Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/603/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613227273
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613227273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v občianskoprávnej veci žalobcu: V. W., nar.
XX.X.XXXX, bydlisko D. XX, Y., zastúpeného: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s. r. o., IČO:
47 233 419, M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Tibor
Hospůdka, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, Košice,
zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaniach žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12.3.2014 č. k.
9C/233/2013 - 172 a proti jeho uzneseniu zo 4.4.2014 č. k. 9C/233/2013 - 182 o poplatkovej povinnosti

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

M e n í uznesenie zo 4.4.2014 poplatkovej povinnosti žalovaného tak, že žalovaný j e p o v i n
n ý zaplatiť súdny poplatok 331,50 € zo žaloby na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom označeným v záhlaví rozhodcovský rozsudok tuzemského

rozhodcovského súdu (Arbitrážny súd Košice) z 19.1.2012 sp. zn. 3C/3853/2012 v celom rozsahu zrušil
pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej (poistnej)
zmluvy z 28.6.2007 odvíjajúcej sa od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v osobitných zmluvných
dojednaniach. Rozhodol tak s odôvodnením, že rozhodcovská doložka ako súčasť VPP podľa obsahu
spotrebiteľovi upiera možnosť v prípade sporu brániť svoje práva pred všeobecným súdom, nútiac ho
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Vec právne posúdil podľa ustanovení zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „o. z.“) o spotrebiteľských zmluvách (§52 a 53) a o absolútnej

neplatnosti právneho úkonu (§39) a tiež podľa ustanovení §40 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 41 ods. 1 a
43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Právne uzavrel, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v článku XV. VPP a v osobitných zmluvných dojednaniach nebola individuálne dojednaná
a vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami zákonov o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“) ju vyhodnotil ako neprijateľnú, a preto absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, v dôsledku
čoho rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov spornej zmluvy založil na neplatnej

rozhodcovskej doložke. Rozhodol tak po tom, čo kladne posúdil otázku včasnosti podania žaloby na
súd (§41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). V dôsledku toho, že v rozhodcovskej doložke rozhodcovské
konanie je dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy, rozhodcovskú
doložku hodnotil tiež ako úkon priečiaci sa dobrým mravom, a preto neplatný aj podľa §39 o. z. Značnúnerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa a dôvodné
pochybnosti o objektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní vzhliadol aj v skutočnosti, že v
zmysle textu rozhodcovskej doložky právomoc rozhodcu nie je založená na dohode oboch zmluvných

strán, ale rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu žalovaného, bez
možnosti žalobcu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť tento výber.

Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade podpis
žalobcu pod VPP ani pod osobitnými zmluvnými dojednaniami neznamená, že žalobca skutočne mal

možnosť s týmito podmienkami zmluvy sa aj oboznámiť. Považoval totiž za nemožné, aby žalobca ako
priemerný spotrebiteľ text týchto podmienok písaný malými písmenami obsahujúci množstvo právnickej
terminológie, pochopil po prečítaní v krátkej dobe pred ich podpisom bez možnosti vopred riadne s nimi
sa oboznámiť a bez ďalšieho ich pochopiť. Za právne bezvýznamnú považoval pritom skutočnosť, že
žalobca samostatne podpísal aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na rozhodcovskú doložku
v článku XV. VPP s odôvodnením, že aj tieto dojednania sú pokračovaním predtlačeného formulára

poistných podmienok. Ani samotnú skutočnosť, že sporná poistná zmluva žalobcovi bola predkladaná
treťou osobou (sprostredkovateľ poistenia), nepovažoval za záruku toho, že žalobcovi všeobecné
poistné podmienky, najmä rozhodcovská doložka, boli riadne vysvetlené. Záznam o požiadavkách a
potrebách klienta rovnako nepovažoval za dôkaz o tom, že žalobca mal možnosť riadne sa oboznámiť
s VPP a s osobitnými zmluvnými dojednaniami. V zmysle obsahu sporného záznamu žalobca nemal

