Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204479
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616204479.1

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpenom Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanej: S. P., S..
XX.X.XXXX, M. V. S. W., Q. XXX/XX, o zaplatenie 466,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 105,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 56,33 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 48,83 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.3.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 466,- Eur s príslušenstvo a k náhrade trov konania. V návrhu uviedol, že
žalovaná dňa 25.1.2013 uzavrela s predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Zmluvu č.
106169553Z125, na základe ktorej boli žalovanému poskytované telekomunikačné služby. Predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrami v celkovej

sume 134,06 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť a cenu
riadne poskytnutých služieb neuhradila.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnil. Súd
preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila bez ospravedlnenia. Doručenie predvolania mal súd riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. preto
pojednával aj v neprítomnosti žalovanej.

Vo veci súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o poskytovaní

verejných služieb, Dodatkom k zmluve, Všeobecnými podmienkami, cenníkom služieb, faktúrami,
Zmluvou o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, a zistil nasledovné:

Žalovaná uzavrela dňa 25.1.2013 so spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. Bratislava Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet, na základe ktorej predchodca žalobcu
poskytoval žalovanej služby. V ten istý deň bol uzatvorený Dodatok k uvedenej zmluve, kde v Tabuľke

č. 1 je uvedená doba viazanosti zmluvou 24 mesiacov a výška zmluvnej pokuty 331,94 Eur. Žalovanáriadne a včas nezaplatila cenu poskytovaných komunikačných služieb predchodcom žalobcu, ktorá bola
fakturovaná faktúrami splatnými:
- dňa 25.2.2013 vo výške 28,90 Eur

- dňa 25.3.2013 vo výške 56,33 Eur
- dňa 25.4.2013 vo výške 48,83 Eur
t.j. spolu sumu 134,06 Eur.

Následne faktúrou splatnou dňa 25.3.2015 bola žalovanej fakturovaná suma 331,94 Eur ako zmluvná

pokuta.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spoločnosť Slovak Telecom, a.s., Bratislava
postúpila pohľadávku voči žalovanej žalobcovi.

Žalovaná bola pokusom o zmier zo dňa 1.2.2016 vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 528,29 Eur

v lehote najneskôr do 4.2.2016.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, podnik má právo na úhradu za poskytnutú
verejnú službu,

Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

Podľa § 5b zákona č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalovaná sa v zmluve uzatvorenej s predchodcom žalobcu zmluvne zaviazala riadne platiť úhrady za

poskytované služby. Táto podmienka zmluvy však neplatením splatných faktúr, ktorými boli vyúčtované
poskytnuté služby, bola zo strany žalovanej porušená. Žalobca výšku žalovanej istiny preukázal
predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejme, že na službách predstavuje dlh žalovanej sumu
134,06 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb, vrátane
Dodatkov, je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú
(typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť
reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvorila žalovaná ako nepodnikateľ. Zmluva je písaná malým
nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.

Keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
základe citovaného zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd v danej veci prihliadol
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanej ako spotrebiteľovi z dôvodu
čiastočného premlčania nároku. Podľa § 100 ods.1 a § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, pričom pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach

uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Žalobca sa domáha od žalovanej zaplatenia titulom poskytnutých služieb sumy 134,06 Eur návrhom
podaným na súde dňa 18.3.2016. Ako to vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov,
jednotlivé faktúry sa stali splatnými dňa 25.2.2013, 25.3.2013, 25.4.2013. Trojročná premlčacia doba nauplatnenie práva začala teda žalobcovi plynúť vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr. Žalobca podal návrh na súde až dňa 18.3.2016 teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby
týkajúcej sa faktúry splatnej dňa 25.2.2013.

Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanej
z dôvodu premlčania nároku, kedy súd musel na premlčanie prihliadnuť podľa platnej právnej úpravy aj
bez návrhu, návrh žalobcu súd čiastočne zamietol pokiaľ sa týka sumy 28,90 Eur a titulom poskytnutých

služieb priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 105,16 Eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrami
splatnými dňa 25.3.2013 a 25.4.2013.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k uzavretiu zmluvy, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Žalobca žalobným návrhom si uplatnil nárok aj na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur uvedenú v

Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb a to v Tabuľke č. 1.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb s Dodatkom uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom

žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaná pri uzavretí zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická
osoba. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci.

Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,
ktorý v bode 3 veta prvá uvádza, že v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo
2 tohto Dodatku a následnej deaktivizácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu
uvedenúvtabuľkeč.1.Podľanázorusúduzuvedenéhoniejejednoznačnejasneazrozumiteľnezrejme,
pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v

tabuľke č. 1 tohto dodatku. Už vzhľadom k uvedenému má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta
je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd
uvádza, že v danom prípade ide o formulárovú zmluvu aj jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali
a ich obsah žalovaná nemohla ovplyvniť. Mohla zmluvu s dodatkom iba ako celok odmietnuť alebo ju
prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť
zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných

strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ
buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi
nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými
sú zmluva o pripojení a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo
zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť.

V dohodnutých zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta žalovanú počas celej doby
viazanosti a to aj v prípade, žeby žalovaná porušila zmluvné podmienky posledný deň doby viazanosti,
aj vtedy by mala platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie poškodzuje spotrebiteľa, je
dojednané v jeho neprospech. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto
podmienok aj v prípade, žeby dlhovala veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb.

Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za individuálne dojednané
zmluvnéustanoveniepretožeajkeďžalovanámalamožnosťoboznámiťsasnimipredpodpisomzmluvy,
nemohla ovplyvniť ich obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.

Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú

pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných
právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.

Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vo viacerých veciach

vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (predtým T
Mobile), ktorá sa týka uvedenej zmluvnej pokuty (napr. rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn.
9C/241/2011 zo dňa 21.7.2015).

Súd poukazuje aj napr. na rozsudok Okresného súdu Nitra, ktorý v rozsudku sp. zn. 10C/275/2013 zo

dňa 14.4.2014 určil, že zmluvná podmienka uvedená v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23.4.2009
v bode 4., podľa ktorej v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v
bode 2 alebo 3 Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 a čl. 5 bod. 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v
dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur je neprijateľná.

Ďalej napr. Okresný súd Trnava v rozsudku sp. zn. 8C/285/2014 zo dňa 23.4.2015 vo výrokovej časti
rozhodol tak, že určil, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11. 3.
2009 uzavretá medzi T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným v bode 5 „V prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod

3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku
ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 (vo výške 497,91 eur) tohto dodatku“ je neprijateľná.

Uvádzané súdy rozhodovali v uvedených veciach a predmetom konaní okrem iného bolo aj zaplatenie

zmluvnej pokuty a to na základe obdobných okolností ako v danej veci.

Z uvedených dôvodov poukazujúc aj na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd návrh
žalobcu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu z

priznanej sumy, ktorá predstavuje neuhradené služby poskytnuté žalovanej predchodcom žalobcu. Úrok
z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými
bola žalovanej fakturovaná cena poskytnutých služieb predchodcom žalobcu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia a ich náhradu žalobcovi nepriznal, keďže
mal vo veci úspech len čiastočne. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto poukazujúc na §
151 ods. 1 O.s.p. súd o trovách konania žalovanej nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.