Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlata Simková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216171
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114216171.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
N. XXXX/X, XXX XX W., št. občan B., právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlomKubániho16,Bratislava,ozrušenierozhodcovskéhorozsudkuaurčeníneprijateľnostizmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/225/2014-103 zo
dňa 10.06.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o určení neplatnosti zmluvných podmienok
v bodoch 8.4. a 8.1. Dohody.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku vydaného Slovenským arbitrárnym súdom zn. 82/03/14 z 01.04.2014 a zrušil uvedený

rozhodcovský rozsudok. Zároveň určil, že zmluvná podmienka v bode 8.4. zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2012 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom v znení:

„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí
služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzajomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy

oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku
2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu
je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkom. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa
článku 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to

ku dňu uskutočnenia revolvingu podĺa článku 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti zmluvy. Rozdiel bude
uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 žiadosti/zmluvy.“, je neplatná.Ďalej napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka v bode 8.1. zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2012 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom v znení:

„Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75- Eur a b)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08-
Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.“, je neplatná.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 624,82- €, na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. z/ 5, § 544 Občianskeho
zákonníka, §§ 3, 4, 40 zák. č. 244/2002 Z.z., účinného k 01.04.2014, § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Konštatoval, že predmetom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 82/03/14 z 01.04.2014
je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v bode 8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom
úvere.

Súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenie sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ, možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol akokoľvek do jej textu zasiahnuť. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za dôvodný považoval návrh v časti zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru aj o
tom, že zmluvné podmienky uvedené v bode 8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v zmysle ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť uvedenej
zmluvnej podmienky vyhodnotil súd nielen v samotnom predmete tohto dojednania v jeho cene, ale aj

v okolnostiach uplatňovania tohto ustanovenia.

Z výpovede Moniky Molitorisovej pôsobiacej vo funkcii finančného agenta u žalovaného nesporne
vyplynulo, že uvedená podmienka sa uplatní aj v prípade, ak spotrebiteľ počas trvania zmluvného vzťahu
uvedenú službu nevyužije, pričom žalovanému pri nevyužití uvedenej služby nevzniká povinnosť takto

zaplatený poplatok spotrebiteľovi vrátiť.

Prvostupňový súd dospel k tomu, že celá konštrukcia služby odkladu splátok a odplaty za ňu tak, ako
je uvedený v bode 8 zmluvy je neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa a preto ako
neprijateľná je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná. Tento záver zodpovedá skutočnostim, že

podľa dojednania si žalovaný ako veriteľ odplatu vyúčtuváva v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na
to, či žalobca ako dlžník bude mať o takúto službu záujem alebo nie, resp. či mu bude poskytnutá ale
nie a na jej poskytnutie nemá žalobca ako dlžník podľa dojednania právny nárok, pričom odmena ako
taká je neprimerane vysoká, keďže obsahuje sumu troch splátok úveru, ktoré môžu byť odložené.

Uvedená zmluvná podmienka môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie
bez reálneho protiplnenia, čím spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa, preto súd žalobnému návrhu v uvedenej
časti vyhovel.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia, za 6 úkonov právnej pomoci 1 cestovné + sstrata času + 20 % DPH, spolu vo výške 624,82
eur.Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti výrokov o určenia neprijateľných zmluvných podmienok a
vo výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie v zákonom stanovenej lehote, ktorým žiadal o

zrušenie rozsudku v napadnutom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

V odvolaní namietal, rozpor so zákonom pokiaľ ide o zákonnosť dôvodov rozhodnutia a prípustnosť
takého rozhodnutia v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd návrh v časti o určenie

neprijateľnosti mal buď zamietnuť, alebo vylúčiť na samostatne konanie. Napádal nepreskúmateľnosť
záverov, v zmysle ktorých majú byť súdom označené časti Dohody o poskytnutí služby neplatné
pre neprijateľnosť. Chýbajú preukázané skutočnosti vo vzťahu k označeným ustanoveniam dohody o
poskytnutí služby, právne posúdenie zo strany súdu a spôsob, akým sa súd vyporiadal s vyjadrením
žalovného. Závery súdu ohľadne určenia neprijateľnej podmienky vychádzajú z posudzovania
ekonomickej stránky resp. dôsledkov uzavretia danej dohody o poskytnutí služby pre prípad, kedy

spotrebiteľ svoje právo podľa dohody o poskytnutí služby nevyužije. Z rozsudku nevyplýva zdôvodnenie,
ako skutočnosť, že niekto nevyužije svoje oprávnenie, zhoršuje jeho pozíciu. Výkon oprávnenia predsa
druhá strana nemôže žiadnym spôsobom vynucovať. Skutočnosť, že Dohoda o poskytnutí služby je
na tej istej listine, ako samotná zmluva o revolvingovom úvere neznamená v zmysle právnej úpravy
automatický záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Z rozsudku nevyplýva,

ako súd zistil a či vôbec posudzoval povahu ním označenej podmienky ako individuálnej alebo nie.
Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom, a jej vznik nie je podmienkou vzniku zmluvy o
úvere a teda má právnu povahu individuálneho dojednania. V prípade žalobcu bolo uzavretie dohody
slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich, ktoré aj využil.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že dohodu musel uzavrieť. Súd bez akéhokoľvek skutkového

a právneho záveru v rozhodnutí uvádza, že protiplnením je odklad splatnosti a teda keď nedôjde k
jeho poskytnutiu, tak sa zhoršuje postavenie spotrebiteľa. Žiadny predajca (dodávateľ) nemá možnosť
ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie.