ďalšie požiadavky na vysvetlenie, doplnenie a dojednanie týkajúce sa samotného produktu poistnej
zmluvy, t. j. poistenia „Kapitál“. Nález Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS
499/2012, ktorým pre porušenie ústavných práv dodávateľa bolo zrušené uznesenie Najvyššieho
súdu SR v obdobnej veci týkajúcej sa identickej rozhodcovskej doložky, považoval za neaplikovateľný
na tu posudzované súdne konanie vzhľadom na skutočnosť, že nález sa týkal (i) exekučnej veci a

hlavne (ii) procesných pochybení, pričom sa nezaoberal otázkou (ne)platnosti rozhodcovskej doložky
vo všeobecných zmluvných podmienkach dodávateľa. S obranou žalovaného, že zmluvné podmienky
v poistných zmluvách sú vyňaté spod vecného rozsahu Smernice, sa vysporiadal konštatovaním, že
19. odôvodnenie Smernice možno aplikovať iba na poistné vzťahy, nie však na časti poistných zmlúv
obsahujúce zmluvné dojednania o rozhodcovskej doložke, ktorá preto podlieha súdnemu prieskumu tak

v zmysle Smernice, ako aj v zmysle ustanovení §52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Plne úspešnému žalobcovi podľa §142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov 412,45 € pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 28.8.2013, konanie
pred súdom v dňoch 15.10.2013 a 12.3.2014 a porady s klientom 18.10.2013 a 12.2.2014) úkony z roku

2013 po 60,07 €, z roku 2014 po 61,87 € [§13a ods. 1 písm. a), b) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z.], režijný paušál 3 x 7,81 € v roku 2013, 2 x 8,04 € v roku 2014; ich súčet 343,46 € zvýšený o 20
% DPH (68,69 €) na 412,45 €.

Uznesením zo 4.4.2014 (č. l. 182 spisu) vzhľadom na skutočnosť, že od súdnych poplatkov oslobodený

žalobca mal plný úspech vo veci, s poukazom na §2 ods. 2, vetu prvú zákona č. 71/1992 Zb. žalovaného,
ktorý od poplatkov oslobodený nebol, zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby sumou 99,50
€ [položka 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov].

Proti rozsudku aj proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti žalovaný podal odvolanie s návrhom, aby

odvolací súd rozsudok i uznesenie o poplatkovej povinnosti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že rozhodcovská
doložka bola individuálne dojednaná a súdu vytýkal, že neposudzoval záznam sprostredkovateľa
poistenia z 28.6.2007 dokazujúci, že žalobca dobrovoľne prijal rozhodcovskú doložku do poistného
vzťahu a neprihliadal ani na zákonné a zmluvné povinnosti sprostredkovateľa poistenia, hoci mal si byť

vedomý ich zákonnej povinnosti oboznamovať klientov s alternatívnym spôsobom riešenia sporov. Proti
záverom súdu sa bránil námietkou, že záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve
ondokázal,žeprostredníctvomviazanéhofinančnéhoagentažalobcabolinformovanýamalvedomosťo
všetkých podmienkach poistného vzťahu, vrátane rozhodcovskej doložky a namietal preto, že on uniesol
dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky so žalobcom prostredníctvom tretej

osoby, a to ešte pred uzavretím samotnej poistnej zmluvy so žalobcom. Ohľadom osobitných zmluvných
dojednaní z dôvodu, že tieto sa nachádzajú pod textom VPP a zároveň aj pod podpisom žalobcu
potvrdzujúcim prevzatie VPP, nepripustil, žeby splynuli s VPP, ako aj to, že osobitné zmluvné dojednania
by boli súčasťou súvislého textu. Tvrdil, že fáza dojednania osobitných zmluvných dojednaní, ktorýchobsahom bola rozhodcovská doložka, nastala kauzálne až po platnom uzavretí poistnej zmluvy. Za
právne významné preto považoval, že text osobitných zmluvných dojednaní je nielen úplne zrejme
odlíšiteľný od ostatného textu VPP, ale aj oddeliteľný od ostatného zvyšku poistnej zmluvy. Žalobca

