z nájmu bytu v zmysle § 711 ods.1 písm. d.)
Občianskeho zákonníka zo dňa 11.12.2001, z dôvodu, že navrhovatelia neplatili nájomné a úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu čas ako tri mesiace , neoprávnene užívali miestnosť, kde
je umiestnený rozvádzač kotolne a predsieň, kde sú rozvádzače elektroinštalácie pre celú budovu a
neoprávnene odoberali plyn od roku 1995. Svoj návrh v tejto časti odôvodnili tým, že tvrdenia odporcu
o neplatení sú zavádzajúce, pretože sa nikdy nevyhýbali plneniu svojich povinností, nájomné a služby
spojené s užívaním bytu pravidelne platia o čom svedčia aj priložené listinné dôkazy a skutočnosť,

že až na základe ich žiadosti v roku 1994 im hlavné mesto SR Bratislava vystavilo výpočtový list na
úhradu nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu. Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že na základe
listov a osobných návštev u primátora Kresánka im bol vypracovaný dodatok č.1 ku kúpnej zmluve
č. 4-94-0-66-8/Ši zo dňa 16.05.1995, ktorý dopĺňa článok č. 5 kúpnej zmluvy s uvedením presnej
špecifikácie predmetného bytu. Dňa 6.1.1995 bola odporcovi zaslaná žiadosť navrhovateľov o výpočet
úhrady za služby spojené s užívaním bytu podľa platných predpisov, v ktorom ho zároveň upozornili na
nedostatky poskytovaných služieb a vady bytu. Ďalej uvádzajú , že odporca im doposiaľ nedoručil

nájomnú zmluvu v súlade so zápisnicou z odovzdania a prevzatia projektovej a technickej dokumentácie
ako aj fyzického odovzdania a prevzatia objektu bývalej prevádzkarne ObNV Bratislava II v areáli
na Drieňovej ul. č. 37 zo dňa 9.11.1993. V tejto zápisnici je uvedený výpočet jednotlivých miestností
nachádzajúcich sa na prvom poschodí s popisom ich stavu.Navrhovatelia ďalej uviedli, že napriek tomu, že dňa 18.10.1994 požiadali magistrát o kúpu predmetného
bytu bol objekt predaný odporcovi dňa 27.4.1995, ktorý má vlastný byt na Ďatelinovej 9 a v objekte

na Drieňovej 37 mal prenajaté iba nebytové priestory. Preto na Okresnom súde Bratislava II podali dňa
16.4.1997 pod č.k. 19C/114/1997 návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Navrhovatelia poukazujú
na skutočnosť, že odporca sústavne porušuje osobitné ustanovenia o nájme bytu v zmysle občianskeho
zákonníka, tým, že im nezabezpečuje plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Navrhli
svojmu návrhu vyhovieť.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu a k návrhu na
vydanie predbežného opatrenia uviedol , že s návrhom nesúhlasí a dôvody uvádzané v predmetnom
návrhu sú nepravdivé. Poukázal na to, že odporca rieši bývanie navrhovateľa v nehnuteľnosti na
Drieňovej ulici 37 od r. 1993 a celkom predložil navrhovateľovi minimálne štyri nájomné zmluvy.
Navrhovatelia odmietli podpísať nájomnú zmluvu a nájomné platia podľa svojho uváženia. Hlavné

mesto SR Bratislava predala predmetnú nehnuteľnosť na Drieňovej ul. 37 odporcovi kúpnou zmluvou č.
4-94-0-66-8/ši zo dňa 20.10.1994. v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pred uzavretím
zmluvy bol prevod vlastníctva schválený mestským zastupiteľstvom. V čase výpočtového listu , t.j. dňa
4.5.1995 , na ktorú sa navrhovateľ v 1. rade odvoláva v návrhu , bola už budova vrátene bytu predaná
odporcovi kúpnou zmluvou č. 4-94-0-66-8/Ši zo dňa 20.10.1994. Aj keď navrhovateľ napadol vklad

vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy , bolo vlastníctvo zavkladované pod V-5207/94 s účinnosťou ku
dňu 27.04.1995. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosť na Drieňovej 37 vôbec nebola kolaudovaná v tej
podobe, že na jej prízemí sa nachádza byt. Kolaudačným rozhodnutím bola určená na užívanie ako
Klub mládeže v Bratislave, na účel občianskej vybavenosti.