Žalovaný ďalej napádal rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal,

že vzdialenosť medzi sídlom súdu a sídlom právneho zástupcu je 54 km, čo znamená, že pri účasti na
jednom pojednávaní ide spolu o 108 km. Súd bez zdôvodnenia vychádzal zo vzdialenosti 2x 60 km,
čo odporuje reálnemu stavu. Žalovaný napádal rozsudok aj z dôvodu, nesprávneho vyčíslenia celkovej
náhrady. Jednotlivé položky uvádzané súdom nedávajú súčet zodpovedajúci priznanej náhrade.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 87,52- Eur.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie

pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 04.04.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného, okrem
výroku o trovách konania, nie je dôvodné.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, aktieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané (§ 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ).

Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch).

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
(s odkazom na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi (§ 3 ods. 3 a ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá
podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej
zmluve (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Vo vzťahu k III. a IV. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že zmluvné
podmienky v bode 8.4. a 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. 830045274 zo dňa 26.06.2012 uzavretej
medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom v znení uvedenom v predmetnom výroku, sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o tieto výroky, súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne

právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi
tam uvedenými v zmysle § 219 a k odvolacím námietkam žalovaného len na doplnenie konštatuje:

Súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa so žalobou a s jej prílohami,

t. j. so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.06.2012, výpoveďou žalobcu,
výpoveďou svedkyne V. V. správne zistil skutkový stav veci. V súvislosti s tým správne konštatoval, že v
danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, k čomu odvolací súd len na doplnenie konštatuje, že zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú, a
ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani sporná. Preto je potrebné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.Zmluva o úvere, aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, sa zaraďujú medzi konsenzuálne kontrakty, a teda
nároky (práva a povinnosti) účastníkov právneho úkonu vznikajú uzavretím zmluvy. Preto všetky práva
a povinnosti musia byť jasne a zreteľne stanovené pri vzniku zmluvy, teda okamihom jej uzavretia.

Žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že pre úver sa rozhodol z dôvodu, že sa ocitol vo finančnej tiesni
a na základe jeho žiadosti mu bola schválená výška úveru (úverový limit) 1.500,- Eur s ročnou úrokovou
sadzbou 70,00 % p. a.

Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu
privodiť akúkoľvek zmenu a že dohoda o poskytnutí služby je zakomponovaná do typového formulára
zmluvy o revolvingovom úvere a žalobca nemal možnosť podpísať formulár bez toho, aby sa na
neho vzťahovalo predmetné ustanovenie typovej zmluvy, odvolací súd konštatuje, že takýto záver

prvostupňového súdu je správny.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zmluvné podmienky uvedené v bode
8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere sú neprijateľnými podmienkami.

Žalobcovi bol schválený úver vo výške 1.500,- Eur, avšak reálne mu bolo poskytnutých len 1.248,25-
Eur, po odpočítaní odmeny za odklad splátok vo výške 215,75- €.

Tak, ako to žalobca tvrdil v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobcu ani nepoprel, žalovaný si
ponechal pri vyplatení sumy úveru žalobcovi odplatu vo výške 215,75- Eur za službu v zmysle čl. 8 ods.

8.1. písm. a) a ods. 8.4. Dohody o poskytnutí služby.

Toutoslužboužalovanýnanútilžalobcovimožnosťodkladutrochsplátokúveruzapodmienokuvedených
v predmetných bodoch zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to,
či žalobca bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie, ktorá sa stala splatná už okamihom uzavretia
Dohody.

Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu,

resp. odplatu za poskytnutie služby, ktorá reálne ani nemusela byť poskytnutá, splatnosť tejto odplaty
ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie
schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda
neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá je výrazne v
neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa zároveň správne konštatoval, že ide o neprimerane vysokú odmenu, keďže pri
mesačnej splátke úveru (bod 5. zmluvy) vo výške 80,37- Eur takmer dosahuje sumu troch splátok,
ktoré môžu byť odložené. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju
neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobcu na poskytnutie úverovej sumy.

V odvolaní žalovaného dominujú výhrady, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou samostatného
uzatvárania dohody, že v danom prípade došlo žalobcom k samostatnému podpisu dohody a že jej
neuzavretie nie je podmienkou vzniku zmluvy.

K uvedeným výhradám žalovaného odvolací súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno
považovať za splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky tak, ako
to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne súčasťou formulárovej zmluvy, čo samo o sebe indikuje nie
jej individuálne dojednanie.