podľa neho mal na výber, či okrem prevzatia a potvrdenia VPP svojím podpisom podpíše aj osobitné
zmluvné dojednanie, pričom v danom prípade pristúpením k nim vlastnoručným podpisom potvrdil svoje
rozhodnutie uzavrieť rozhodcovskú doložku so žalovaným. Z uvedených dôvodov žalobca nemohol mať
dojem, že znova podpisuje prevzatie VPP, keď tak už tesne predtým raz urobil. Pri uzatváraní spornej
zmluvy žalovaný bol dobromyseľný v tom, že vstupoval do vopred sprostredkovaného poistného vzťahu

cez tretiu nezávislú osobu s tým, že sprostredkovateľ poistenia v zmysle dodržania jeho zákonných
povinností klientovi vysvetlil všetky podmienky poistnej zmluvy. Žalovaný až z doručeného rozhodnutia
zistil, že žalobcu uviedol do omylu, keď jeho menom bez jeho súhlasu ako poistník vystupovala a poistnú
zmluvu podpísala iná osoba.

Zotrval na svojom stanovisku, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej

povinnosti aj v prípade, že ako žalobca vystupuje subjekt, ktorý v konaní vo veci samej by mal postavenie
spotrebiteľa, súdu prvého stupňa vytýkal preto, že pokiaľ konal bez splnenia poplatkovej povinnosti
žalobcom, konal bez splnenia podmienok konania podľa §103 OSP.

Podľa odvolateľa rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet výšky poistného, a preto v zmysle

19. odôvodnenia Smernice je vyňatá zo súdnej kontroly, t. j. nemožno ju podriadiť hodnoteniu
prípadného nekalého charakteru z pohľadu ustanovení danej Smernice, a teda ani z pohľadu §52
a nasl. o. z., keďže ju možno aplikovať iba na poistné vzťahy, ale nie na časť poistných zmlúv a
všeobecných poistných podmienkach, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej doložke.
Súdu tiež vytýkal, že dôkladne neposudzoval hlavný právny vzťah, t. j. poistný vzťah medzi účastníkmi

konania a nijako sa nevenoval jeho zániku v druhom roku po uzavretí poistnej zmluvy, ktorá mala
trvať dlhší čas. Rozhodnutie súdu označil aj za nepresvedčivé, pretože súd sa nevysporiadal so
všetkými rozhodnými skutočnosťami a dôkazmi a nepoukázal na dôvody nevykonania a právneho
neposúdenia najmä dôkazov predložených žalovaným. Za právne významné považoval, že dojednanie
rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, pretože rozhodcovské konanie je

súčasťou legislatívne upraveného procesu. Poukázal v tejto súvislosti na nesprávny preklad prílohy 1
písm. q) Smernice do slovenského jazyka. Rozhodnutie súdu označil tiež za arbitrárne, vytýkajúc mu,
že tento neposudzoval kompletné znenie článku XV. VPP po predchádzajúcom posúdení osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007, ktoré práve obsahujú hmotnoprávnu dohodu o uzavretí rozhodcovskej
doložky, ničím neodôvodnil, že žalobca mal na výber osobitné zmluvné dojednania či už podpísať alebo

nepodpísať, teda rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať. Poukázal na skutočnosť, že súd nevykonal
test primeranosti zmluvnej podmienky v zmysle článku 19 Smernice 93/13/EHS a nezabezpečil si ani
objasnenie skutkového stavu potrebného na vyslovenie právneho záveru o hrubom nepomere v právach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V závere odvolania citoval z rôznych rozhodnutí okresných
a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach o rozhodcovskej doložke rozhodli ako o individuálne

dojednanej, a preto platnej zmluvnej podmienke.

Rozhodnutie o trovách konania napadol z dôvodu, že je predčasné a nemá svoje opodstatnenie, keďže
úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Odvolanie proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti osobitne neodôvodnil, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že odvolaním napadol rozsudok vo veci samej, pričom jeho poplatková povinnosť sa odvíja
od úspechu v merite veci, je zrejmé, že nesúhlasí s vyrubením poplatku zo žaloby, pretože sa odvolal
aj proti rozhodnutiu vo veci samej znejúcim v jeho neprospech.

Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, rovnopis odvolania žalovaného mu bol doručený
30.5.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) v rozsahu vyplývajúcom z

§212 ods. 1 a 3 OSP, ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal napadnutý rozsudok
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v
Košiciach 22.12.2015 o 12,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí, pričom miestoa čas verejného vyhlásenia rozsudku od 16.12.2012 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu
(§156 ods. 1, 3 za použitia §211 ods. 2 OSP).

Súd prvého stupňa vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na
správnosti týchto skutkových záverov nič nezmenili ani odvolacie námietky žalovaného. Napadnutý
rozsudok aj z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je

plne akceptovateľný, nesignalizuje možnosť porušenia procesných práv účastníka konania. Súd v
odôvodnení rozsudku dal odpoveď na všetky otázky, ktoré pre vec majú podstatný význam, dostatočne
objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov uvádzaných
žalovaným účastníkom konania.

Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania

dospel k právnemu záveru o neplatnosti posudzovanej rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť
právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, pretože je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zrušil preto rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
z 19.1.2012 sp. zn. 3C 3853/12 a správne rozhodol aj o trovách konania. O poplatkovej povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby tiež rozhodol správne, hoci poplatok nevyrubil v správnej

výške.

Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice I z 19.1.2012 sp. zn. 3C
3853/12 žalovaný odvodzoval od zmluvných dojednaní súvisiacich s poistnou zmluvou z 28.6.2007,
ktorá nesporne je spotrebiteľskou zmluvou (žalovaný pri poskytovaní poistenia konal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti ako dodávateľ, žalobca konal ako fyzická osoba zabezpečujúca svoje potreby
ako spotrebiteľ). Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, daný zmluvný vzťah sa riadil aj
obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo VPP, ktoré sa stali súčasťou formulárovej zmluvy
splňujúcej všetky znaky takejto zmluvy. Súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej
doložky túto preto správne posudzoval aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§53) spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. „neprijateľná podmienka“). To však neplatí,
ak neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané. O individuálne dojednaných zmluvných

ustanoveniach pritom môžeme hovoriť len vtedy, ak ide o ustanovenia, a) s ktorými spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a zároveň b) mohol ovplyvniť ich obsah. Platí pritom
vyvrátiteľná domnienka, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Vychádzajúc z tejto zákonnej úpravy preto je na dodávateľovi ako silnejšej zmluvnej strane, aby
preukázal, že v tom ktorom prípade kumulatívne boli splnené zákonné podmienky vyššie uvedené
ako ad/ a) a b). Vzhľadom na uvedené v prejednávanej veci sú správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa, že dodávateľ nepreukázal osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. že
by spotrebiteľ osobitne si vymienil jej dojednanie. Naopak bolo nesporne preukázané, že žalobca sa

uchádzal o zamestnanie u žalovaného, kde podmienkou jeho prijatia do pracovného pomeru bolo
uzavretie poistnej zmluvy so žalovaným. Všeobecné poistné podmienky i osobitné zmluvné dojednania
ako celok žalobcovi a rovnako i ďalším uchádzačom o zamestnanie, zároveň s ním prítomným na
pobočke žalovaného, boli síce poskytnuté na nahliadnutie pred uzavretím poistnej zmluvy, zo strany
žalovaného bol však vysvetlený len produkt poistenia, nie však jednotlivé ustanovenia poistnej zmluvy,

VPP, ani rozhodcovská doložka, ani dôvod existencie osobitných zmluvných dojednaní. Žalobca listiny,
ktoré mu boli predložené na podpis podpísal, pretože chcel získať prácu, čo sa mu aj podarilo
niekoľko dní po uzavretí poistnej zmluvy. V čase podpisu poistnej zmluvy a prevzatia VPP a osobitných
zmluvných dojednaní žalobca nebol preto osobitne oboznámený s významom rozhodcovskej doložky,
ani s možnosťou jej odmietnutia. Tieto mu boli predložené ako celok, a tak ich mohol len odmietnuť

alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Žalobca
preto dôvodne spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá ako súčasť dodávateľom vopred
pripraveného a predtlačeného tlačiva (tzv. formulár), ktoré tento uzatvára opakovane s väčším počtom
klientov, obsahom zmluvného dojednania sporných strán zjavne sa nestala z iniciatívy spotrebiteľa,nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, pretože v zmysle jej textu rozhodcovský súd je stanovený ako výlučný súd na
riešenie sporov z predmetnej zmluvy, spotrebiteľa vylučuje z možnosti domáhať sa ochrany jeho práv na

všeobecnom súde. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že pri podpise spornej zmluvy
žalobca vedel, že podpisuje rozhodcovskú doložku, čo táto znamená a že s týmto vedomým prejavil
vôľu spornú zmluvu podriadiť pod režim rozhodcovského konania. Tým je vylúčené naplnenie vyššie
uvedenej zákonnej podmienky ad/ a). Žalovaný nepreukázal ani to, že pred podpisom zmluvy, prípadne
prevzatia VPP žalobca bol poučený o možnosti prípadne nepodpísať osobitné zmluvné dojednania.

Nebola preto splnená ani podmienka ad/ b), t. j. spotrebiteľ nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť obsah
zmluvných dojednaní obsiahnutých vo VPP a v osobitných zmluvných dojednaniach, a teda ani obsah,
či vôbec dojednanie rozhodcovskej doložky. Vychádzajúc ale už zo samotného faktu, že nebola splnená
zákonná podmienka ad/ a), ako jedna z dvoch nevyhnutne potrebných zákonných podmienok pre záver
o individuálnom dojednaní zmluvných ustanovení, je možné dospieť k jedinému logickému záveru,
že (ani) rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, a preto je právne irelevantné riešiť,

či spotrebiteľ prípadne (ne)mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok obsiahnutých vo VPP, či v
osobitných zmluvných dojednaniach [splnenie zákonnej podmienky ad/ b)].

Odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti je známe, že žalovaný ako poisťovateľ individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľmi odôvodňuje aj obsahom záznamu o požiadavkách

a potrebách klienta k poistnej zmluve, pričom ide o formulár, kde rovnako vopred v rámci pripraveného a
predtlačeného textu je zmienka o možnosti na mimosúdne vyrovnanie prípadných sporov vyplývajúcich
zo sprostredkovania poistenia využiť inštitút rozhodcovského konania. Táto skutočnosť tiež svedčí len o
tom, že (i) dojednanie rozhodcovskej doložky nebolo iniciatívou spotrebiteľa a tiež (ii) skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok spotrebiteľovi spoliehajúc sa na to, že tento rozhodcovskú doložku

si nevšimne.

Aj so zreteľom na značné množstvo skutkovo obdobných vecí, kde účastníci spotrebiteľskej poistnej
zmluvy v obdobných prípadoch uzavreli rozhodcovskú doložku z hľadiska jej obsahu rovnakého
významu, je skôr nepravdepodobné, aby dodávateľ so spotrebiteľom poistnú zmluvu uzavrel aj bez

podpísania rozhodcovskej doložky. Naopak samotný spôsob, akým rozhodcovská doložka (aj) v
prejednávanom prípade bola koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, svedčí skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými dodávateľ sledoval
vylúčenie zmluvného vzťahu so spotrebiteľom spod režimu súdnej kontroly tak, že zároveň má za cieľ
vzbudiť dojem, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Už rovnako aj samotná obrana

žalovaného, že žalobca mal možnosť rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, svedčí o tom, že
nebola uzatváraná z dôvodu, že si ju vymienil spotrebiteľ. Táto mu bola predložená, a ak si ju všimol,
mohol ju neprijať, prípadne v rámci dodávateľom stanovenej lehoty následne ju odmietnuť, osobitne
na ňu však upozorňovaný nebol, dodávateľ výslovne sa spoliehal na to, že spotrebiteľ rozhodcovskej
doložke nerozumie, nevšimne si ju, resp. že v tridsaťdňovej lehote nestihne ju odmietnuť. Ani jedna

z týchto eventualít rozhodne nie je individuálnym dojednaním rozhodcovskej doložky ako zmluvnej
podmienky.