Navrhovateľ v 1.rade vo svojom prednese v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu a navrhol mu
vyhovieť. Navrhovateľka v 2. rade sa taktiež pridržala podanému návrhu a navrhla mu vyhovieť. Zároveň
a si obidvaja uplatnili trovy konania a navrhovateľ v 1. Rade aj trovy právneho zastúpenia.

Právny zástupca navrhovateľa v 1. rade vo svojom prednese poukázal , že nie je sporné medzi

stranami, že pán Jarábek so svojou rodinou užíval priestory od roku 1990 v dobrej viere ako byt a
za tieto priestory, za ich užívanie, hradil aj všetky platby spojené s užívaním. V roku 1990 za vtedy
účinného OZ právo užívať byt v zmysle § 152 a nasl. , na základe ktorého pre užívanie bytu bolo
potrebné, aby existovalo rozhodnutie o pridelení bytu a dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu. Pričom
takéto dokumenty boli hlavným mestom vydané a v zmysle týchto dokumentov Ing. Jarábek aj s rodinou

predmetnépriestoryužívaliakobyt.NovelouOZvroku1992došlokzmene,pričomdovtedajšiespojenie
užívanie bytu sa zmenilo na nájom bytu. Konkrétne je to premietnuté v § 871 ods. 1 OZ. V zmysle
uvedeného, keď došlo k predaju nehnuteľnosti nájom, ktorý vznikol tak ako bol opísaný a tento nájom
nevyžadoval písomnú formu nájomnej zmluvy, prešiel na nového vlastníka nehnuteľnosti v rovnakom
rozsahu práv a povinností. Nakoľko sa jedná o dvojstranný právny úkon nie je možné, aby si obsah tohto

úkonu jednostranne nový vlastník upravoval, čiže v zmysle pôvodného nájmu bol Ing. Jarábek s rodinou
povinný hradiť platby vo výške ako ustanovoval platobný výmer a oprávnený užívať priestory, kde bol
umiestnený rozvádzač kotolne v predsieni tak ako ich užíval dovtedy. K podpisu inej nájomnej zmluvy
nedošlo a nedošlo ani k zmene pôvodného nájomného vzťahu , teda zo strany pána Jarábka neboli
porušené povinnosti vyplývajúce z nájmu , ako ich uvádza odporca , a nedošlo k naplneniu výpovedných

dôvodov v zmysle ako ich uvádza odporca. Navrhol, aby súd návrhu vyhovel pre prípad úspechu si
uplatnil trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Odporca sa vo svojom prednese v plnom rozsahu pridržal písomného vyjadrenia , k veci uviedol , že
navrhovatelia vr oku 2005 opustili tento priestor , majiteľa neinformovali , neudali miesto pobytu ani

priestor neodovzdali. Užívali ho až doteraz a za toto obdobie 10 rokov neplatili žiadne úhrady. V podstate
súhlasia s tým, že výpoveď je neplatná, lebo tam byt nie je .

Právna zástupkyňa odporcu vo svojom prednese uviedla, že v tomto súdnom spore je rozhodujúce či
navrhovateľaodporca súvovzťahu nájomcaaprenajímateľ bytu naDrieňovej37.Navrhovateliatakýto

