Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715010449
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715010449.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému H. W. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, d/, e/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr.zák.
a § 139 písm. a/ Tr.zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 22. júna 2016 odvolanie obžalovaného
H. W. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. januára 2016, sp. zn. 1T/84/2015

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného H. W. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. januára 2016, sp. zn. 1T/84/2015, bol
obžalovaný H. W. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/,
d/, e/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr.zák. a § 139 písm. a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

ako mladistvý, dňa 28.02.2015 asi o 23.15 h, pred barom Queens pub, na ul. Nábrežie slobody v
Púchove, pod vplyvom alkoholu, po krátkom slovnom konflikte, bezdôvodne fyzicky napadol P. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., F. č. XXXX/XX, a to tak, že potom, ako ho chcel najskôr udrieť päsťou do tváre,
poškodený O. sa uhol, obv. W. od seba odsotil, ale ten vzápätí zodvihol zo zeme prázdnu sklenenú
fľašu, ktorú hodil do hlavy pošk. O., ktorému začala rana krvácať, následne bezdôvodne napadol na tom

istom mieste U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, okres F., ktorého udrel zovretou päsťou zozadu
do hlavy, a keď sa poškodený U. ku nemu obrátil tvárou, udrel ho päsťou nad ľavé oko, v dôsledku
čoho spadol na zem, kde ho ešte kopol do hlavy, a nakoniec bezdôvodne fyzicky napadol na tom istom
mieste X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, okres F., ktorého udrel päsťou do tváre, po čom
obv. ml. W. z miesta činu odišiel s kamarátmi na osobnom motorovom vozidle, pričom svojím konaním
spôsobil poškodenému P. O. zranenie - dve rezné rany v spánkovo-temennej oblasti hlavy vľavo, v dĺžke

2 cm a 3 cm, ktoré si nevyžadovalo vystavenie práceneschopnosti a ktoré ho obmedzovalo v bežnom
spôsobe života po dobu 3 až 5 dní, poškodenému U. U. spôsobil zranenie - pomliaždenie tváre v oblasti
čela vľavo, ktoré si nevyžadovalo vystavenie práceneschopnosti a ktoré ho neobmedzovalo v bežnom
spôsobe života zásadným spôsobom a poškodenému X. I. spôsobil zranenie - pomliaždenie tváre, ktoré
si nevyžadovalo vystavenie práceneschopnosti a ktoré ho v bežnom spôsobe života neobmedzovalo,
pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Pov. Bystrica sp. zn.

2T/9/2015 zo dňa 03.02.2015, právoplatným dňom 03.02.2015, uznaný vinným zo spáchania prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, c/ , ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s
poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za ktorý mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobodyvtrvaní12mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu2rokysuloženímpovinnosti
podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ustanovenia § 51 ods. 4 písm. a/, § 51 ods. 4 písm. g/ Tr.
zák. a rozhodnutím Okresného úradu Pov. Bystrica č. OÚ PB OVVS-2014/004940 zo dňa 12.08.2014,

právoplatným dňom 09.09.2014, postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola
uložená pokuta vo výške 30,- €, a to v súvislosti s fyzickým napadnutím P. D..

Za tento trestný čin bol obžalovaný H. W. odsúdený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/ Tr. zák., § 117 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému P.
O. škodu vo výške 161 Eur (bolestné za 10 bodov).

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním obžalovaný H. W. len pre nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody.
V písomnom odôvodnení odvolania poukazoval na to, že sa momentálne zamestnal, chce žiť

usporiadaným životom, pričom má chorú matku, ktorej chce pomáhať a keďže je mladý, nechce si
pokaziť život, a preto sa domáhal uloženie miernejšieho trestu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici v písomnom vyjadrení z 19.4.2016 a rovnako aj
prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie

obžalovaného H. W. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného H.
W. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaným, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené

dňa 12. mája 2016, vykonal verejné zasadnutie dňa 22. júna 2016 v neprítomnosti obžalovaného H.
W. v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por. Obžalovanému bolo totiž riadne a včas doručené upovedomenie o
verejnom zasadnutí dňa 17.5.2016 a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho
prítomnosti, avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil a svoju neúčasť ani hodnoverným spôsobom
neospravedlnil. Na verejnom zasadnutí preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe
jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovaného H. W. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli napadnuté
odvolaním a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu
obžalovanémuH.W.,priurčenídruhuavýmerytrestu,akoajspôsobujehovýkonuvsúladesozákonom.
Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému v rámci ustanovenej trestnej sadzby

podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l / Tr. zák., § 117 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 38 ods.
2, 3 Tr. zák. vo výmere 10 mesiacov je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery
obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,

pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Obžalovaný spáchal prečin výtržníctva krátko (25 dní) po jeho právoplatnom odsúdení rozsudkom
Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 3.2.2015, sp.zn. 2T/9/2015, právoplatným 3.2.2015, za

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.1 písm. a/, b/, c/, ods.2 Tr.zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch
rokov. Vzhľadom na osobu páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší život i okolnosť, že trestný čin
spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, okresný súd vyvodil správny
záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody

nevyhnutný a že na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody neboli u obžalovaného splnené
zákonné podmienky. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je
aj výrok o zaradení obžalovaného H. W. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenunapadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto
v tomto smere odvolanie obžalovaného H. W. nepovažoval za dôvodné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného
H. W. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.