Odvolací súd k tomuto dopĺňa, že Občiansky zákonník indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné
podmienky. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného
dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore okrem
iného aj s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha“). Žalobca
ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy

a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA
CLARO).

V Zmluve o revolvingovom úvere v čl. 8 je upravená „Dohoda o poskytnutí služby“. Už len jej samotné
zakotvenie v rámci formulárovej zmluvy nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že nejde zo strany

spotrebiteľa o osobitne vyjednanú zmluvnú podmienku a v prospech takéhoto záveru svedčí aj argument
žalobcu, že podpis tejto dohody vyžaduje díler.

Žalobca ako spotrebiteľ finančnej služby prijal v rámci zmluvných podmienok aj dohodu o poskytnutí
služby odkladu splátok a odvolací súd nezdieľa názor žalovaného, že žalobca proti tomuto dojednaniu
nenamietal a vlastne len na ňom záležalo, či daná dohoda vznikne. Práve štandardné formulárové

zmluvy sú typické tým, že buď spotrebiteľ prijme službu alebo neprijme. Prijatím sa pri štandardných
formulárových zmluvách rozumie stav, že sa služba prijíma tak, ako ju to uviedol žalobca vo vyjadrení k
odvolaniu, teda že zmluvu pripravuje výsostne žalovaný ako veriteľ sám. Žalovaný nepreukázal, že by
išlo v danom prípade o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca, resp. že žalobca mal možnosť
výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše.

Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje správny záver
prvostupňového súdu, že uvedenou odplatou dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol službu, iba
hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok. Žalobca uhradil poplatok (odplatu) bez ohľadu na
to, či túto hypotetickú možnosť, už aj vzhľadom na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť

odkladu splatnosti splátok, ako to namietal žalobca, dlžník využije, alebo nevyužije. Nepochybne odplata
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v bode 8.1. zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predstavuje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.

Žalovaný ani v odvolacom konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že službu,
za ktorú žiadal odplatu, si vymienil žalobca, mala slúžiť žalobcovi a bola vlastne vo sfére jeho záujmu.
Z vyjadrenia žalobcu nepochybne vyplýva, že je otázne, aké myšlienkové pochody by viedli žalobcu k
dobrovoľnému uzavretiu takejto dohody, ak by vedel, že na odklad splátok nemusí mať právny nárok, ale
zaplatiť si za túto službu musí. Aj argument žalobcu, že jeho zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu

so žalovaným kvôli dohode o poskytnutí predmetnej služby svedčí v prospech záveru, že žalobca, ak
chcel získať úver, vzhľadom na vyššie uvedené musel prijať aj zmluvnú podmienku, ktorá je predmetom
tohto konania.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuviedol v odvolaní takú relevantnú

okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku vo výroku, ktorým súd
prvého stupňa určil, že zmluvné podmienky v bodoch 8.1. a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2012 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
v znení uvedenom v tomto výroku, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

K odvolacej námietke žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské vzťahy a
ani z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy spotrebiteľ by nemohol za zakúpenú službu platiť vopred,
odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka je irelevantná vzhľadom k odôvodnenému záveru,
že zo strany žalobcu nešlo o zakúpenú službu, ale išlo o službu neprijateľne vymienenú žalovaným bez
možnosti žalobcu rozhodnúť sa, či bude na takejto dohode participovať, alebo nie.

Preto odvolací súd rozsudok v týchto napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 219 Občianskeho
súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

Keďže odvolanie žalovaného nebolo podané voči výrokom, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh

na odklad vykonateľnosti konkrétneho rozhodcovského rozsudku, ani výrok, ktorým tento rozhodcovský
rozsudok zrušil, tieto výroku v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudli právoplatnosť.Odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku o trovách konania, a to čo sa týka rozhodnutia o priznaní
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že vzdialenosť medzi sídlom súdu a sídlom
právneho zástupcu je 54 km, čo zanemená, že pri účasti na jednom pojednávaní ide spolu o 108 km a

súd prvého stupňa bez zdôvodnenia vychádzal zo vzdialenosti 2x 60 km, čo odporuje reálnemu stavu
posúdil odvolací súd ako dôvodné.

Odvolací súd pri výpočte náhrad trov právneho zastúpenia pozostávajúce z cestovných náhrad
vychádzal zo vzdialenosti medzi sídlom právneho zástupcu žalovaného a sídlom súdu prvého stupňa,

ktorá v skutočnosti odporuje reálnemu stavu a prvostupňový súd uviedol väčšiu vzdialenosť, čím priznal
cestovnú náhradu vo väčšom rozsahu na akú má právny zástupca žalobcu nárok.

Prvostupňový súd správne na trovy konania aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p., nesprávne však priznal ich
výšku.

Preto odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho
poriadku zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o trovách konania, náležite
prehodnotiť a trovy právneho zastúpenia správne vyčísliť. Pri vyčíslení cestovných náhrad vychádzať

zo skutočnej vzdialenosti medzi sídlom právneho zástupcu žalobcu a sídlom súdu prvého stupňa, svoje
nové rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.