dôkaz nepredložili. V konaniach, na ktoré poukázali bolo preukázané, že takýto vzťah neexistuje, že
navrhovateľ nie je vo vzťahu k odporcovi nájomcom. Má za to, že súd musí v tomto konaní konštatovať,
že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 11.12.2001 uplatnená jej klientom je neplatná práve pre túto okolnosť,žepriestoružívanýnavrhovateľminebolbytom.Natejtovýpovedinetrvajú,pretožejeprávneirelevantná.
Žiadala návrh zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnila trovy právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zaslanie výpovede
z nájmu bytu, výpoveď z nájmu bytu zo dňa 11.12.2001, kópie poštových poukážok , žiadosť o vydanie
dohody a odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 28.06.1994, žiadosť o kúpu bytu zo dňa 18.10.1994, predaj
bytu - sťažnosť mestskému kontrolórovi z 02.11.1994, výpočtový list pre výpočet nájomného a služieb
zo dňa 04.01.1995, kúpna zmluva č. č. 4-94-0-66-8/Ši , dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve č. 4-94-0-66-8/

Ši, uzatvorenej podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
zo dňa 16.5.1995, oznámenie zo dňa 06.01.1995, druhá upomienka k zaplateniu - vypratanie
priestorov zo dňa 27.01.1995, výzva k vystaveniu faktúry zo dňa 15.2.1995, zápisnica z odovzdania a
prevzatia projektovej a technickej dokumentácie ako aj fyzického odovzdania a prevzatia objektu bývalej
prevádzkarne ObNV Bratislava II v areáli Drieňovej u. č. 37 zo dňa 9. 11.1993, upomienka, výzva k
zaplateniu, sprístupnenie priestorov, vrátenie platby zo dňa 28.2.1995, nájomná zmluva - stanovisko,

oznámenie z inšpektorátu bezpečnosti práce zo na 8.9.1997, návrh opatrení za zníženie spotreby palív
a tepla v budove Actoris systému zo dňa 14.01.1998, skúška sústavy ústredného vykurovania a zistil
tento skutkový stav:

Navrhovateľovi v 1.rade bol 2 zo 29.11.1990 pridelený služobný byt na Drieňovej 37 v Bratislave ,

prízemie, pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva . Byt bol navrhovateľovi v 1. rade pridelený
Prevádzkarňou Obvodného národného výboru Bratislava , Mlynské luhy 19, Bratislava. Podľa zápisu o
odovzdaní a prevzatí bytu bol tento navrhovateľovi v 1. rade odovzdaný do užívania 25.11. 1990.

V liste Obvodnej prokuratúry II zo dňa 13.7.1995, ktorý bol adresovaný navrhovateľke v 2. rade bolo

uvedené ,, z Vami predložených dokladov ( výmer o pridelení služobného bytu číslo 100/90/453 zo dňa
29.11.1990, v dohode o odovzdaní a prevzatí bytu ) vyplýva, že bývalá organizácia ObNV Bratislava
II - Prevádzkareň Vám v predmetnom objekte pridelila služobný byt. Tento postup Prevádzkarne bol
nezákonný. Povinnosťou organizácie Prevádzkareň bolo pred pridelením služobného bytu požiadať
príslušný stavebný úrad o zmenu účelu užívania predmetných priestorov , ktoré užívate ako byt. “

Tunajší súd v konaní č.k. 12C/78/2010 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o uloženie povinnosti
zabezpečiť predaj bytu, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a predmet konania tvorí tá
istá nehnuteľnosť, rozhodol rozsudkom sp.zn. 12C/78/2010-683 zo dňa 29.3.2012 , ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.2.2014 v spojení z rozsudkom KSBA č.k. 14Cd 334/2012-731 zo dňa 17.12.2013.

V odôvodnení tohto rozsudku na strane 7, súd uvedené : ,, u vykonaného dokazovania mal súd
preukázané , že v objekte na Drieňovej 37 v Bratislave, ktorý bol kolaudovaný ako objekt občianskej
vybavenosti - "Klub mládeže v Bratislave", nikdy nebol projektovaný, ani kolaudovaný ako obytný dom
s bytom, resp. objekt občianskej vybavenosti s domovníckym bytom. Nebytové priestory v objekte
boli síce prispôsobené na bývanie, s odstupom času však už nie je možné zistiť, pre koho a na aké