Zo zhora uvedených dôvodov sú právne irelevantné námietky odvolateľa rozvíjajúce úvahy, že osobitné
zmluvné dojednania nie sú pokračovaním VPP, že rozhodcovská doložka nie je preto súčasťou VPP,

že žalobca podpísaním záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k spornej poistnej zmluve
potvrdil svoju vedomosť o všetkých zmluvných podmienkach, pričom neobstojí ani jeho obrana, že
súd tento záznam v rámci hodnotenia dôkazov nechal bez povšimnutia. Vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu, že žalobca pred podpisom osobitných zmluvných dojednaní nebol upozornený na
rozhodcovskú doložku a nebol oboznámený ani s možnosťou nepodpísať osobitné zmluvné dojednania,

či v nich obsiahnutú rozhodcovskú doložku dodatočne odmietnuť, súd prvého stupňa správne uzavrel,
že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a to sa vzťahuje aj na sporný záznam.

Neobstojí ani obrana odvolateľa, že len taká výlučná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Čo je potrebné rozumieť „značnou nerovnováhou“ možno vydedukovať z
právnej úpravy neprijateľných podmienok upravených v ods. 4 §53 o. z. pod písmenom r). Výslovne
je v ňom ustanovené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžadujú od spotrebiteľa, aby sporys dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo nesporne je úplne v súlade s 3. prílohou
Smernice [písm. q)]. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom,
pričom v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc tak

z ods. 1 §53 o. z., ako i zo Smernice, nesporne bez ďalšieho spôsobuje preto značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky

nerovnovážneho, sú úplne namieste obavy, že slabšia strana svoj osud v tak závažnej veci, ako je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite si naplánovať. Rozhodcovská doložka,
ktorá v predmetnej veci mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok (nielen) spotrebiteľovi
neumožňujedosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom.Rozhodcovskúdoložkuspotrebiteľosobitne
si nevyjednal, a vzhľadom na jej splynutie s ostanými štandardnými podmienkami nemal na výber.
Mohol zmluvu ako celok len odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu. Reálne teda došlo k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred sa vzdal práva na účinnú procesnú obranu, a to či
z nevedomosti alebo z nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo v podmienkach právneho štátu je
neprijateľným javom (podmienkou). Spôsob, akým rozhodcovská doložka bola koncipovaná, napĺňa

podmienku uvedenú pod písm. q) bodu 1 prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS a v §53 ods. 1 O. z..
v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo
zmluvy, čo je neprijateľné.

Ustanovenie §53 ods. 4 o. z. obsahuje pritom príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorý zo strany zákonodarcu je dopĺňaný a precizovaný. V
tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne je uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Len zo samotnej skutočnosti, že uvedená podmienka v tomto príkladnom
výpočte v čase uzavretia spornej poistnej zmluvy sa nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie

od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd pri
svojom závere správne vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele
a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť
spotrebiteľom v Slovenskej republike ako v členskom štáte EÚ minimálne taký štandard ochrany, aký

stanovuje Smernica 93/13/EHS.

Podľa „devätnásteho odôvodnenia“ Smernice z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je
vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej
zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej

služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu
byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok
poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia Smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv
z vecného rozsahu Smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru
podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

Je preto nenáležitá obrana odvolateľa aj v tom smere, že „devätnáste odôvodnenie“ Smernice spod
vecného rozsahu Smernice vyníma zmluvné podmienky v poistných zmluvách s cieľom, že dohoda o
rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve.

Z týchto dôvodov pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu v danom prípade bola založená na

rozhodcovskej doložke, ktorá je neprijateľnou podmienkou, a preto absolútne neplatným zmluvným
dojednaním, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
dodávateľovi voči spotrebiteľovi nemôže zakladať (a to ani sčasti) nárok na plnenie. Boli preto splnené
zákonné podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to na základe žaloby spotrebiteľa na súde
uplatnenej v zákonom stanovenej lehote.