časové obdobie mali byť tieto priestory upravené na bývanie. Projektová dokumentácia sa nezachovala.
Je pravdepodobné, že v období po kolaudácii objektu došlo k úprave nebytových priestorov na
bývanie. Právne však nikdy neprebehlo správne konanie na vyňatie tohto upraveného priestoru z
nebytového priestoru a jeho prekvalifikovanie na bytové priestory, ktorými by sa právne zosúladil fyzický
s právnym stavom.. Tento stav zotrvával aj v čase, kedy boli nebytové priestory upravené na bývanie

navrhovateľovi poskytnuté na bývanie. Navrhovateľ upravené nebytové priestory užíva od roku 1978.
Doklad vydaný riaditeľom SÚV MV SZM ako výmer o pridelení služobného bytu je bez jednacieho
čísla, nespĺňa náležitosti Rozhodnutia o pridelení bytu. Takýto výmer je neplatný aj z dôvodu, že
podľa Zásad zriaďovania a činnosti drobných prevádzkarní národných výborov schválených Vládou SR
dňa 05.11.1987 uznesením č. 246, článok I, bod 2/ prevádzkarne nemali právnu subjektivitu. Platným

spôsobom bolo možné prideliť byť iba právnym úkonom predsedu ObNV Bratislava II. Odovzdanie a
prevzatie nebytových priestorov upravených na bývanie sa uskutočnilo medzi inštitúciou, ktorá nemala
právnu subjektivitu a ešte aj v čase pred vydaním výmeru. Z uvedeného vyplýva, že priestory ním
užívané neboli kolaudované ako byt, navrhovateľovi preto nemohlo vzniknúť právo užívať byt podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991 jednak z dôvodu, že ide o priestory, ktoré

nie sú bytom a taktiež z dôvodov uvedených vyššie, a to na základe nulitných neplatných dokladov. Súd
v danom prípade dospel tiež k záveru, že je bezpredmetné odvolávať sa na Zákon č 182/1993 Z. z.,
nakoľko priestory, ktoré nikdy v právnom slova zmysle nie sú bytom sa nemôžu stať bytom služobným
a neskôr ani bytom obecným. U navrhovateľa preto nemohlo vzniknúť právo osobného užívania bytu,pretože toto právo nemohlo vzniknúť k nebytu. Navrhovateľovi nikdy nebol príslušným orgánom platne
pridelený byt a ním obývaný priestor ak byt právne neexistoval, nikdy tieto priestory neboli ako byt
kolaudované a navrhovateľ nemá žiadne právo k týmto priestorom, ktoré považuje za byt, ale bytom

nie sú. Navrhovateľovi nevzniklo právo osobného užívania, preto sa ani nemalo čo (chýbajúce právo)
pretransformovať k 01.01.1992 na nájom podľa § 871 Občianskeho zákonníka. “

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 14Co/334/2012-731 zo dňa 17.12.2013 uviedol ,,
súd prvého stupňa v konaní vykonal dokazovanie ohľadne ustálenia skutkovej otázky, či priestory,

ktoré navrhovateľ a jeho rodina užívali, predstavujú byt ako samostatný predmet občianskoprávnych
vzťahov, a v napadnutom rozsudku v súlade so zisteným skutkovým stavom správne skonštatoval,
že v konaní nebolo predložené právoplatné kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu, ktoré by sa
týkalo bytu na Drieňovej ul. v objekte bývalého Klubu mládeže. V jedinom predloženom kolaudačnom
rozhodnutí, týkajúcom sa tohto objektu, sa konštatuje, že celá budova je skolaudovaná na účely
občianskej vybavenosti. Žiadny byt (súbor miestností na základe rozhodnutia stavebného úradu trvalo

určených na bývanie) sa v tomto relevantnom rozhodnutí nespomína.

Je potrebné si uvedomiť, že byt predstavuje samostatnú nehnuteľnú vec, odlišnú od budovy, v ktorej
sa nachádza. Na to, aby sa určité priestory mohli označiť ako byt a bolo možné s nimi nakladať
ako so samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, je tu potrebná ingerencia príslušného

stavebného orgánu (orgánu príslušného na vydanie kolaudačného rozhodnutia), teda zásah štátneho
orgánu, ktorý by určitej skupine miestností dal status veci v právnom zmysle slova, čo sa však v
tomto prípade nestalo. Aj keď miestnosti boli využívané navrhovateľom ako byt, a pojmovo tak boli
označované aj v mnohých písomnostiach, ktoré navrhovateľ predložil súdu, tieto listiny osvedčovali len
skutkovéokolnosti(tedaženavrhovateľmiestnostiobýval),avšakneosvedčujúprávnepostavenietýchto

miestností ako samostatnej veci tak, aby sa s ňou mohlo nakladať v rámci občianskoprávnych vzťahov
odlišne od celej budovy na Drieňovej ulici. Sú teda právne irelevantné. Byt nefiguruje ako samostatná
nehnuteľnosť ani na liste vlastníctva, hoci ako byt by musel byť takto zapísaný.

V stanovisku Krajskej prokuratúry Bratislava II zo dňa 3.2.2015 číslo Kc 329/14/1100-9 na strane 8 je

uvedené ,, právna definícia pojmu ,,byt“ je v súčasnosti vymedzená v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré je obsahovo totožné s ustanovením
zákona § 62 č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, ktorý zákon bol s účinnosťou od 01.01.1992
zrušený zákonom č. 509/1991 Zb. Aj v období kolaudácie objektu na Drieňovej 37 v Bratislave
sa na právnu kvalifikáciu bytu vyžadovalo rozhodnutie stavebného úradu. Existencia právoplatného

rozhodnutia stavebného úradu, ktorým by došlo k prekvalifikovaniu navrhovateľom užívaných priestorov
na byt, nebola v konaní preukázaná. Z uvedeného dôvodu sú preto nedôvodné námietky vo vzťahu
k odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj ochrana legitímneho očakávania navrhovateľa,
že na stane vlastníkom resp. minimálne nájomcov bytu. Súdy v konaní správne ustálili, že neprebehlo
správne konanie na prekvalifikovanie na bytové priestory. Pokiaľ by tzv. domovnícky byt mal byť bytom v

budove,,Klubumládeže“,muselibydôjsťkrozhodnutiustavebnéhoúradupodľa§85ods.1Stavebného
zákona o zmene v užívaní stavby, čo sa nestalo. Rovnako sa stotožňujem s tým, ako súdy vyhodnotili
doklad vydaný riaditeľom SÚV MV SZM - výmer o pridelení služobného bytu, ako nespĺňajúci náležitosti
rozhodnutia .“

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo
súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento
účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom byru, ak

nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s zžívaním bytu dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal
byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na ustálenie skutkových otázok, že v tomto prípade sa
nejedná o byt, ako aj vzhľadom na nemožnosť aplikácie zákona č. 182/1993 Z. z., súd dospel k záveru,
že nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy k týmto priestorom v objekte na Drieňovej 37

v Bratislave, a teda keďže nájom nevznikol nemohlo k dôjsť ani k jeho vypovedaniu zo strany odporcu
(vlastníka nehnuteľnosti). S poukazom na rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 12C/78/2010-683, rozsudku
KSBA 14Co 334/2012-731, listu Krajskej prokuratúry zo dňa 3.2.2015 vyplýva, že v objekte na Drieňovej
37 v Bratislave sa nenachádza byt. V zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, keďže
prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu a tieto priestory nikdy bytom neboli , nemohol dať preto

odporca navrhovateľom výpoveď z nájmu bytu . Súd preto vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako
aj vyššie citovaným rozhodnutiam návrhu navrhovateľom vyhovel.

Keďže navrhovatelia si nevyčíslili v zákonom stanovej lehote v zmysle § 151 ods. 1. O.s.p. trovy konania
a navrhovateľ v 1. rade trovy právneho zastúpenia sud im v zmysle § 151 ods. 2. O.s.p. trovy konania
navrhovateľom v 1. rade aj trovy právneho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.