Keďže na zrušenie rozhodcovského rozsudku postačí aj jediný naplnený zákonný dôvod, nebolo
potrebné zaoberať sa obranou odvolateľa zameranou na obhájenie spôsobu kreovania rozhodcovského
orgánu.Súd prvého stupňa pritom sa nedopustil odvolateľom namietaných procesných pochybení a nebolo
zistené ani žiadne iné procesné pochybenie v jeho postupe. V zmysle §4 ods. 2 písm. za) zákona

č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa
osobitného predpisu, pričom v zmysle poznámky 4aa) týmto osobitným predpisom sa rozumie napríklad
ustanovenie §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Môže však ním byť aj každý
predpis, podľa ktorého spotrebiteľ môže uplatniť svoje právo na súde, napríklad podaním žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým bol rozhodnutý majetkový spor vzniknutý z tuzemského

spotrebiteľského vzťahu. Keďže v posudzovanej veci v rozhodcovskom konaní riešený spor svoj základ
mal v spotrebiteľskej zmluve, súd prvého stupňa neporušil preto zásadu rovnosti účastníkov, keď
posudzovanú vec prejednal a rozhodol napriek tomu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok zo žaloby,
keďže v zmysle uvedeného výkladu takáto poplatková povinnosť mu ani nevznikla.

Posudzovanie samotného poistného vzťahu medzi účastníkmi konania i jeho žalovaným namietaný

zánik v 2. roku po uzavretí poistnej zmluvy, je otázka právnej nárokovateľnosti. Posudzovanie
dôvodnosti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi bude predmetom konania pred všeobecným súdom
po právoplatnosti tohto rozsudku tak, ako to vyplýva z §43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Keďže ide
o zákonný dôsledok právoplatného zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu ustanoveného v §40
ods. 1 písm. c) daného zákona, nie je potrebné, aby súd vo výroku rozsudku osobitne vyslovil, či a na

ktorom orgáne po zrušení rozhodcovského rozsudku v konaní vo veci sa bude pokračovať. Vzhľadom
na zmenu právnej úpravy s účinnosťou od 1.1.2015 v konaní vo veci v rozsahu žaloby dodávateľa súd
bude pokračovať podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z.

Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd podľa §219 OSP potvrdil vecne správne rozhodnutie súdu

prvého stupňa.

Na rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa správne aplikoval §142 ods. 1 OSP, pričom aj
výšku priznanej náhrady určil v súlade s právnou úpravou (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z.) ako je
uvedené zhora. Odvolací súd podľa §219 OSP potvrdil preto rozsudok aj v tomto výroku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 OSP, v zmysle
ktorých neúspešnému odvolateľovi náhrada trov odvolacieho konania neprislúcha. Úspešný žalobca v
odvolacom konaní nepodal návrh na rozhodovanie o trovách konania.

Keďže úspešný žalobca, ktorému súd neuložil povinnosť nahradiť trovy konania v zmysle §4 ods. 2
písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. je oslobodený od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa uznesením zo
4.4.2014 (č. l. 182 spisu) správne rozhodol aj o poplatkovej povinnosti žalovaného, ktorá podľa §2 ods.
2 citovaného zákona naňho prešla z dôvodu, že žalovaný od poplatku oslobodený nebol a vzhľadom na
právoplatné skončenie veci samej od poplatku oslobodený už ani nemôže byť. Nejde pritom o žiadne

z konaní vymenovaných v §2 ods. 2 citovaného zákona, keď povinnosť zaplatiť súdny poplatok na
žalovaného neprechádza a nebola zistená ani žiadna okolnosť, pre ktorú súd o poplatkovej povinnosti
by mal alebo mohol rozhodnúť inak.

Súd prvého stupňa nesprávne však určil výšku súdneho poplatku podľa položky 1 písm. b) sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. Správna výška súdneho poplatku zo
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom je ustanovená v položke 3 písm. c)
sadzobníka sumou 331,50 €. Odvolací súd preto postupujúc podľa poslednej vety §12 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní zmenil nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o poplatkovej
povinnosti tak, ako je to uvedené v enunciáte rozsudku.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.